Aké konzervačné látky sú akceptovateľné v modernej kozmetike?

Aké konzervačné látky sú akceptovateľné v modernej kozmetike?

Úlohou konzervačných látok je obmedziť alebo prerušiť nežiaduci rozvoj mikroorganizmov. Na tento účel máme k dispozícii tri skupiny látok: prírodné – sú súčasťou látkového zloženia živých organizmov, najmä rastlín; analogické prírodné – sú pripravené chemickou syntézou, ale majú predlohu v prírode; syntetické – sú pripravené chemickou syntézou, ale v prírode sa nevyskytujú. Každá zo skupín má pozitíva i negatíva.

V čom spočívajú výhody a nevýhody konzervácie prírodnými látkami?

Nádeje mnohých spotrebiteľov sú vkladané do slovného spojenia „prírodná kozmetika“. Teda ak už musí byť konzervovaná, tak „výhradne prírodnými látkami“. Pozrime sa podrobnejšie, aké úskalia prináša táto požiadavka.

Zdanlivo ideálnym riešením je použiť vhodné esenciálne oleje, čiže rastlinné silice získané destiláciou (starší názov: éterické oleje). V kozmetike sa principiálne používajú ako vonné látky a v kozmetickej legislatíve EÚ nie sú zaradené do skupiny konzervačných látok. Niektorí výrobcovia preto s obľubou svoje produkty označujú vábivými formulkami „bez konzervačných látok“. Je nespochybniteľné, že niektoré silice v koncentrovanej forme vykazujú obdivuhodné antimikrobiálne vlastnosti. Aby sa však dosiahla žiaduca účinnosť aj v kozmetickom výrobku, musia sa použiť v relatívne vysokých dávkach. A to býva nielen na úkor (ne)akceptovateľnej intenzity vône, ale aj kožnej znášanlivosti. „Prírodné“ nie je synonymom „bezpečné“. Mnohé z nich totiž obsahujú celé spektrum vonných alergénov (napr. eugenol, isoeugenol, farnesol, limonén, citral či cinnamal). Okrem toho, zvyčajne určitá silica pôsobí selektívne na baktérie alebo na kvasinky alebo na plesne. Pre vyvážený účinok voči celému spektru mikroorganizmov je potrebné skombinovať viaceré silice. Tým sa opäť zvyšuje riziko možných kontaktných dermatitíd a alergií. Niektoré rastlinné silice majú výrazný fotosenzibilizačný potenciál – teda vplyvom slnečného žiarenia môžu vyvolať kozmeticky rušivé, dlhotrvajúce a na liečbu rezistentné presuny pigmentu.

Silné antimikrobiálne účinky má najmä čajovníkový olej známy akoTea Tree Oil (Melaleuca Alternifolia Oil)a manukový olej(Leptospermum Scoparium Oil). Uplatňuje sa aj tymianová silica(Thymus Vulgaris Oil),silica materinej dúšky(Thymus Serphyllum Oil), klinčeková silica(Eugenia Carryophyllus Oil),šalviová silica (Salvia Officinalis Oil),levanduľová silica(Lavandula Angustifolia Oil), menej myrhová silica(Commyphora Abyssinica Oil), cyprusová silica(Cupressus Sempervirens Oil),cédrová silica(Junipeus Virginiana Oil), mimózová silica(Mimosa Tenuiflora Oil). Mierne dezinfekčné účinky má aj rumančeková silica (Chamomilla Recucita Oil).

Sú alkoholy šetrnejšie konzervanty?

Lieh/etanol (Alcohol) nie je primárne určený na konzerváciu kozmetiky. Aby sa zabezpečili dostatočné antimikrobiálne účinky, výrobok musí obsahovať viac ako 20 % liehu. Toto množstvo na normálnej pokožke pôsobí dráždivejšie ako väčšina syntetických konzervantov použitých v koncentráciách povolených predpismi EÚ. Dobré antimikrobiálne účinky majú aj izopropanol (Isopropanol) a propylénglykol (Propylene Glycol), ktoré sú však pre pokožku nemenej dráždivé. Aby mohli deklarovať spomínaný spotrebiteľmi vytúžený slogan „bez chemických konzervantov“, niektorí výrobcovia používajú túto formu konzervácie, ak to charakter výrobku umožňuje (pleťové lotiony či gély s obsahom liehu).

V čom spočíva problém chemickej konzervácie?

Problémom je, že bunky pokožky, s výnimkou korneocytov rohovinovej vrstvy, sú rovnako živé ako mikroorganizmy. Niektoré syntetické konzervanty sú kožou ľahko absorbované alebo ich citlivá pokožka netoleruje. Druhy konzervačných látok a ich prípustný obsah v kozmetike na trhu EÚ je preto prísne regulovaný. Pri dodržaní hygieny výroby, väčšina výrobcov kozmetiky tieto maximálne limity ani nevyužíva. Treba zdôrazniť, že konzervačné látky nie sú lacné a výrobcovia nemajú záujem ich používať v nadbytočných množstvách. Ich použitie je kompromisom medzi minimálnou (avšak ešte účinnou) koncentráciou a možnými vedľajšími účinkami. Hovoríme, že je „len tenká hranica medzi zdravotným rizikom a konzerváciou“. Aby sa pri čo najnižšom množstve konzervačnej látky zabránilo rastu čo najširšiemu spektru škodlivých mikroorganizmov, do kozmetického výrobku sa používajú dve i viac konzervačných látok.

