Koža a UV žiarenie

Hnedá opálená koža sa v poslednom desaťročí stala synonymom mladosti a zdravia. Zlepšené podmienky pre cestovanie umožňujú mnohým ľuďom zvýšený pobyt na slnku v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami. Zvýšená expozícia UV žiareniu má za následok poškodenie kože prejavujúce sa nielen ako predčasné starnutie kože, ale často aj vznikom zhubných nádorov na koži.

Ochrana organizmu proti UV žiareniu je zabezpečovaná hrúbkou kože a hnedým kožným pigmentom melanínom. Melanín je schopný pohlcovať UV žiarenie. Je uložený v melanozómoch, ktoré zabraňujú rozptylu UV žiarenia v koži. Medzi ďalšie obranné mechanizmy patrí betakarotén v koži, ktorý je významný antioxidant (vychytáva voľné kyslíkové radikály) a potláča rozklad lipidov v bunkách.

Zdroje UV žiarenia

Slnko je najväčší prirodzený zdroj ultrafialového (UV), infračerveného a viditeľného žiarenia. UV žiarenie sa na základe vlnovej dĺžky delí na UVA s vlnovou dĺžkou 320-400 nm, UVB s 280-320 nm a UVC s 260-280 nm. Viditeľné žiarenie má vlnovú dĺžku 400-760nm.

UVC žiarenie nedopadá na zemský povrch, pretože je filtrované ozónovou vrstvou, bežné sklo zachytáva žiarenie kratšie ako 320 nm, ktoré najviac vyvoláva začervenanie kože.

UVA žiarenie je menej absorbované a rozptylované ako UVB, penetruje hlbšie do kože a tým spôsobuje jej väčšie poškodenie ako UVB. Prechádza cez mraky, ľahké oblečenie, netienené sklo relatívne ľahko a môže spôsobovať priebežné poškodenie kože počas dlhého obdobia.

Žiarenie dopadajúce na zemský povrch je okrem ozónovej vrstvy ovplyvňované nadmorskou výškou, rozptylom častíc v atmosfére (môžeme sa preto opáliť aj v chládku pod slnečníkom), rozptylom kvapiek vo vzduchu (mraky znižujú množstvo žiarenia), odrazom od snehu piesku a vody.

Soláriá sú významným umelým zdrojom UV žiarenia, pričom sa používajú lampy, ktoré emitujú prednostne UVA žiarenie, ktoré spôsobuje rýchle zhnednutie kože bez začervenania.

Účinky UV žiarenia na kožu

Asi jedna tretina energie slnečného žiarenia je pohltená v atmosfére. Na zemský povrch dopadá UV žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako 290 nm, pričom množstvo žiarenia závisí od mnohých faktorov. V súčasnosti stúpa hlavne význam ozónu, ktorého vrstva v atmosfére sa stenčuje pôsobením oxidu dusíka, freónmi a nukleárnymi skúškami. Ozónová vrstva zabraňuje prieniku UVC žiarenia na Zem, pričom tiež oslabuje intenzitu UVB žiarenia. Zistilo sa, že zníženie ozónu o 1% viedlo k zvýšeniu výskytu rakoviny kože o 2,7 %.

Deti sú na UV žiarenie zvlášť citlivé, pretože ich pokožka nie je schopná vyprodukovať dostatok pigmentu na zachytávanie UV lúčov. Práve táto expozícia žiareniu v detstve má významnú úlohu v poškodení kože UV žiarením.

Je dlhodobo známe, že prevažne UVB žiarenie zapríčiňuje poškodenie kože, jej starnutie a rakovinu. Výsledky štúdií v posledných rokoch ukázali, že na fotopoškodení kože sa podieľa UVB, ale taktiež UVA žiarenie.

Prejavy na koži vo forme začervenania alebo pigmentácie závisia od vlnovej dĺžky. UVB žiarenie spôsobuje silné začervenanie kože a slabú pigmentáciu a UVA slabé začervenanie a silné zhnednutie kože. To je základ pre dva typy pigmentácie kože:

  • okamžitá – vzniká za niekoľko minút po ožiarení UVA v dôsledku fotooxidácie kožného pigmentu melanínu, avšak táto mizne počas niekoľkých hodín,
  • oneskorená – vzniká postupne za 2-3 dni po ožiarení vlnou dĺžkou UVB následkom zvýšenej tvorby melanínu v melanocytoch.

Následky expozície slnečnému žiareniu

Slnečné žiarenie pôsobí na kožu pozitívne aj negatívne, pričom výsledok pôsobenia závisí od vlastností žiarenia ako aj kože. UVB žiarenie má veľmi pozitívne účinky, tým že podporuje tvorbu vitamínu D. Protizápalové účinky UVA a UVB žiarenia sa využívajú vo foterapii (liečbe svetlom) u niektorých kožných ochorení, ako napr. psoriázy, atopického ekzému.

