Bylinky – zázračné elixíry lásky?
Vo všetkých obdobiach vývoja ľudstva sa hľadali rôzne elixíry či nápoje lásky, ktoré dostali pomenovanie afrodiziaká. Toto pomenovanie pochádza z mena gréckej bohyne Afrodity, ktorú uctievali ako bohyňu lásky a plodnosti. Ide o druh jedla alebo nápoja, ktorý prebúdza sexuálny pud, navodzuje pohlavnú túžbu a zvyšuje potešenie a výkon. Mnoho ľudí neverí v elixíry lásky ani afrodiziaká, no v priebehu storočí ich používalo nespočetné množstvo mužov a žien a existujú dôkazy, že sa používajú dodnes. Je známe, že podnet sexuálnej túžby vzniká v tej istej časti mozgu – v hypotalame, kde vzniká aj chuť na jedlá a nápoje. Nie nadarmo sa hovorí, že láska ide cez žalúdok.
Hľadanie zázračného elixíru lásky
Fascinácia človeka lepším a intenzívnejším sexuálnym zážitkom a výkonom v rôznych kultúrach má dlhú históriu. Hľadanie lieku alebo receptu, ktorý by mohol zlepšiť sexuálnu funkciu alebo liečiť erektilnú dysfunkciu u mužov, bolo v celej známej histórii ľudstva priam posadnutosťou. Či už to bola civilizácia východná alebo západná, náboženská alebo ateistická, cieľom bola túžba človeka po lepšom alebo čo najlepšom „mužstve“. Niekoľko literárnych textov z hinduistických, egyptských, čínskych a rímskych civilizácií dokumentuje nekonečné hľadanie látok, ktoré môžu zlepšiť sexuálne zážitky. Viaceré dávnoveké afrodiziaká už upadli do zabudnutia, ich účinok sa zosmiešnil alebo spochybnil. Ako príklad môže slúžiť roh nosorožca alebo jedovatá mandragora. Etnobotanické prieskumy však ukázali, že v rozličných kultúrach sa stále využíva veľké množstvo rastlín a byliniek ako afrodiziaká s rôznym stupňom úspechu. Viaceré rastlinné afrodiziaká sú bežne dostupné a väčšinou nemajú závažné vedľajšie účinky. V odbornej literatúre k najčastejšie spomínaným a skúmaným patria napr. kotvičník zemný, vitánia spavá (nazývaná aj ašvaganda alebo indický ženšen), cibuľa, cesnak, durman metelový, ľuľkovec zlomocný, blen čierny, konopa siata, tongkat ali (nazývaný aj ázijská viagra alebo malajský ženšen), ovos siaty, ginko dvojlaločné a celý rad ďalších.
Sú prírodné afrodiziaká účinné?
Liečivé rastliny pre ich zdravie podporujúce vlastnosti využívali a využívajú všetky najvýznamnejšie civilizácie už tisíce rokov. Názor, že liečivá na prírodnej báze môžu prispieť k celkovému zdraviu a dokonca podporovať liečbu chronických chorôb, podporil čoraz väčšiu popularitu a príťažlivosť rastlinných výživových doplnkov v modernom západnom svete. V odbornej literatúre je však málo dôkazov, ktoré by odporúčali používanie prírodných rastlinných afrodiziák na zvýšenie sexuálnej túžby alebo výkonnosti, alebo pri liečbe mužskej sexuálnej dysfunkcie. Prevažná väčšina štúdií bola vykonaná na zvieratách a k dispozícii je len veľmi málo relevantných klinických štúdií.
Treba pripomenúť, že problematika sexuálneho zdravia sa netýka len mužov. Americká asociácia pre sexuálne zdravie uvádza, že „dôležitou súčasťou celkového sexuálneho zdravia je zdravé sexuálne fungovanie – schopnosť zažiť sexuálne potešenie a uspokojenie, keď je to žiaduce“. Udáva sa, že ženská sexuálna dysfunkcia postihuje približne 40 % žien. Prieskumy uskutočnené Národným inštitútom zdravia USA ukázali, že ženy dokonca častejšie používajú bylinky alebo výživové doplnky ako muži. Problémom však je, že zatiaľ čo existujú testy na vyhodnotenie afrodiziakálneho potenciálu rastlín u mužov, v súčasnosti neexistuje štandard na jeho hodnotenie u žien.
Najznámejšie rastlinné afrodiziaká
Mnohé z uvedených bylín majú v histórii etnobotanické využitie ako afrodiziakum, ale chýba špecifický výskum, ktorý by určil, či majú nejaký merateľný priaznivý účinok na sexuálne dysfunkcie. V odbornej literatúre v súčasnosti neexistujú žiadne významné dôkazy, ktoré by podporovali tvrdenia často uvádzané na etikete rozličných produktov na trhu s deklarovaným afrodiziakálnym účinkom. Hoci takmer všetky rastlinné produkty majú tradičné a neoficiálne použitie aj ako afrodiziakum, klinické dôkazy o tom chýbajú.
