Starý, ale stále dobrý acylpyrín

Starý, ale stále dobrý acylpyrín

História liečiv má zaujímavý a často inšpirujúci obsah. Niektoré liečivá uzrú svetlo sveta na pár mesiacov a z rôznych dôvodov ich medicínska prax odkáže do zabudnutia, iné úspešne zostávajú v liečebnej praxi dlhé obdobie a ani nové liečivá  nedokážu prekonať ich úspech. Medzi takéto liečivá, pre ktoré toto konštatovanie platí, dnes už celé storočie patria kyselina acetylsalicylová a kyselina salicylová.

Kyselina salicylová

Kyselina salicylová sa nachádza v kôre vŕby (Salix alba). Liečivé účinky vŕby a ďalších rastlín obsahujúcich kyselinu salicylovú poznali už starovekí lekári, napr. Hippokrates, Celsus i Dioscorides. Odporúčali ich predovšetkým na prípravu liekov proti horúčke a bolestiam. Kôra vŕby sa používala na výrobu rozličných galeník aj v stredoveku, najmä v Európe. V roku 1838 pán Piria pripravil kyselinu salicylovú z extraktov kôry vŕby, ktorá však vyvoláva žalúdkové ťažkosti.

V súčasnosti sa kyselina salicylová používa ako látka zmäkčujúca rohovú vrstvu epidermis a znižujúca jej súdržnosť. V nízkych koncentráciách (do 2 %) pôsobí keratoplasticky, t. j. rohová vrstva sa stáva tvárnou. Vo vyšších koncentráciách pôsobí keratolyticky t. j. zmäkčenie a následné odlúpnutie zrohovatenej vrstvy epidermis. Zároveň kyselina salicylová má protizápalový a dezinfekčný účinok.

V 3 – 10 % koncentrácii v masťovom základe sa používa na zmäkčenie krúst a odstránenie šupín pri rôznych dermatózach. Koncentrácia 5 – 10 % v masťovom základe sa používa na zmäkčenie epidermis pri palmárných hyperkeratózach. Vo forme 40 – 60 % náplasti spôsobuje keratolýzu až epidermolýzu pri bradaviciach.  Keratolýza postupuje pomaly a nie je bolestivá, aj keď je v neskoršej fáze sprevádzaná miernou zápalovou reakciou.

V kombinovaných prípravkoch sa používa s kyselinou mliečnou, ktorá zvyšuje jej účinok.  

Kyselina salicylová ľahko prechádza i neporušenou pokožkou. Z aplikovaného množstva prípravku sa môže vstrebať viac ako 20 % liečiva, ktoré po 48 hodinách  môžeme dokázať v moči. Riziko vstrebania väčšieho množstva liečiva je vyššie u malých detí, pri poruche funkcii pečene a obličiek. Predávkovanie kyselinou salicylovou sa prejaví nasledujúcimi príznakmi: bledosť, únava, závrat, vracanie, tuhosť šije, hučanie v ušiach, poruchy chôdze až poškodenie obličiek, porucha zrážania krvi a rozvrat vnútorného prostredia.

Kyselina acetylsalicylová

V roku 1853 pán von Gerhardt ako prvý chemicky pripravil kyselinu acetylsalicylovú. Ale až koncom 19. storočia ju chemik Felix Hoffman podal svojmu otcovi, ktorý mal reumatizmus a neznášal dovtedy používaný salicylan sodný (sodná soľ kyseliny salicylovej). Čoskoro zistil, že kyselina acetylsalicylová je účinnejšia proti bolesti a nemá také nepríjemné účinky ako salicylan sodný. Firemný protokol Felixa Hoffmana, pracovníka firmy Bayer, dokladajúci objav kyseliny acetylsalicylovej má dátum 10. 8. 1897. Ukázalo sa, že tento objav mal kľúčový význam pre ďalší rozvoj syntetických liečiv. V pôvodnom Hoffmanovom spise sa kyselina acetylsalicylová charakterizuje ako liečivo proti bolesti kĺbov. Neskôr sa zaradila medzi dôležité liečivá nielen proti bolesti, ale aj na potlačenie horúčky.

Tak ako pred sto rokmi, aj dnes je kyselina acetylsalicylová liečivom širokej spotreby v rôznych liekových formách a nájdeme ju najmä v liekoch potlačujúcich zápal, tlmiacich bolesť a v prípravkoch používaných pri horúčke. Na celom svete niekoľko generácií používa kyselinu acetylsalicylovú pod firemným názvom Aspirin. V našej krajine je azda najznámejší Acylpyrin, ktorý používali už naši starí rodičia.