Koža sa vie sama ubrániť pôsobeniu UV žiarenia, avšak v priebehu dňa má obmedzenú kapacitu prijať a spracovať UV žiarenie. Nadmerné vystavovanie kože UV žiareniu aj v soláriu vedie hlavne k jej starnutiu, ktoré sa prejavuje zvýšenou tvorbou vrások a zmenami pigmentácie, ako aj solárnych keratóz (tzv. prekancerózy). Pravdepodobnosť vzniku rakoviny kože sa mnohonásobne zvyšuje s každým jej nadmerným opálením spojeným so začervenaním až vznikom pľuzgierov.

Je známe, že na UV žiarenie reagujú ľudia s rôznou farbou pleti, vlasov a očí rôzne. Na základe reakcie kože na expozíciu UV žiarením rozlišujeme 6 fototypov.

Väčšina našich obyvateľov má fototyp 2 a 3. Ku vzniku kožných nádorov sú náchylní ľudia s fototypom 1 a 2.

Fototypy kože:

  • I. typ – blond vlasy, modré oči, bledá, citlivá koža, po UV žiarení vždy začervenie (po 5-10 min.), nikdy nestmavne,
  • II. typ – vlasy ryšavé, oči zelené, koža po UV žiarení červená (po 10-20 min.), nikdy nezhnedne,
  • III. typ – vlasy svetlé, oči modré, po UV žiarení koža začervenaná (asi po 20-30 min.), tmavne málo,
  • IV. typ – vlasy svetlo-hnedé, oči modré, po UV žiarení koža začervenaná asi po 35 min., vždy stmavne,
  • V. typ – vlasy hnedé, oči hnedé, Indiáni,
  • VI. typ – černosi.

Následky expozícii UV žiareniu sú skoré (akútne) a neskoré (chronické).

Akútne následky pôsobenia UV žiarenia:

  • solárna dermatitída – začervenanie až spálenie kože,
  • fotoalergické a fototoxické reakcie, ktoré sa môžu prejaviť vznikom červených svrbivých vyrážok v priebehu opaľovania alebo po opaľovaní, sprevádzané svrbením, môže vzniknúť koprivka, môže vzniknúť začervenia až pľuzgiere na koži. Niektoé lieky zvyšujú citlivosť kože na UV žiarenie (deriváty dechtu, furokumaríny, tetracyklíny, sulfónamidy, niektoré UV filtre napr. estery kyseliny para-aminobenzoovej),
  • vyprovokovanie alebo zhoršenie niektorých kožných ochorení (lupus erythematodes, porfýrie).

Neskoré následky pôsobenia UV žiarenia na kožu:

  • predčasné starnutie kože (koža je zhrubnutá, nepravidelne pigmentovaná, nepružná, zvráskavená),
  • dermatitis solaris chronica – keratosis solaris považuje sa za prekancerózu, prejavuje sa hyperkeratotickými nánosmi, škvrnitými pigmentáciami, suchou kožou, hlavne na miestach nekrytých odevom,
  • vznik kožných nádorov – karcinómov, melanómov sa každých 10 rokov zvyšuje o 5-10 %. Ku vzniku karcinómov kože je potrebná dlhodobá expozícia UV žiareniu. Pre vznik melanómu je nebezpečné spálenie kože do pľuzgierov, hlavne v detstve (človek je vystavený 80 % celoživotnej dávke žiarenia počas detstva

Ochrana pred UV žiarením

V prevencii pred negatívnymi vplyvmi UV žiarenia na kožu sa v súčasnosti doporučuje jednak primeraný odev, nosenie klobúka a okuliarov a používanie prípravkov s obsahom UV filtrov.

UV filtre sú látky, ktoré chránia kožu buď tým, že odrážajú slnečné lúče od jej povrchu – tzv. fyzikálne filtre (napr. oxid zinočnatý, talcum venetum, oxid titaničitý), alebo pohlcujú lúče určitých vlnových dĺžok – tzv. chemické filtre (napr. estery kyseliny para-aminobenzoovej, škoricovej a pod.).

Označovanie prípravkov s UV faktorom a jeho význam

Prípravky s obsahom ochranných látok proti UV žiareniu sú označované ako SPF (Sun Protective Factor), čo je číslo, ktoré vyjadruje pomer medzi dĺžkou trvania expozície po vznik začervenania po ožiarení kože chránenej UV filtrami a kože nechránenej. To znamená, že pri použití krému s SPF 16 môžeme predĺžiť svoj pobyt na slnku 16-krát bez zvýšenia rizika poškodenia pokožky, alebo na druhej strane iba 1/16 lúčov preniká do kože, to znamená, že k začervenaniu a opáleniu kože dôjde neskôr.