Kotvičník zemný (Tribulus terrestris) je jednoročná rastlina používaná od staroveku na zvýšenie energie, vitality a zlepšenie sexuálnych funkcií a fyzického výkonu u človeka. Dlho sa verilo, že za svoje afrodiziakálne a prosexuálne aktivity vďačí svojej schopnosti zvyšovať hladinu testosterónu alebo jeho prekurzorov. Zdá sa však, že tieto nepochybne atraktívne vlastnosti primárne pramenia z rôznych populárnych článkov, ktoré sa opierajú o svedectvá hŕstky používateľov alebo zdravotníckych „odborníkov“, ktoré možno nájsť na viacerých webových stránkach, v športových časopisoch a brožúrach. Vďaka týmto príťažlivým tvrdeniam sa popularita liečiv s obsahom kotvičníka rozširuje pozoruhodným tempom medzi spotrebiteľmi, ktorí sa snažia zlepšiť svoje sexuálne zdravie. Spoľahlivé vedecké dôkazy podporujúce tieto údajné biologické aktivity sú však nedostatočné a ani zďaleka nie sú presvedčivé. Zatiaľ čo mechanizmy týkajúce sa testosterónu, ktoré by mali tvoriť základ afrodiziakálnej aktivity kotvičníka, zostávajú do značnej miery neznáme, v experimentálnych štúdiách na zvieratách sa objavujú správy o možných mechanizmoch účinku oxidu dusnatého na cievy, ktoré sú základom afrodiziakálnych a proerektilných aktivít kotvičníka.
Vitánia spavá (Withania somnifera alebo ashwagandha), nazývaná aj ako zimná čerešňa či indický ženšen, je drevitá bylina alebo ker, ktorej korene sa už oddávna používajú v medicíne. Prvýkrát sa spomína v starovekej Asýrii, kde sa využívala ako afrodiziakum a pravdepodobne sa používala aj v starovekej Arábii a Mezopotámii. Acharya Sushruta, spoluzakladateľ ajurvédy, uviedol, že ide o neprekonateľnú vadžikaranu (afrodiziakum) a ako taká stále zostáva v ajurvédskom liekopise Indie. V súčasnosti sa používa v modernej ajurvéde na omladenie a liečbu sexuálnej impotencie.
Kakaovník pravý (Theobroma cacao) rastie ako strom a pochádza z amerického kontinentu. Plody tejto rastliny sa používajú nielen v potravinárstve, ale aj v medicíne. Kakao vo forme pasty alebo kakaového masla sa používalo ako afrodiziakum na zvýšenie sexuálneho apetítu, túžby alebo potešenia už od 16. storočia najmä u mexických Indiánov. Vo farmaceutickom priemysle sa pri výrobe výživových doplnkov používa izolovaný horký alkaloid teobromín pre svoje stimulačné účinky na srdce a nervový systém a relaxačné na hladké svalstvo.
Kajenské korenie (Capsicum annuum) je plodonosná paprika pochádzajúca z Bolívie a južnej Brazílie. Tradične sa používa ako potravina a liek v Severnej Amerike, Európe a vo väčšine sveta. Jeho liečivé vlastnosti lokálnej stimulácie sa využívajú v ajurvédskych formulách a objavujú sa aj ako súčasť topických analgetických produktov. Jeho neoficiálne použitie ako afrodiziakum spôsobuje predpoklad, že korenené jedlá stimulujú sexuálnu túžbu a vzrušenie, možno kvôli otepľujúcim účinkom. Zatiaľ však žiadne klinické štúdie nepreukázali afrodiziakálne účinky kajenského korenia.
Ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba) je trváci listnatý strom pôvodom z východnej Číny, ktorého listy sa používajú ako liečivo. V Japonsku sa semená ginka považujú za účinné tonikum na zvýšenie fyzickej a duchovnej vitality a tiež libida. V tradičnej čínskej medicíne sa používa pri liečbe impotencie, no nevyužíva sa ako tradičné afrodiziakum.
Žerucha peruánska alebo aj maca peruánska (Lepidium meyenii Walp.) je dvojročná bylina, ktorá sa prirodzene vyskytuje v juhoamerických peruánskych Andách. Pestuje sa kvôli buľve a používa sa prevažne ako koreňová zelenina a liečivá rastlina. Je možno jedným z najpopulárnejších druhov, pokiaľ ide o ženské afrodiziaká. Prvýkrát sa objavuje v slovníku asýrskej botaniky a tradične sa používa ako legendárny posilňujúci prostriedok a afrodiziakum. Kedysi sa predávala v Spojených štátoch ako prírodná „viagra“, ale výsledky klinických výskumov neboli priaznivé.