Nemožno zabudnúť ani na skutočnosť, že táto účinná látka významným spôsobom ovplyvnila aj technológiu liekov. Keď sa kyselina acetylsalicylová v roku 1899 začala vyrábať ako prášok, bol to liek nepríjemnej chuti, ktorý nútil na vracanie a vyvolával žalúdočné ťažkosti. To viedlo k hľadaniu inej formy podania. Stali sa ňou populárne tablety.  

Ďalším zlomovým obdobím bola druhá polovica 20. storočia, keď londýnsky vedec J. R. Vane opísal mechanizmus účinku kyseliny acetylsalicylovej zabraňujúci tvorbe krvných zrazenín a tak redukujúci pravdepodobnosť vzniku mozgových a srdcových ischemických príhod. Za tento objav J. R. Vane dostal v roku 1982 Nobelovu cenu za medicínu a zároveň bol povýšený britskou kráľovnou do šľachtického stavu. Vanov objav spustil vlnu klinických štúdií, ktoré boli zamerané na liečebný účinok kyseliny acetylsalicylovej a jednoznačne potvrdili oprávnenosť použitia nízkych dávok kyseliny acetylsalicylovej v prevencii tvorby krvných zrazenín, napríklad v sekundárnej prevencii infarktu myokardu, v prevencii aterosklerózy.  

Na sklonku 20. storočia sa vykonal celý rad klinických štúdií, v ktorých sa sledoval efekt kyseliny acetylsalicylovej na výskyt vzniku karcinómu hrubého čreva.  Viaceré, niekoľko rokov trvajúce štúdie potvrdili zníženie výskytu nielen zhubného nádoru, ale aj ochorení, z ktorých sa s najväčšou pravdepodobnosťou môže vyvinúť nádorové ochorenie hrubého čreva.

Závažnou komplikáciou tehotenstva je preeklampsia (gestóza, EPH gestóza), ktorá je charakterizovaná vysokým krvným tlakom, opuchmi a vylučovaním bielkovín močom. V niektorých ťažkých prípadoch až poruchami funkcie pečene a zrážavosti krvi. Vo viacerých štúdiách bolo dokázané, že podávanie nízkych dávok kyseliny acetylsalicylovej u tehotných žien pri preeklampsii môže znížiť jej rozvoj a riziko poškodenia plodu. I keď táto problematika nie je dodnes jednoznačne uzavretá, možno v individuálnych prípadoch využiť aj účinok kyseliny acetylsalicylovej.  

Treba však zdôrazniť, že počas gravidity sa pre zvýšené riziko krvácania neodporúča ženám bežne užívať preparáty (napríklad pri horúčkových ochoreniach), ktoré obsahujú kyselinu acetylsalicylovú.

Najčastejším strašiakom pri užívaní liekov s kyselinou acetylsalicylovou je krvácanie z tráviaceho traktu, hlavne na úrovni žalúdka. Najrizikovejšími pacientmi sú práve tí, čo trpia na vredovú chorobu žalúdka alebo dvanástnika. Do rizikovej skupiny patria aj pacienti s chorobami zrážavosti krvi. Krvácavosť je závislá od dávky. Čím vyššia dávka, tým je väčšia pravdepodobnosť krvácania tráviaceho traktu. 

Aj pri pacientoch s alergiou je vyššia pravdepodobnosť, že užitie lieku s kyselinou acetylsalicylovou môže vyvolať alergickú reakciu až astmatický záchvat.

Azda najobávanejšou komplikáciou je Reyeov syndróm, ktorý postihuje najčastejšie deti od 4 do 12 rokov, s vrcholom vo veku 6 rokov. Opísaný bol v roku 1963 a je charakterizovaný ako akútny, často život ohrozujúci stav s ťažkou poruchou vedomia a so závažným poškodením pečene, mozgu a ďalších vnútorných orgánov. Reyeov syndróm je vyvolaný spolupôsobením vírusov a kyseliny acetylsalicylovej. Práve to je dôvod, prečo pri horúčkových ochoreniach bolo ešte v bývalom Československu zakázané podávať deťom do 12 rokov prípravky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej. Tento zákaz síce nie je obvyklý vo vyspelých krajinách, ale tam, kde bol zavedený, došlo k poklesu výskytu Reyeovho syndrómu až 20-násobne.     

Na záver možno povedať, že dnes už viac ako 100 rokov používaná kyselina salicylová a kyselina acetylsalicylová sú z hľadiska účinnosti aj bezpečnosti overeným liečivom na niekoľkých generáciách celej populácie sveta.

MUDr. Ružena Sochorová, CSc., Lekárska kozmetika Life style, Bratislava
Brada pred botulotoxínom a po ňom
Brada pred botulotoxínom a po ňom