Lupiny vo vlasoch a ich liečba
Lupiny vznikajú olupovaním ovlasenej kože hlavy. V miernej forme sa prítomnosť lupín nepovažuje za ochorenie, avšak pri nadmernej tvorbe už ide o ochorenie, ktoré si vyžaduje príslušnú liečbu. Tvorba lupín môže byť (ale nie vždy) spojená s mastnou kožou (seborrhoea).
Lupiny vznikajú zväčša v období dospievania a v dospelosti. Počas detstva je výskyt lupín pomerne vzácny, a keď sa vyskytujú tak zväčša v malom množstve. Výskyt a závažnosť vzniku lupín má vrchol okolo 20 roku života, pričom do tohto veku je tvorbou lupín do určitej miery postihnutých asi 50 % belochov. Lupiny obvykle miznú spontánne v 40-tych až 50-tych rokoch veku. Niekedy môže (avšak vzácne) pretrvávať tvorba lupín aj vo vysokom veku.
Na základe výskytu v určitom veku a taktiež pre to, že sa lupiny tvoria častejšie u mužov, predpokladá vplyv mužských pohlavných hormónov (androgénov). Ďalším faktorom, ktorý môže byť zapojený do tvorby lupín je stupeň činnosti mazových žliaz (avšak lupiny sa často vyskytujú aj bez príznakov nadmernej aktivity mazových žliaz). V súčasnosti sa predpokladá významná úloha parazitickej mikroskopickej huby Malassezia furfur (starší názov Pityrosporum ovale), pretože táto sa vyskytuje vo zvýšenej miere u osôb s lupinami a zníženie počtu týchto mikroorganizmov vedie k zníženej tvorbe lupín.
Pri tvorbe lupín dochádza k nahromadeniu bielych alebo šedavých šupiniek v oblasti vlasovej pokožky hlavy. Lupiny sa vyskytujú buď v ohraničených oblastiach, alebo sa nachádzajú rozptýlené pomerne rovnomerne v ovlasenej časti hlavy.
Stupeň tvorby lupín a ľahkosť s akou sa šupiny oddeľujú od pokožky sa môže meniť v krátkodobých alebo dlhodobých intervaloch.
V období puberty alebo po jej skončení sa môžu začať vlasy nadmerne mastiť a zo šupín vzniká mastná hmota, ktorá sa neodlupuje, ale sa hromadí a vytvára prichytené nánosy, čo môže pri zápalovej reakcii pokožky viesť ku vzniku tzv. seborrhoickému zápalu kože (dermatitis seborrhoica).
Tvorbu lupín nemusí sprevádzať pocit svrbenia. Svrbenie sa však častejšie vyskytuje pri tvorbe lupín so zápalovými zmenami kože.
Seborrhoea a dermatitis seborrhoica
Seborrhoea je stav, pri ktorom dochádza ku kvalitatívnej a kvantitatívnej zmene tvorby mazu (tvorí sa ho viac alebo menej). Tento stav je podmienený dedičnou dispozíciou. Postihuje najmä kožu v tzv. seboroických oblastiach tela, alebo na tvári T línia (čelo, nos, nosovo – perová ryha, brada, koža nad hrudnou kosťou, medzi lopatkami, vo vlasatej koži hlavy a koža nad lonovou sponou) a často i v kožných záhyboch. Ľahká forma seborey sa začína v puberte a môže pretrvávať po celý plodný vek. Seborea sa spája s nadmerným potením stupají a dlaní, pazúch a náchylnosťou na bakteriálnu a hubovú infekciu. Rozlišujú sa dve základné formy seborey:
- suchá (sicca) – pri zníženej tvorbe mazu sú koža a vlasy suché, so suchými otrubovitými šupinami na nezapálenej koži, spojené so svrbením a náchylnosťou na vznik ekzematidov
- mastná (oleosa) pri zvýšenej tvorbe mazu a potu s mastnými šupinami
Ak sa koža zapáli je červená, pokrytá šupinami mastnými alebo suchými, hovoríme o seboroickej dermatitíde. Pri vzniku seboroickej dermatitídy sa uplatňuje kvasinková huba Malassezia furfur a pravdepodobne aj niektoré ďalšie príčinné faktory (vplyv dedičnosti, poruchy činnosti mazových žliaz v zmysle nadprodukcie alebo zníženej tvorby mazu, zvýšené osídlenie kože hubou Candida albicans, narušenie hormonálnych funkcií, poruchy kyslého plášťa kože, klimatické podmienky, psychické faktory a i.).
U dospelých má seboroická dermatitída niekoľko foriem, ktoré sa líšia vzhľadom. V seboroických oblastiach kože je častá ložisková forma, ktorá má dlhodobý priebeh s častým návratom ochorenia. Tvoria sa ostro a nepravidelne ohraničené začervenané, mierne infiltrované ložiská so žltými šupinami, môžu vznikať aj chrasty. Niekedy vznikajú aj drobné hnisavé vyrážky, ktoré môžu splývať do oválnych ložísk. Môže nastať aj mokvanie. Pri mastnom type seborey dominuje potenie a mastný výzor tváre. Inokedy vznikajú začervenané ložiská s mierne sa olupujúcou suchou kožou, ktorá môže byť i na tvári, šiji a na koncových častiach končatín.
Seboroická dermatitída vo vlasatej časti hlavy súvisí s vypadávaním vlasov. Mastný typ seborey je príčinou i acne vulgaris.
U dojčiat a malých detí sa vyskytuje celková forma seboroickej dermatitídy. Najprv sa tvoria žltoružové ložiská s mastnými šupinami vo vlasovej koži hlavy odkiaľ sa šíri na celé telo.
Liečba
U niektorých foriem ochorenia sa doporučuje nedráždivá diéta spojená s hygienickými návykmi (umývanie bez mydiel, nepoužívanie peny do kúpeľa a i.) podľa typu ochorenia zapríčiňujúceho vznik lupín. Celkove sa môže užívať vitamín B a vitamín E.
Ak pacient trpí ľahšou formou postihnutia vlasatej časti hlavy – tvorbou lupín, používa sa na ich odstránenie šampón s ketokonazolom, dechtom, selénom a sírou alebo s 1 % zinkpyritiónom. Šampóny so sulfidom selénu sú zvlášť obľúbené v USA, no ak sa používajú pričasto, spôsobujú paradoxne stav opísateľný ako seborrhoea oleosa. Z iných majú priaznivý efekt šampóny s mikonazolom a chlórhexidínom, či 1 % bifonazolom, ktorý sa osvedčil aj u detí a adolescentov. Do kapilícia sa s úspechom aplikoval 1% roztok terbinafinu (Lamisil), ktorý viedol k redukcii výskytu kvasiniek. Liečba prejavov seboroickej dermatitídy postihujúcich tvár a trup závisí od klinického obrazu a intenzity zápalového procesu. Liekom voľby sa v súčasnosti stali antimykotiká, predovšetkým imidazolového typu so špecifickým pôsobením na Malassesia furfur, kvasinky Candida albicans a niektoré ďalšie mikroorganizmy. Majú dobrú účinnosť a znášanlivosť, málo senzibilizujú a iritujú a sú dostupné v rôznych topicky i kozmeticky prijateľných formách. Liečebný efekt pritom trvá dlhšie ako napr. po steroidných externách, pretože spôsobujú mikrobiálnu sanáciu liečených plôch. Pri ťažších formách seboroickej dermatitídy, prejavujúcimi sa začervenalými ložiskami vo vlasoch a nánosmi šupín je potrebné konzultovať liečbu s dermatológom.