Ženšen, všehoj ázijský (Panax ginseng) sa často označuje za kráľa všetkých bylín. Je jednou z najvzácnejších bylín tradičnej čínskej medicíny a považuje sa za sľubný prostriedok na zlepšenie celkovej pohody. Ženšen sa považuje aj za afrodiziakum a používa sa na liečbu sexuálnej dysfunkcie, ako aj na zlepšenie sexuálneho správania v tradičnej čínskej lekárskej praxi už tisíce rokov. Hovorí sa, že zvyšoval potenciu aj osmanských sultánov. Číňania veria, že ženšen „zapaľuje vnútorný oheň“, Indiáni používali ženšen ako tonikum a afrodiziakum u žien a pripravovali z neho nápoj lásky.
Ženšen je jednou z najuznávanejších bylín zvyšujúcich energiu a vytrvalosť, takže niet divu, že množstvo rozličných prípravkov obsahuje nejakú jeho formu. Tieto účinky sa väčšinou pripisujú ginsenosidom, hlavným farmakologicky aktívnym zložkám ženšenu. Existuje najmenej deväť druhov ženšenu a väčšinou sú pomenované podľa ich geografického pôvodu, ako napríklad ázijský, americký či japonský ženšen. Rodové meno Panax, čo v gréčtine znamená „všeliečivý“, dal ženšenu ruský botanik Carl A. Meyer v roku 1843.
Uvádza sa, že ženšen ovplyvňuje viaceré systémy vrátane kardiovaskulárneho, imunitného a nervového. Používa sa aj na zvýšenie sexuálnej výkonnosti a spokojnosti. Zvyšuje schopnosť tela zvládať environmentálne stresy a bojovať proti biochemickej nerovnováhe. Pri únave dodáva energiu a pri nadmernej úzkosti upokojuje. Zvyšuje údajne aj hladinu pohlavných hormónov a zosilňuje sexuálne reakcie u mužov a žien. Pôsobí tak ako tonikum, stimulant a afrodiziakum. Dostupné údaje však naznačujú priaznivý účinok ženšenu len ako prosexuálneho doplnku a nie ako prostriedku na liečbu mužskej sexuálnej dysfunkcie.
Potraviny ako afrodiziaká?
Nielen o bylinkách a rastlinných extraktoch, ale aj o viacerých jedlách, koreninách, ovocí, zelenine a pod. sa dodnes tvrdí, že sú to prostriedky, ktoré skrášlia a povzbudia ľúbostný život. Ide spravidla o potraviny s vysokou nutričnou hodnotou, t. j. s vysokým obsahom živín, vitamínov a minerálnych látok, ktoré majú celkový priaznivý vplyv na organizmus. K takýmto potravinám patria napríklad ryby a morské živočíchy, pretože more je zdrojom a kolískou života. K najúčinnejším afrodiziakám sa oddávna zaraďujú všetky morské mäkkýše a kôrovce – ustrice, homáre, kraby, lastúrniky, hrebenatky, krevety a garnáty, úhory a temer všetky ryby. Sú bohaté na fosfor, vápnik, jód, železo, vitamíny a veľmi kvalitné a zdraviu prospešné tuky. Pred ich konzumáciou sa však vždy treba ubezpečiť, že sú čerstvé a že na ne nie je človek alergický. K známym afrodiziakám patrí aj rybacia polievka (ako napr. najznámejšia francúzska bouillabaisse) a kaviár.
V historickom Singapure sa s obľubou podávali jedlá ako polievka z penisu či hadie mäso, zatiaľ čo Surabaya (mesto vo východnej Jáve) bola známa podávaním mäsa z kobry a kobrej krvi, o ktorých tvrdili, že zlepšujú erektogénnu schopnosť. Sú to, samozrejme, len mýty, hoci konzumácia týchto „pochúťok“ sa stále vo veľkej miere praktizuje v rozvojových regiónoch Ázie.
Kedysi sa verilo, že zabíjaním zvierat pri poľovačke a ich konzumáciou získa človek ich silu. Preto sa aj divine pripisujú zmyselné účinky – mäsu z diviakov, jeleňov, zajacov, ale i z vtákov, napr. jarabíc. Nielen divine, ale mäsu všeobecne sa pripisujú povzbudzujúce účinky – napríklad polosurovej sviečkovici, parmskej šunke, jahňacine a osobitne jedlám pripraveným zo semenníkov samcov. V čínskom lekárskom učení k najobľúbenejším sexuálnym povzbudzujúcim látkam patria jelenie parohy, asi vďaka obsahu rastových faktorov.
