Prírodné látky v starostlivosti o kožu

Rastlinné extrakty alebo z nich izolované či synteticky pripravované obsahové látky mnohých rastlinných druhov sa dnes využívajú v dermatológii i kozmetike. Najčastejšie sa používajú extrakty z nechtíka lekárskeho, rumančeka kamilkového, arniky horskej, hamamelu virgínskeho, ľubovníka bodkovaného alebo peruánskeho balzamu. Využívajú sa pre významné protizápalové, antibakteriálne a antiseptické vlastnosti. Okrem svojich pozitívnych účinkov však môžu niektoré vyvolať vznik alergickej alebo iritačnej kontaktnej dermatitídy u niektorých osôb (napr. pri peruánskom balzame a rumančeku). So vznikom kontaktnej precitlivenosti na rastlinné extrakty sa stretávame najčastejšie u pacientov s ekzémom a s varikóznym komplexom.

Rastlinné extrakty sú zmesou rôznych obsahových látok (sekundárnych metabolitov) s rôznymi účinkami a na základe mechanizmu účinku odvodeného od hlavných alebo farmakologicky účinných obsahových látok ich možno rozdeliť na extrakty, resp. drogy s obsahom trieslovín (tanínov), flavonoidov, derivátov kyseliny para-hydroxyškoricovej, polysacharidov, saponínov, slizov, triterpénových kyselín a pod.

V rastlinných extraktoch sú hlavné alebo farmakologicky dôležité obsahové látky prítomné často spolu s karotenoidmi (tetraterpénmi), vitamínmi, nasýtenými a nenasýtenými mastnými kyselinami, fytosterolmi, stopovými prvkami, s ktorými participujú synergickou interakciou jednotlivých obsahových látok na celkovom účinku. Dnes sa často v kozmetike i v dermatológii používajú aj izolované obsahové látky z rastlín (napr. alantoín, α-bisabolol, rutín, kapsaicín). Dnes sú už mnohé z nich aj synteticky pripravené. Aj izolované obsahové látky alebo rastlinné extrakty so štandardizovaným obsahom účinných látok s dobrou penetráciou do zrohovatenej vrstvy zabraňujú transepidermálnej strate vody a ochraňujú prirodzenú lipidovú bariéru kože, zvyšujú jej elasticitu, pokožku vyživujú a zabraňujú starnutiu kože, degenerovaniu vlákien kolagénu a elastínu. Prehľad niektorých farmakologicky účinných látok a extraktov z rastlín je uvedený v tab. 1.

Rastlinné extrakty s obsahom derivátov kyseliny para-hydroxyškoricovej

Rastlinné extrakty štandardizované na obsah kyseliny rozmarínovej ako dôležitého derivátu kyseliny para-hydroxyškoricovej spolu s ďalšími kyselinami tohto typu, ako je kyselina p-kumarová, ferulová, kávoyl-jablčná alebo dikávoyl-vínna, ktoré sú hlavné obsahové látky extraktov z medovky lekárskej (Melissa officinalis), mäty vodnej (Mentha aquatica), mäty roľnej (Mentha arvensis), pamajoránu obyčajného (Origanum vulgare), rozmarínu lekárskeho (Rosmarinus officinalis), šalvie lekárskej (Salvia officinalis), dúšky tymiánovej (Thymus vulgaris) a ďalších drog sa využívajú v dermatológii i v kozmetike často pre antioxidačné a antiflogistické účinky (inhibícia peroxidácie fosfolipidov bunkových membrán, inhibícia tvorby prozápalových leukotriénov, histamínu v mastocytoch a iných bunkových systémoch, inhibícia aktivovaného komplementového systému a zvýšenej aktivity proteázy a elastázy v bunke). Tieto kyseliny majú dokázaný antibakteriálny účinok na G+ a G- baktérie, na rôzne typy vírusov, ako napr. herpes simplex vírus, a na niektoré druhy húb a kvasiniek (napr. Trichophyton mentagrophytes, C. albicans). V 2- až 3-percentnej koncentrácii sa tieto extrakty používajú vo vlasovej kozmetike kvôli zníženiu šupinatenia. Kyselina rozmarínová okrem keratoplastického a ďalších účinkov má význam pre zvýšenie elasticity kože.

Rastlinné extrakty s obsahom trieslovín (tanínov)

V tab. 2 sú uvedené najznámejšie používané rastlinné extrakty z niektorých drog využívané v rôznych liekových formách v dermatológii i v kozmetike. Často sa používajú tiež ako prísada do kúpeľov, kde sa kombinujú hlavne s rastlinnými olejmi s obsahom nenasýtených mastných kyselín.

