Olivový olej, stredomorská strava, prevencia ochorení a dermatologická starostlivosť

Stravovacie návyky zamerané na predchádzanie onkologických a kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú charakteristické zvýšenou spotrebou potravín, ktoré obsahujú také látky, o ktorých je známe, že majú protektívne (ochranné) účinky na ľudský organizmus.

O stredomorských stravovacích návykoch je známe, že majú priaznivé účinky na zloženie tukov v krvi, ochraňujú pred oxidačným stresom a vznikom zhubných nádorov.

Stredomorská strava je charakteristická hlavne rastlinnou výživou (ovocie, chlebové pečivo, zelenina, obilniny, strukoviny a semená), čerstvým ovocím a hlavne olivovým olejom ako základným zdrojom tukov. Táto rastlinná potrava obsahuje veľa vlákniny, antioxidantov a mikronutričných zložiek. I napriek tomu, že stredomorské faktory samotné nevysvetľujú zdravie stredomorskej populácie, je výskumami dokázané, že tento typ stravovania, pokiaľ je jeho konzumovanie dostatočné, poskytuje dôležité mikronutričné látky a ostatné rastlinné zložky potravy, ktoré sa pokladajú za zdraviu prospešné.

Ochranné faktory v tejto strave zahrňujú mnohé obsahové látky, ktoré sa „vysporiadajú“ s bežným množstvom voľných radikálov vznikajúcich v organizme (oxidačným stresom- vyvolaným normálnym látkovým metabolizmom alebo pôsobením vonkajšieho prostredia).

Olivový olej, vyrábaný hlavne v Španielsku a Taliansku, je kľúčovou zložkou tohto stravovania. Obsahuje triglyceridy, s hlavným obsahom mononenasýtených mastných kyselín (kyseliny olejovej), zatiaľ čo olej zo semien je bohatý hlavne na polynenasýtenú (viacnenasýtenú) mastnú kyselinu – kyselinu linolovú, ktorá má sklon k oxidácii a je predchodcom vzniku kyseliny arachidónovej, dôležitej zložky bunky.

Známy panenský olivový olej – Olivae oleum virginum sa získava lisovaním za studena alebo iným mechanickým postupom z dužiny zrelých plodov-kôstkovíc druhu Olea europaea-oliva európska.

Minoritné obsahové látky a ich význam

Dôležité pre kvalitu tohto oleja sú niektoré minoritné obsahové látky, ako sú: polyfenolické látky, ďalej steroly a uhlovodíky, pretože práve tieto ho ochraňujú pred autooxidáciou (samooxidáciu) a sú zodpovedné za jeho kvalitu, stabilitu, farbu a chuť. A nemožno v prvom rade zabudnúť na význam týchto látok pre pozitívny účinok olivového oleja pre zdravie.

Hlavná zložka uhlovodíkov – skvalén a fytosteroly majú v experimentoch dokázaný preventívny účinok na vznik rakoviny hrubého čreva. . Niektoré ďalšie obsahové látky majú protizápalový účinok. Preto teda neprekvapuje, že tieto minoritné obsahové látky prítomné v olivovom oleji sú predmetom súčasného výskumu a sú dôležité pre antioxidačný a protizápalový účinok, ktorý bol v niektorých experimentoch podobný účinku vitamínu E a kyseline askorbovej (C vitamínu).

Extra virgine oil získavaný mechanickým lisovaním dužiny plodov olivy európskej obsahuje početné látky, z ktorých hydroxytyrozol ochraňuje LDL (tuky s nízkou hustotou) pred ich oxidáciou. Je rozpustný vo vode i v tukoch a je účinným antioxidantom v rôznych krémoch používaných v dermatológii i v kozmetike.

Obsahové látky v tomto oleji majú veľký význam vo výžive, pretože ochraňujú bunky pred ich oxidáciou a následným poškodením.

Najnovšie a veľmi sľubné výsledky kvalitného olivového oleja si však vyžadujú ďalšie experimentálne dôkazy na potvrdenie nových hypotéz pôsobenia v prevencii a terapii mnohých ochorení. , vrátane aterosklerózy, rakoviny, kardioaskulárnych a kožných ochorení.

