Dobré a zlé baktérie
Význam probiotík pre naše zdravie
Úvod
Laici považujú mikroorganizmy len za pôvodcov rôznych nákazlivých ochorení, lebo nevedia, že prevažná väčšina mikroorganizmov je pre život nevyhnutná a nenahraditeľná a bez nich by život rýchlo zanikol. Z doteraz známych druhov baktérií maximálne jedno promile možno považovať za zdraviu škodlivé. V zdravom ľudskom tele sa vyskytuje množstvo osožných baktérií na pokožke, na slizniciach, v ústach a najmä v tráviacom trakte. Môže to znieť neuveriteľne, ale v zdravom dospelom tele hmotnosť baktérií dosahuje až hmotnosť pečene (1,5 kg). Kým žalúdok a čiastočne aj tenké črevo zdravého jedinca obsahujú len nepatrné množstvo baktérií, hrubé črevo je nimi doslova preplnené. Veď 50 % hmotnosti stolice pripadá na baktérie. V mililitri obsahu hrubého čreva sa nachádza až tisíc miliárd baktérií. Z hľadiska rôznorodosti sa v hrubom čreve vyskytuje vyše päťsto rozličných druhov baktérií. Niektorých je tu hojne, iných poskromne. Iba tridsať až štyridsať druhov má významnejšie kvantitatívne zastúpenie. Odhaduje sa, že v ľudskom organizme sa nachádza desaťnásobne viac baktérií (100 triliónov) ako buniek tvoriacich vlastné telo.
Baktérie v našom čreve, vyvážené spoločenstvo
V zdravom organizme baktérie tvoria vyvážené mikroekologické spoločenstvo, v ktorom prevládajú „dobré“ baktérie nad „zlými“. Medzi „dobrými“ baktériami prevládajú najmä baktérie mliečneho kvasenia, ktoré v praxi nazývame mliečne baktérie. Pomenovanie dostali podľa schopnosti skvasovať mliečny a mnohé iné cukry na kyselinu mliečnu a rôzne organické kyseliny. Mliečne baktérie sa vyskytujú už od prvých dní po narodení prevažne v hrubom čreve. V črievku dojčiat, pokiaľ sú živené iba materským mliekom, sa okrem mliečnych baktérií iné ani nevyskytujú. Mliečne baktérie majú významné fyziologické a tráviace funkcie. Produkujú množstvo enzýmov premieňajúcich zložky potravy (bielkoviny, cukry a i.) na jednoduchšie látky, ktoré sú črevnou sliznicou prijímané ako základ výživy pre všetky ostatné ľudské bunky, tkanivá a orgány. Okrem toho mliečne baktérie vyrábajú niektoré pre telo dôležité vitamíny. Komplex „dobrých“ baktérií odborníci považujú za akýsi ďalší orgán, ktorý má obrovský význam z hľadiska udržiavania organizmu v dobrom zdravotnom stave.
Aké sú príčiny narušenia črevnej bakteriálnej rovnováhy?
Keď sa tento komplex naruší a počet mliečnych baktérií v čreve sa zredukuje pôsobením rôznych škodlivých faktorov (napr. jedmi alebo patogénnymi baktériami zo skazenej potravy), pôvodná rovnováha v zostave črevnej mikroflóry prestane existovať. Pomnožia sa patogénne baktérie, keďže konkurenčné mliečne baktérie sú ochromené, a tak vypukne choroba, napr. cestovná hnačka alebo salmonelóza. Preto baktérie rodu Salmonella zaraďujeme do skupiny „zlých“ baktérií. Porušenie rovnováhy v zostave črevných baktérií okrem jedov a patogénnych baktérií môžu vyvolať aj iné faktory, napr. žiarenie a antibiotiká. Používanie širokospektrálnych antibiotík má aj obrovskú nevýhodu. Tieto antibiotiká nedokážu rozlíšiť „dobré“ baktérie od „zlých“, takže likvidujú bez výnimky všetky, čím narobia v čreve dokonalý rozvrat. Premnožia sa v ňom nielen „zlé“ baktérie (napr. pseudomonády, klostrídie a proteá), ale aj niektoré patogénne kvasinkovité mikroorganizmy. Mliečne baktérie ochraňujú prostredie čreva pred patogénmi tým, že produkujú rôzne inhibičné látky (kyseliny, peroxid vodíka a antibiotiká zvané bakteriocíny), ktoré producentom neublížia. Na druhej strane tieto látky brzdia množenie „zlých“ baktérií, alebo niektoré z nich priamo zabíjajú. Možno tomu ťažko veriť, ale aj opakované stresové situácie dokážu vyvolať v črevách poriadny neporiadok v zostave mikroflóry, takže v nej začnú prevažovať „zlé“ alebo menej prospešné baktérie nad „dobrými“ mliečnymi baktériami. Odborníci považujú toto za pôvod vredových zápalových ochorení čriev, ktoré sa navidomoči šíria aj v našej populácii a nie sú výnimočné ani v detskom veku.