Extrakty z týchto rastlín majú adstringentný, antiflogistický, dezinfekčný a antibakteriálny účinok. Kombináciou viacerých extraktov s antibakteriálnou a dezinfekčnou zložkou možno dosiahnuť upokojujúci, vyhladzujúci efekt, ktorý sa využíva v liečbe acne vulgaris. Majú tiež protektívny účinok pred pôsobením UV-B žiarenia.

Farmakologické účinky trieslovín sú zhrnuté v tab. 3. Ich adstringentný účinok je odvodený od konformačnej flexibility, na základe ktorej reagujú s proteínmi alebo polysacharidmi povrchových vrstiev kože a táto interakcia vedie k zahusteniu koloidnej vrstvy epidermy, resp. slizníc napr. v ústnej dutine. Tým dochádza k tvorbe ochrannej súvislej membrány a zabráneniu prenikania baktérií a vírusov do hlbších vrstiev kože a slizníc.

Aj interakcia a tvorba komplexov s iónmi prechodných kovov, ako sú Fe, Cu, Al, Mn, vedie k modulovaniu fyziologických funkcií antioxidačne pôsobiacich enzýmov vlastných organizmu, ktoré majú v aktívnom centre ióny týchto prechodných kovov. V drogách môžu byť triesloviny prítomné spolu s flavonoidmi, antokyánmi, fenolkarboxylovými kyselinami, vitamínmi alebo fytosterolmi.

Dôležitým účinkom hydrolyzovateľných i kondenzovaných (katechínových) trieslovín je ich antioxidačná aktivita, ktorou participujú na antiflogistickom účinku a týmto účinkom je vysvetľovaný aj ich protektívny účinok na poškodenie buniek reaktívnymi kyslíkovými radikálmi (lipidové peroxidy a organické radikály) alebo na poškodenie DNA a proteínov.

K najznámejším extraktom s hlavnými obsahovými látkami typu hydrolyzovateľných i kondenzovaných trieslovín sú extrakty z nadzemnej časti hamamelu virgínskeho (Hamamelis virginiana) využívané v dermatológii i v kozmetike. Adstringentné pôsobenie, ktorým zabraňujú povrchovej denaturácii proteínov na koži a slizniciach, antiexudatívnym pôsobením, lokálne hemostatickým a antiflogistickým účinkom sa extrakty z tejto drogy často spolu s ďalšími účinnými látkami používajú lokálne pri kŕčových žilách, hemoroidoch, kapilárnom krvácaní na koži a slizniciach, posttraumatických trombózach, hematómoch, dekubitoch, opuchoch nôh. Ale aj pri zle sa hojacich ranách, rezných a tržných poraneniach, ulcus cruris, análnych fisúrach alebo popraskanej koži na rukách. Často sa tieto extrakty kombinujú s oxidom zinočnatým alebo bizmutgalátom, escínom (zmesou saponínov izolovaných z pagaštana konského), heparínom, gáfrom, prípadne s éterickými olejmi (z kvetov rumančeka kamilkového, listov rozmarínu lekárskeho, eukalyptu guľatoplodého).

V kozmetike je využitie tejto drogy zamerané okrem antiflogistického účinku na zvýšenie elasticity, vlhkosti, normalizovanie mastnej pleti, vyhladzovanie vrások a zlepšenie vzhľadu pleti.

Štandardizované extrakty z kôry škoricovníka cejlonského (Cinnamomum zeylanicum) s obsahom katechínových trieslovín možno uviesť ako ďalší príklad lokálneho používania pri mastnej, aknóznej pleti. Extrakt z tejto kôry pozitívne moduluje bakteriálnu proliferáciu, 5-alfa-reduktázu, lipázu a 5-α-elastázu a má antioxidačný účinok. Antibakteriálna aktivita bola dokázaná na kmeňoch Propionibacterium acnes, S. aureus a S. epidermidis. Práve proliferácia P. acnes rezultuje do chemotaxie neutrofilov a lymfocytov a v stene buniek stimuluje tvorbu prozápalových chemokínov ako IL-1, IL-8 alebo TNF-α v makrofágoch. Inhibícia 5-α-reduktázy, enzýmu zodpovedného za hyperseboreu, je významná v terapii multifaktoriálneho ochorenia s nadmernou produkciou mazu a deskvamáciou folikulárnych korneocytov, akým je akné. Podobné účinky majú aj ďalšie rastlinné extrakty s obsahom trieslovín.

K hydrolyzovateľným trieslovinám patrí oenoteín, ktorý je hlavnou obsahovou látkou vŕbovky malokvetej (Epilobium parviflorum) a ďalších druhov rodu Epilobium, ktorý má dokázaný inhibičný účinok na 5-α-reduktázu. Vedľa využitia pri psoriáze a ako „anti-aging“ je táto obsahová látka v extraktoch z týchto druhov perspektívnou účinnou látkou v kozmetike, ale aj ako doplnok výživy. Na protektívnom účinku sa môže zúčastňovať aj skupina flavonoidov v droge, predovšetkým myricetín-3-O-β-D-glukuronid.