Opálime sa aj pri požívaní prípravkov s ochrannými UV faktormi?

Aj pri používaní ochranných faktorov sa koža opáli, ale pomalšie. Čím je hodnota SPF vyššia, tým dlhší je čas, za ktorý koža po expozícii žiareniu začervená, a tým väčšia je ochrana pred UV žiarením. Treba upozorniť, že aj pri používaní prípravkov s UV filtrami sa môžeme spáliť ak sa nenatierame v dostačnom množstve, dostatočne často a ak nepoužijeme správny SPF faktor. Preto pri kúpe prípravkov je nevyhnutné si zvoliť správnu výšku SPF prípravku. Do roku 1978 sa slnečné filtre považovali za kozmetické prípravky, neskôr však boli v USA zaradené do skupiny liečiv.

Kritériá pre výber prípravkov s UV filtrami

Na našom trhu sa nachádza veľké množstvo opaľovacích krémov s rôznymi faktormi. V súčasnosti sú najviac odporúčané prípravky s SPF od 15 – 25, pričom je potrebné, aby obsahovali UVA a UVB filtre. Pomer škodlivých účinkov UVB žiarenia k UVA na kožu sa počas dňa mení od 6:1 k 1:2. Priemerné hodnoty počas dňa sú vyjadrené pomerom 2,5:1. Preto v najmodernejších ochranných krémoch sa UVB a UVA filtre používajú v pomere 2,5:1. Tieto čísla vyjadrujú pomer, akým sa UVA a UVB žiarenie podieľa na poškodení kože.

Pri výbere krému s UV filtrom je potrebné si uvedomiť, na aký účel ho použijeme, pretože iný faktor je potrebný pri mori a vo vysokých horách a iný v meste. Zvlášť sa musia chrániť ľudia so svetlou kožou (fototypy 1-3), deti a osoby, ktoré už trpia nejakou kožnou chorobou, ktorá sa pôsobením svetla môže zhoršiť, ako aj pacienti užívajúci fototoxicky alebo fotoalergicky pôsobiace lieky. Všetky prípravky s UV filtrami je potrebné nanášať na kožu opakovane, niekoľkokrát denne, obzvlášť po kúpaní.

Nemenej dôležité pri výbere krému je jeho zloženie. Najmodernejšie prípravky používané vo svete obsahujú okrem UV filtrov aj látky, ktoré napomáhajú ochrane pred UV žiarením. Energeticky bohaté UV žiarenie vedie ku vzniku kyslíkových radikálov, ktoré ničia bunky kože, ako aj podkožného tkaniva (kolagén a elastín). Preto sa v ochranných prípravkoch používajú tiež antioxidanty, ktoré chránia bunky pred poškodením (vitamíny A, C a E, niektoré alfahydroxykyseliny a polyalfahydroxykyseliny, akou je kyselina glukónová), ako aj látky s regeneračnými účinkami na kožu (provitamín B5).

V súčasnosti sa odporúča používať krémy s ochrannými UV faktormi aj pod denný makeup, ako ochrana pred tvorbou vrások.

Záver

Záverom možno povedať, že UV žiarenie je škodlivé, nebezpečné, ale aj prospešné. Závisí iba od nás, ako sa budeme účelne chrániť pred škodlivými účinkami UV žiarenia a využívať iba jeho prospešné vlastnosti pre náš organizmus. Je nesmierne dôležité používať ochranné krémy pred UV žiarením, hlavne v detstve do 18 roku života. Pri používaní SPF 15 a viac v tomto veku znižuje sa možnosť výskytu melanómov o 78 % a poškodenie kože UV žiarením o 80 %. Dospelí používajú ochranné krémy častejšie ako deti, ale najväčšiemu množstvu žiarenia je koža vystavená v detstve a v dospelosti sa už prejavujú neskoré následky poškodenia kože.

Adekvátna ochrana znamená, že sa v lete nebudeme vystavovať priamemu slnečnému žiareniu od 10 – 15 hodiny, opaľovať sa 90-120 min. denne, budeme používať pri opaľovaní krémy s faktormi SPF 15-25 neparfémované a bez obsahu konzervačných látok, natierať sa opakovane, hlavne po kúpaní, krémy s ochrannými SPF faktormi budeme používať v dennej starostlivosti o pleť, nebudeme chodiť do solárií, nebudeme používať domáce umelé zdroje žiarenia, budeme chrániť pred UV žiarením deti a pravidelne si necháme vyšetriť kožu dermatológom (aspoň raz do roka), hlavne osoby s fototypom 1 a 2.

Pri vhodnej starostlivosti o kožu je možné nielen zlepšiť funkčný stav a vzhľad kože, ale aj predchádzať mnohým kožným ochoreniam a jej predčasnému zostarnutiu.

 

MUDr. Ružena Sochorová, CSc.