K fenolickým obsahovým látkam kvalitného olivového oleja patrí aj kyselina protokatechová, syringová, ďalej môže byť prítomná kyselina kávová, ferulová, kumarová, škoricová, ktoré majú tiež dokázané antioxidačné a protizápalové účinky a majú vplyv na farbu, chuť a stabilitu tohto oleja.

Nasýtené a nenasýtené mastné kyseliny

Aj spektrum nenasýtených mastných kyselín, ktorých obsah závisí od spôsobu získavania olivového oleja ako je kyselina olejová (mononenasýtená mastná kyselina) alebo kyselina palmitoolejová a steárová ale aj linolová (omega-3 PNMK) zastúpené v rôznom percentuálnom obsahu sú dôležité obsahové látky tohto oleja. Kyselina olejová ktorej obsah sa pohybuje od 56-85% je hlavnou mononenasýtenou mastnou kyselinou. Suchá koža je výsledkom porušenia funkcií hydrolipidového (vodno tukového) systému. Nedostatok tukov v pokožke alebo prirodzených hydratačných faktorov vedie k poruchám bariérovej funkcie kože a spektrum nasýtených a nenasýtených mastných kyselín v olivovom oleji okrem ostatných obsahových látkach môže významným spôsobom zasahovať do tohto nedostatku a zabrániť tak drsnosti, suchosti, olupovaniu a zápalovej reakcii. Tuky sa nachádzajú v medzibunkových priestoroch zrohovatenej vrstvy (stratum corneum) a pri suchej koži je ich nedostatok.

Obsahové látky a koža

Triglyceridy nenasýtených mastných kyselín, ďalej skvalén, kyselina stearová sú tukové zložky, ktoré napomáhajú regenerácii kožnej bariéry v suchej koži, v ktorej je znížené vylučovanie mazových žliaz a nedostatok tukov pokožky (zložených z ceramidov, cholesterolu a mastných kyselín s dlhým reťazcom).

Preto prípravky pre suchú kožu obsahujú mnohé inovačné kombinácie rastlinných olejov, s obsahom aktívnych fyziologických látok, ktoré chýbajú práve suchej koži a pacientom s atopickou dermatitídou a so sklonom k alergickým reakciám. Pomáhajú zabrániť prejavom zápalu, začervenania, svrbenia, zvyšujú hladkosť kože, zlepšujú jej elasticitu a pozitívne ovplyvňujú zloženie fosfolipidov bunkových membrán. Architektúra zrohovatenej vrstvy kože (stratum corneum) je v týchto prípadoch porušená, práve lipidy sú dôležité pre stabilitu tejto vrstvy, ktoré ju súčasne ochraňujú pred nadmernou stratou vlhkosti. Práve do porušenej kožnej bariéry môžu ľahko vnikať rôzne alergény, baktérie, vírusy, zvyšuje sa citlivosť kože a vyvolávajú sa zápalové reakcie.

Aj preto je v lekárni stále rastúci záujem o prípravky používané tak v prevencii i v terapii na báze rastlinných olejov spolu s ďalšími rastlinnými extraktmi.

Výsledky experimentálnych skúšok dokumentujú pozitívne účinky mnohých takýchto dermatologických prípravkov na vonkajšie použitie. Používajú sa na dennú starostlivosť o menšie plochy tela, na sprchovanie a umývanie, tiež ako šampón na šetrné umývanie kože hlavy, denný krém. alebo olej na dermatologickú starostlivosť a čistenie suchej a veľmi suchej kože na regenerovanie obsahu tukov v koži.

Záver

Doterajšie výsledky použitia olivového oleja dokumentujú bázu pre racionálne použitie vo výžive, v integrovanej prevencii mnohých ochorení ale tiež v dermatologickej praxi v prípravkoch na vonkajšie použitie. Ďalšie štúdium zamerané na izoláciu aktívnych princípov v olivovom oleji sú perspektívou do budúcnosti, ale už predchádzajúce štúdie jasne dokazujú inhibičnú aktivitu olivového oleja na mnohé zápalové procesy v organizme a na koži, vrátane začervenania, svrbenia a hlavne suchej koži. Ďalšie štúdie by mali uvedené výsledky potvrdiť a preskúmať úlohu akú v tejto ochrane zohrávajú rôzne druhy lipidov a nenasýtených mastných kyselín.