Ktorým konzervačným látkam je vhodné vyhnúť sa pri citlivej pokožke?

Aj keď normálna pokožka ich zväčša znáša bez problémov, ak máte citlivú alebo alergickú kožu, ako aj pri výbere kozmetiky pre deti, preferujte kozmetiku, na ktorej obale nie sú uvedené zložky so zvýšeným potenciálom kožnej dráždivosti, akými sú Imidazolidinyl Urea, Methylisothiazolinone, Methylchloroisothiazolinone, Chlormethylisothiazolinone, Isothiazolinone, 2-Chloroacetamide, Methyldibromo Glutaronitrile, Quaternium-15 a Triclosan. Diskutabilné sú aj konzervačné látky, z ktorých (za určitých okolností) sa môžu uvoľňovať nebezpečné nitrozamíny. Takými sú 5-Bromo-5-nitro-1,3-dioxane a 2-Bromo-2-nitropropane-1,3-diol. Samozrejme, precitlivenosť či alergia na tieto a ďalšie zložky je individuálna.

Ktoré konzervačné látky sú akceptované v modernej kozmetike?

Pri nákupe bežnej kozmetiky si vyberajte prípravky konzervované látkami a ich zmesami s nízkym potenciálom dráždivosti a nízkou toxicitou. Sú to najmä kyselina sorbová a jej soli (Sorbic Acid, Sodium Sorbate, Potassium Sorbate a iné), kyselina salicylová a jej soli (Salicylic acid, a iné – dané sú isté obmedzenia), kyselina benzoová a jej soli (Benzoic Acid, Sodium Benzoate, a iné), benzylalkohol (Benzyl Alcohol), kyselina dehydrooctová a jej soli (Sodium Dehydroacetate a iné). Tieto konzervačné látky sú akceptované aj v „prírodnej“ kozmetike podľa kritérií medzinárodného štandardu pre prírodnú kozmetiku (COSMOS-standard AISBL). Pokožkou zväčša dobre tolerovaný je fenoxyetanol (Phenoxyethanol).         

Ako je to s toľko ohováranými parabénmi?

Výrobcovia na ne nedajú dopustiť, dermatológovia sú v rozpakoch, spotrebitelia podporovaní médiami ich radikálne odmietajú. Slogan „paraben free“ sa v médiách maximalizuje do neuveriteľných rozmerov. Kde je pravda?

Parabény – estery parahydroxybenzoovej kyseliny – sú látky bežne sa vyskytujúce aj v prírode. V prieskume uskutočnenom naším pracoviskom sme potvrdili, že až jedna tretina kozmetiky dostupnej na slovenskom trhu je konzervovaná parabénmi. Počas desiatich rokov sa v šestnástich dermatologických centrách Európy uskutočnila veľká štúdia zameraná na alergické reakcie vyvolané syntetickými konzervačnými látkami v kozmetike. Testovaní neboli „normálni“ spotrebitelia, ale priamo alergici. Podľa očakávania, najhoršie alergické reakcie boli zistené v prípade formaldehydu a prekvapivo najmenej alergizovali parabény. V inom rozsiahlom teste dermatológovia dokonca potvrdili nulový potenciál alergizácie parabénmi. A to aj napriek tomu, že z neznámych príčin boli pred rokmi zaradené do Európskej štandardnej súpravy 24 kontaktných alergénov. Naopak, v tomto teste vysoké alergizujúce vlastnosti mal chloracetamid (2-Chloroacetamide) a opäť formaldehyd (Formaldehyde). V roku 2010 Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov v EÚ vypracoval stanovisko, že použitie metylparabénu a etylparabénu je bezpečné v koncentráciách používaných v súčasnosti – t. j. 0,4 % pre jednu konzervačnú látku; propylparabén a butylparabén sú bezpečné, a teda povolené a schválené v koncentráciách 0,19 % pre jednu konzervačnú látku.

Parabénom v ostatných rokoch uškodili isté výskumy spochybňujúce ich bezpečnosť, ktoré boli neskôr odborne korigované. Keďže náš výskumný kolektív sa parabénom venuje už zopár rokov, zodpovedne vyhlasujeme: nebojte sa metylparabénu (Methylparaben). Jeho endokrinne disrupčný potenciál, ktorý sa často kritizuje, je zanedbateľný. Okrem toho, po prechode zdravou kožou sa takmer úplne hydrolyzuje na zdravotne neškodnú kyselinu parahydroxybenzoovú (citácia našej literatúry). Ostatné dva druhy parabénov (Propylparaben a Ethylparaben) je vhodné používať striedmo a určite nie na kožu s poškodenou bariérou (napr. po holení, depilácii, peelingu, opaľovaní, na suchú a ekzematickú pokožku a pod.).


Poznámka 1: Spomínané kozmetické zložky môžete identifikovať na obale výrobku podľa názvu uvedenom v tomto článku kurzívou v zátvorke.

Poznámka 2: Pažoureková, S., Hojerová, J. a kol: Dermal absorption and hydrolysis of methylparaben in different vehicles through intact and damaged skin. Food and Chemical Toxicology 59 (2013) 754 – 765.

doc. Ing. Jarmila Hojerová, PhD., Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave
Ing. Martina Beránková, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave