Mýty a pravdy o parabénoch v kozmetike

„Bez parabénov“, „Paraben-free“   či „Without parabens“ – frázy, s ktorými sa čoraz častejšie stretávame pri marketingu kozmetiky a na rôznych internetových fórach. Čo to znamená? Je to dôležité, alebo je to len reklamný ťah?

Kozmetickí výrobcovia používajú parabény ako konzervačné látky. A tu je namieste prvá otázka:

Načo sa kozmetika vlastne konzervuje?

Odpoveď: Pretože väčšina obsahuje vodu, v ktorej sú rozpustené alebo dispergované dôležité zložky výrobku. Voda, najmä tzv. voľná voda, je však zároveň ideálnym prostredím pre rozvoj nežiaducich mikroorganizmov. Čo aj vyrobený zo sterilných zložiek a za sterilných podmienok, ak nie je naplnený v sterilnom bezkontaktnom obale, nekonzervovaný kozmetický výrobok po otvorení rýchlo podlieha kazeniu v dôsledku kontaminácie mikroorganizmami (neraz choroboplodnými) z ovzdušia alebo z našich prstov po zaborení do téglika. Okrem toho, biologicky účinné a mnohé iné kozmetické zložky by sa sterilizáciou znehodnotili. Konzervácia kozmetiky teda slúži nielen na ochranu výrobku pred znehodnotením, ale aj na ochranu zdravia spotrebiteľa v priebehu jeho používania. Názory niektorých „ekológov“ či „environmentalistov“, ktorí radikálne odmietajú konzervačné látky v kozmetike, sú zavádzajúce až škodlivé. Zdravotné riziká pri používaní kontaminovaného výrobku sú omnoho väčšie ako riziko nežiaducich reakcií na vhodne zvolený konzervačný systém.

Prečo parabény?

Parabény boli pripravené chemickou syntézou v roku 1924 s cieľom nahradiť kyselinu salicylovú a kyselinu benzoovú, ktoré boli antimikrobiálne účinné len vo veľmi kyslej oblasti pH. Spočiatku sa použili do farmaceutických prípravkov, neskôr aj na konzervovanie kozmetiky, niektorých potravín a výrobkov spotrebnej chémie. Treba zdôrazniť, že prirodzený výskyt určitých parabénov v nízkych množstvách sa potvrdil aj v ovocí a zelenine (napr. moruša, marakuja, čučoriedky, mrkva, olivy, jahody, hrášok, cibuľa) a vo včelích produktoch (propolis). Celé desaťročia sa parabény považovali za takmer ideálne konzervačné látky. Majú rad benefitov, ale sú s nimi spojené aj niektoré polemiky.

Čo sú parabény?

Základom je kyselinapara-hydroxybenzoová, označovaná aj 4-hydroxybenzoová. Samotná   vykazuje len slabý antimikrobiálny účinok. Avšak jej estery s vhodným alkoholom poskytujú spektrum antimikrobiálne aktívnych látok – parabénov. Rovnako ako aj u iných zložiek kozmetiky, ich toxikologický profil neustále preveruje Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľa (angl. Scientific Committee on Consumer Safety, ďalej len „Výbor“). A ten pre kozmetiku na trhu EÚ s úplnou platnosťou od mája 2015 zakázal 5 druhov parabénov a ich solí (Isopropylparaben, Isobutylparaben, Pentylparaben, Benzylparaben a Phenylparaben).

Okrem toho, s úplnou platnosťou od októbra 2015 Výbor znížil povolené množstvá určitých kontroverzných parabénov. Sú to (v INCI) Butylparaben, Propylparaben a ich sodné a draselné soli, ktoré sa považujú za bezpečné pre použitie v kozmetických výrobkoch len do množstva 0,14 % (ako kyselina) v prípade súčtu jednotlivých koncentrácií a 0,8 % (ako kyselina) v prípade zmesí takýchto látok. Tieto druhy parabénov sa nesmú používať v nezmývateľných kozmetických výrobkoch určených na oblasti pod plienkou u detí do troch rokov. Ostatné nezmývateľné kozmetické výrobky pre deti do troch rokov musia mať na obale uvedené upozornenie: „Nepoužívajte v oblastiach pod plienkou.“

Na druhej strane, na základe súhrnu vedeckých poznatkov Výbor opakovane potvrdil bezpečnosť nasledujúcich parabénov (v INCI): Methylparaben, Ethylparaben aich sodné a draselné soli, Sodium Paraben, Potassium Paraben a Calcium Paraben, ak sú použitév množstve 0,4 % (ako kyselina) u jedného esteru a 0,8 % (ako kyselina) u zmesi takýchto esterov.

Parabény povolené za regulovaných podmienok v kozmetike na trhu EÚ.

Aké sú benefity povolených parabénov?