Ako pracujú „dobré“ baktérie v čreve
Mliečne a ďalšie skupiny baktérií nachádzajúce sa v hrubom čreve skvasujú alebo iným spôsobom metabolizujú sacharidy a ostatné zložky potravy vrátane bielkovín. Asi 85 % bielkovín je natrávených a vstrebáva sa v horných častiach tráviaceho traktu, konkrétne v tenkom čreve. Nestrávený zvyšok bielkovín tvoriaci asi 15 % podiel spracujú v hrubom čreve mliečne baktérie fermentáciou, čiže skvasením. Produktom tohto kvasného procesu sú uvedené organické kyseliny a plyny (vodík, metán, sírovodík a i.). Ďalšou prednosťou mliečnych baktérií je skutočnosť, že na rozdiel od patogénnych alebo hnilobných baktérií prakticky netvoria enzýmy, ktoré premieňajú niektoré zložky potravy na karcinogény. Okrem toho hnilobné baktérie pri rozklade bielkovín produkujú amoniak a ďalšie toxické látky (fenol, skatol, indol a i.), ktoré sa významne podieľajú na vzniku onkologických ochorení. Dostatok mliečnych baktérií v čreve v ňomznižuje obsah nežiaducich klostrídií a iných druhov baktérií, čím dochádza aj k zníženiu premeny žlčových kyselín na tzv. sekundárne (fekálne) žlčové kyseliny. Tento poznatok je významný aj z toho hľadiska, že s metabolizmom žlčových kyselín súvisí aj hladina celkového cholesterolu a jeho LDL frakcie a za dokázanú možno považovať aj súvislosť vysokého obsahu sekundárnych žlčových kyselín so vznikom karcinómov hrubého čreva a konečníka. Prednedávnom sa zistilo, že mnohé mliečne baktérie môžu byť účinné aj pri prevencii a liečbe dyslipidémie, pretože asimilujú a inými spôsobmi spracúvajú LDL cholesterol a zároveň aj znižujú krvný tlak.
Užitočné mliečne baktérie s pribúdajúcimi rokmi postupne z organizmu miznú a u starších ľudí je ich už veľmi málo. Je dokázané, že starnutím sa v čreve objavuje čoraz viac hnilobných a iných nepriaznivejších druhov baktérií. U starších osôb, vo veku nad 50 rokov, sa počet mliečnych baktérií nápadne znižuje a spolu s ním sa oslabuje aj imunitný systém. Týmto sa vysvetľujú dôsledky potravinovej nákazy kmeňom Escherichia coli O157 v Škótsku v roku 1996. Kým niekoľko sto mladších osôb túto nákazu prekonalo bez vážnejších dôsledkov, 20 starších osôb zomrelo. Viacerí odborníci vyslovujú preto názor, že toxické produkty hnilobných baktérií patria medzi hlavné, avšak nie jediné príčiny starnutia.
Črevné baktérie a imunita
Najnovšie sa štúdium sústreďuje na poznávanie úlohy črevných baktérií pri stimulácii imunity. Kolonizácia čreva baktériami je podmienkou dozrievania imunitného systému: rôzne zložky bakteriálneho tela, najmä antigény a endotoxíny (lipopolysacharidová povrchová vrstva baktérií) majú mohutné aktivačné účinky na bunky imunitného systému. Bakteriálne stimulačné podnety predstavujú po celý život nevyhnutný faktor, ktorý udržuje imunitný ochranný systém v pohotovosti. Zvlášť významná je úloha mikroflóry u osôb, u ktorých došlo vplyvom choroby, aplikácie antibiotík, ožarovania alebo z rôznych iných príčin k dysmikróbii, čiže k rozvratu optimálnej skladby črevných mikroorganizmov.