Rastlinné extrakty s obsahom flavonoidov

Na antiflogistickom a antimikrobiálnom účinku mnohých drog s obsahom flavonoidov, karotenoidov, trieslovín, saponínov je založené ich využitie v dermatológii. Okrem drog, akými sú rumanček kamilkový alebo nechtík lekársky, arnika horská, ktoré okrem iných obsahových látok obsahujú aj flavonoidy, možno spomenúť aj extrakty z kvetov lipy malolistej, používané pri suchej a precitlivenej koži. Známe je tiež vonkajšie použitie extraktu z grapefruitových semien s antiseptickými účinkami na vyplachovanie ústnej dutiny, na afty, plesňové infekcie v ústnej dutine, popraskané pery, opary, plaky, zápaly ďasien s obsahom flavonoidných glykozidov naringínu, neohesperidínu, hesperidínu.

Rastlinné extrakty s obsahom triterpénových kyselín a fytosterolov

Zmes kyseliny ursolovej a oleánovej spolu s kyselinou betulínovou (tab. 1) má dokázané regeneračné vlastnosti na poškodenia indukované UV-B žiarením (290 – 320 nm). Topické použitie tohto aktívneho komplexu kyselín už v 0,2 % koncentrácii vyvoláva regeneráciu štruktúr kolagénu, čím sa zvyšuje elasticita kože a znižuje tvorba vrások. Kyselina betulínová má protizápalové účinky a používa sa ako aditívum v ochranných prípravkoch pred UV žiarením („photoaging“). Aj ďalšie dve spomínané triterpénové kyseliny majú antiflogistický a antioxidačný účinok, zabraňujú degradovaniu elastínu (inhibíciou leukocytovej elastázy) a majú antitumorové účinky in vitro a in vivo. V Japonsku sa obidve kyseliny využívajú v prevencii rakoviny kože. Je známe aj ich antibakteriálne pôsobenie na G+ a G- baktérie a huby. Z extraktov sa tieto kyseliny nachádzajú hlavne v šalvii lekárskej, medovke lekárskej, rozmaríne lekárskom, v ktorých spolu s kyselinou rozmarínovou sú hlavnými obsahovými látkami.

Oxidované triterpény nazývané limonoidy sú prítomné okrem iných obsahových látok v extraktoch z plodov pomarančovníka, citrónovníka, grapefruitovníka alebo v semenách z týchto plodov vo forme monolaktónov. Z nich sú známe limonín, nomilín alebo ichangín, ktoré v pokusoch na zvieratách inhibujú indukovanú karcinogenézu na koži. Veľkou skupinou triterpénov sú fytosteroly (tab. 1) ako β-sitosterol a jeho derivát stigmasterol, ktoré sú prítomné v niektorých rastlinných olejoch, ako napr. v sójovom oleji, ale aj v mnohých rastlinných extraktoch. Spolu s kyselinou kremičitou, acetylcholínom, vitamínmi a polysacharidmi sú prítomné napr. aj v extraktoch z vňate žihľavy dvojdomej (Urtica dioica), ktorá sa využíva pre tonizujúce a kožu prekrvujúce účinky. Použitie extraktov z listov alebo vňate je pri seborei vo vlasatej časti hlavy v dermatologických a kozmetických prípravkoch.

Bohatými zdrojmi fytosterolov sú hlavne rastlinné oleje pripravované lisovaním zastudena (napr. olivový olej môže obsahovať takýmto spôsobom prípravy priemerne okolo 3 % fytosterolov). Predstavujú okrem iných látok prirodzenú ochrannú lipidovú bariéru kože. Pre ich nízku rozpustnosť obsahujú fytofarmaká látky, ktoré ich penetráciu do kože cez vrchné vrstvy urýchľujú. Takouto látkou je napr. kyselina olejová (mononenasýtená mastná kyselina) v olivovom oleji. Tieto látky okrem iných vlastností sú významnými zdrojmi udržiavania vlhkosti kože.

Aj polysacharidy, resp. monosacharidy (tab. 1) prítomné napr. v listoch druhov rodu Aloe (Aloe vera, Aloe barbadensis) ako hlavné obsahové látky spolu so slizmi, s aminokyselinami, proteínmi a enzýmami pôsobia antiflogisticky, ochraňujú prirodzenú bariéru kože, zamedzujú transepidermálnej strate vody a majú význam v regenerovaní buniek kože. Optimálne zloženie dermatologických i kozmetických prípravkov (z hľadiska ich hydrofilného alebo lipofilného charakteru a pomocných látok) spolu s rastlinnými extraktmi, resp. izolovanými obsahovými látkami je dôkazom starostlivosti o kožu, ktorej cieľom je obnovenie jej prirodzených vlastností a funkcií.