V prvom rade, zmes vhodných druhov parabénov je schopná inhibovať rozvoj celého spektra mikroorganizmov (baktérií, kvasiniek a plesní) vo vodnom alebo tukovom prostredí, a to v širokom rozsahu teploty a pH (4 až 8), čo je vítaný súbor technologických vlastností nevídaný u iných konzervačných látok. V druhom rade sú bez farby, chuti a zápachu a pomerne lacné, čo sú taktiež vítané benefity. A po tretie, regulované druhy parabénov (použité za akceptovaných podmienok) sú prakticky netoxické u jedincov s normálnym typom kože. Počas desiatich rokov sa v šestnástich dermatologických centrách Európy uskutočnila veľká štúdia zameraná na alergické reakcie vyvolané syntetickými konzervačnými látkami v kozmetike. Testovaní boli výhradne alergici. Podľa očakávania, najhoršie alergické reakcie boli zistené u formaldehydu a prekvapivo najmenej alergizovali parabény. V inom rozsiahlom teste dermatológovia dokonca potvrdili nulový potenciál alergizácie parabénmi u zdravej kože. A to aj napriek tomu, že z neznámych príčin boli pred rokmi zaradené do Európskej štandardnej súpravy 24 kontaktných alergénov. Prirodzene, pri aplikácii na poškodenú alebo poranenú kožu môžu spôsobiť jej senzibilizáciu a následne aj dermatitídu.

Prečo sú teda parabény spochybňované?

Parabény pomerne ľahko prenikajú kožou. Vďaka prirodzeným kožným enzýmom (karboxylesterázam) by sa však v priebehu tohto prieniku mali rýchlo rozložiť na svoje základné zložky a následne z organizmu vylúčiť. Spotrebiteľskú fóbiu z parabénov spustila publikácia britských vedcov z University of Reading v roku 2004, že nemetabolizované parabény našli v nádoroch prsníka. Okrem toho, niektoré štúdie na laboratórnych zvieratách a bunkách indikovali, že nemetabolizované parabény vykazujú istý estrogénny potenciál. Môžu prejavovať účinky tzv. endokrinných disruptorov, teda narúšať endokrinný systém ľudského tela, čo môže viesť k predčasnému nástupu puberty, rakovine prsníkov u žien alebo k zníženiu množstva a pohyblivosti spermií a i. Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľa však potvrdil, že tento účinok je tisíckrát až stotisíckrát nižší, ako má prirodzený 17β-estradiol, teda primárny estrogén v tele žien od prvej menštruácie do menopauzy. Navyše, Výbor pripomienkoval vedecké postupy britských vedcov a korigoval ich závery. Napriek tomu, keďže estrogénový účinok (i keď zanedbateľne slabý) stúpa priamo úmerne s dĺžkou alkylového reťazca, Výbor zakázal používanie dlhoreťazcových parabénov a výrazne obmedzil používanie strednoreťazcových parabénov (propyl- a butyl-), tak ako je uvedené vyššie v texte.

Je teda strach z parabénov len bublina?

Keďže náš výskumný kolektív sa parabénom venuje už zopár rokov, zodpovedne vyhlasujeme: „Nebojte sa metylparabénu. Na konzervovanie určitých druhov kozmetických výrobkov je jeho použitie opodstatnené.“Po prechode nepoškodenou kožou sa takmer úplne hydrolyzuje na zdravotne neškodnú kyselinu p-hydroxybenzoovú.

Treba však zdôrazniť, že množstvo nemetabolizovaných foriem parabénov v organizme človeka závisí od viacerých faktorov, najmä od frekvencie používania topických prípravkov obsahujúcich parabény, kondície kože a zloženia kozmetiky. To sme dokázali aj v našom výskume. Keď sme bariérovú vrstvu pokožky úmyselne narušili rôznymi stresormi, alebo keď kozmetické prípravky obsahovali známe urýchľovače prieniku biologicky účinných látok (napr. Propylenglycol či Urea), prienik metylparabénu bol zrýchlený a jeho hydrolýza nedostatočná. Systémovo dostupné sa javili až jednotky percent z aplikovanej dávky nemetabolizovaného metylparabénu. Aj keď jeho endokrinne disrupčný potenciál, ktorý sa často kritizuje, je podľa záverov Výboru zanedbateľný, používanie parabénov do kozmetiky po holení, depilovaní, opaľovaní, na kožu pod plienkou u detí, na suchú a ekzematickú pokožku a pod. odporúčame obmedziť. Výsledky našej in vitro štúdie sme publikovali v renomovanom vedeckom časopise Food and Chemical Toxicology (pozri poznámku 1). Kozmetiku s ostatnými tromi druhmi regulovaných parabénov je vhodné používať ešte striedmejšie.

Na záver treba zdôrazniť, že v súčasnosti nepoznáme konzervačnú látku s nulovým zdravotným rizikom pre človeka. A preto je potrebné, aby sme boli ostražití pred nimi, ako aj pred všetkými potenciálne rizikovými zložkami kozmetiky.

Poznámka 1: Pažoureková, S., Hojerová, J. a kol: Dermal absorption and hydrolysis of methylparaben in different vehicles through intact and damaged skin. Food and Chemical Toxicology 59, 2013, 754 – 765.

Poznámka 2: Spomínané kozmetické zložky môžete identifikovať na obale výrobku podľa názvu, ktorý je v tomto článku uvedený kurzívou v zátvorke (INCI: International Nomenclature of Cosmetic Ingredients).