Precitlivenosť, alergia sú názvy označujúce klinicky nežiaduce reakcie imunitného systému na rôzne faktory vonkajšieho prostredia, ktoré nazývame antigény alebo alergény. Následkom tejto nežiaducej aktivity imunitného systému dochádza k poškodeniu tkaniva alebo orgánu. Úlohou črevnej sliznice je nielen trávenie rôznych výživných látok z potravy, ale aj obrana tela proti antigénom (alergénom) z potravy a črevnej mikroflóry, resp. aj z ovzdušia. V zdravom, fyziologicky nepoškodenom čreve sa imunitná obrana navodí len proti antigénom pochádzajúcim z choroboplodných mikroorganizmov, kým potravinové antigény sa v ňom premieňajú na neškodnú formu. Fyziologicky poškodená črevná sliznica však nedokáže zneškodňovať nielen antigény patogénov, ale ani potravinové antigény. Za jednu z hlavných príčin vysokého výskytu alergických ochorení v priemyselne vyspelých krajinách sa považuje zmenená skladba mikroorganizmov osídľujúcich črevo. V dôsledku sprísnených hygienických pravidiel v pôrodných sálach črevo dieťaťa ihneď po narodení osídľuje iné spektrum baktérií ako v dávnejšej minulosti. Aj ďalšie hygienické návyky moderného životného štýlu prispievajú k tomu, že ochranná funkcia poškodenej črevnej sliznice je nedostatočná, pretože imunitný systém nedozrieva tak, ako sa v priebehu evolúcie vyvinul. K poškodeniu správnej funkcie črevnej sliznice prispela aj náhla zmena v zložení potravy za posledných 100 rokov. Tepelne spracovaná potrava je ochudobnená o biologicky aktívne látky (vitamíny, enzýmy, antioxidanty, živé mliečne a iné baktérie). Tepelnou úpravou vznikajú z potravy, najmä z bielkovín, rôzne mutagény a karcinogény. Okrem toho moderná potrava obsahuje cudzorodé aditíva (konzervačné látky, farbivá, ochucovadlá, sladidlá a i.), o ktorých molekulárnom mechanizme ešte veľa nevieme. Aj zmenená skladba potravy ochudobnená o rastlinné zložky obsahujúce vlákninu a rôzne „rezistentné“ sacharidy (tzv. prebiotiká, napr. inulín), ktoré výdatne podporujú rozmnožovanie zdraviu prospešných mliečnych baktérií v čreve, neprispieva k náprave poškodenia obranného imunitného systému v črevnej sliznici. Keďže v priebehu života prejde tráviacim traktom človeka priemerne 60 ton potravy obsahujúcej mnoho cudzorodých a zdraviu škodlivých látok, výsledkom takejto záťaže je v prvom rade poškodenie črevnej sliznice. Keď sa k fyziologickým abnormalitám pridruží aj nesprávna skladba črevných mikroorganizmov, výsledkom býva nedostatočná tolerancia na potravinové antigény, ktorá je najčastejšie príčinou precitlivenosti a následných alergických stavov.
Možnosti obnovenia črevnej mikroflóry
K obnoveniu správnej zostavy črevnej mikroflóry najrýchlejšie pomôže zdravý životný štýl vrátane zvýšenej konzumácie rastlinnej zložky výživy: ovocia, zeleniny a strukovín, ktoré obsahujú vlákninu a zvláštne „cukry“ (tzv. prebiotiká) podporujúce v čreve množenie len užitočných mliečnych baktérií. Do zoznamu zdravej výživy patrí aj mlieko, ryby a biele mäso. Treba zvýšiť aj konzumáciu fermentovaných mliečnych produktov (jogurty, acidofilné mlieko, kefír, žinčica a i.), ktoré sú často bohaté na prirodzené zmesi mliečnych baktérií. Málokto vie, že aj pravá slovenská „živá“, čiže netermizovaná bryndza patrí medzi vynikajúce probiotické produkty. V grame pravej, netermizovanej bryndze sa nachádza niekoľko sto miliónov probiotických mliečnych baktérií a menší počet kvasiniek, čím sa prinajmenšom vyrovná chýrnemu a vo svete uznávanému kefíru. Na trhu existujú aj potravinové doplnky vo forme tabliet a kapsúl, obsahujúce vysoké koncentrácie lyofilizovaných probiotických mliečnych baktérií, alebo najnovšie aj funkčné potraviny, napr. oblátkové rezy pre diabetikov s náplňou probiotických baktérií.
Záver
V ostatnom období sa probiotické baktérie začínajú uplatňovať aj na rôzne terapeutické účely. Je dokázané, že terapeutický účinok vykazujú len megadávky probiotík (najmenej 100 miliónov a viac živých zárodkov v jednej dávke). Výsledky posledných klinických štúdií dokazujú, že probiotiká sa budú môcť využívať na prevenciu a terapiu nielen zápalových črevných, ale aj alergických ochorení, osobitne potravinovej alergie, atopického ekzému a astmy. Niektoré probiotické baktérie najmä zo skupiny mliečnych baktérií dokážu regulovať zložitý imunitný systém čriev pri zneškodňovaní oboch typov alergénov, pochádzajúcich tak z patogénnych mikroorganizmov, ako aj z potravy. Pozitívne účinky probiotík na ľudské zdravie vrátane stimulácie imunitného systému človeka podnietili aj vznik nového vedného odboru „probiotická medicína“.