Osobitné postavenie medzi afrodiziakami majú aj koreniny a bylinky inak bežne používané v kuchyni. Možno spomenúť napr. muškátový orech a kvet, šafran, vanilku, škoricu, kardamóm, klinčeky, aníz, čili papričky, ďumbier, čierne korenie; z bylín myrtu, rozmarín, pamajorán, fenikel, mätu a mnohé iné.
Zmyselné a povzbudzujúce účinky sa pripisujú aj viacerým druhom zeleniny, najmä koreňovej – mrkve, paštrnáku, petržlenu, zeleru, ale aj špargli a niektorým druhom ovocia – granátovým jablkám, broskyniam, banánom, figám.
Stravou možno ovplyvniť nielen sexuálne funkcie, ale aj plodnosť. K živinám s priaznivým účinkom sa zaraďujú potraviny s nízkym glykemickým indexom, s nízkym obsahom cukrov a strava s vyšším obsahom polynenasýtených mastných kyselín (omega-3 a omega-6), rastlinných bielkovín a antioxidantov. Naopak, negatívne účinky sa pripisujú potravinám s vysokým glykemickým indexom, obsahom trans-mastných kyselín, cukrov a živočíšnych bielkovín. Treba pripomenúť, že pri príprave na romantický večer je lepšie uprednostniť jedlá ľahké, jednoduché, no chutné. Pohárik vína možno pomôže navodiť správnu atmosféru, ale opatrne s alkoholom, asi nič nie je väčším nepriateľom potencie ako nadmerné množstvo alkoholu. Shakespeare vystihol útlmový účinok alkoholu slovami: „Provokuje túžbu, ale bráni jej naplneniu.“ A podobne to platí aj o konzumácii ťažkého a výdatného jedla vo veľkom množstve, po ktorom sa nám chce skôr spať ako čokoľvek iné…
Pozor na vedľajšie účinky
Bylinky a rastlinné extrakty môžu pôsobiť ako účinné afrodiziakum, izolácia a identifikácia aktívnych zložiek z rastlín môže priniesť významné zmeny v modernej medicíne. Súčasný súbor objektívnych dôkazov však nepodporuje používanie žiadneho prírodného afrodiziaka ako účinného liečiva mužských alebo ženských sexuálnych dysfunkcií. Napriek tomu ľudstvo aj naďalej bude pokračovať v hľadaní prírodných afrodiziák napriek súčasným neuspokojivým údajom o ich účinnosti. Potrebný je ďalší výskum účinnosti a bezpečnosti bylinných výťažkov pri liečbe sexuálnych porúch. Hľadanie prírodných produktov z liečivých rastlín sa zintenzívňuje pravdepodobne pre ich minimálne vedľajšie účinky, rýchlu dostupnosť a nízku cenu. Pozor si treba dávať na podvodné pridávanie analógov sildenafilu (účinná látka viagry) k prírodným afrodiziakám.
Potrebné sú však aj štúdie nielen o špecifických prínosoch rastlinných výživových doplnkov, ale aj o zdravotných rizikách spojených s ich užívaním. Napriek svojim terapeutickým výhodám sú niektoré zložky bylín potenciálne toxické a predstavujú zdravotné riziká, pretože sa dajú kúpiť bez lekárskeho predpisu.
Ako príklad možného vážneho poškodenia zdravia možno použiť kantaridín (toxín extrahovaný z chrobáka pľuzgiernika lekárskeho, bežne známeho ako španielska muška), i keď nejde o rastlinný produkt. Tradične a hojne sa využíval ako afrodiziakum. Intoxikácia touto látkou bola veľmi častá, súvisela s gastrointestinálnymi komplikáciami (krvácanie do tráviaceho traktu) a urogenitálnymi poruchami (krvácanie z močovej sústavy a akútne poškodenie obličiek).
Z uvedeného vyplýva, že „povzbudzujúce“ účinky sa pripisujú širokej palete rôznorodých potravín, predovšetkým ľahkým, ale nutrične bohatým. Bohužiaľ, vedecké dôkazy nepotvrdili tieto špecifické účinky potravín, možno však zovšeobecniť, že tak ako má zdravá (t. j. pestrá a vyvážená) strava pozitívny vplyv na celkové zdravie človeka, má určite pozitívny vplyv aj na sexuálne zdravie. Zozbierané výsledky naznačujú, že napriek multifaktoriálnej etiológii sexuálnej dysfunkcie môžu nutričné faktory ovplyvniť sexuálne a reprodukčné zdravie mužov aj žien. Na objasnenie tejto súvislosti a zároveň zlepšenie prístupu a liečby pacientov so sexuálnymi alebo s reprodukčnými problémami je však potrebný ďalší výskum.