Vitamín A v kozmetike
Vitamín A patrí, spolu s vitamínmi C a E, medzi najčastejšie používané vitamíny v kozmetických prípravkoch. Jeho účinky na kožu sa skúmajú už od 80. rokov 20. storočia. Napriek stále novým molekulám si vitamín A a jemu podobné látky udržiavajú veľkú obľúbenosť ako aktívne látky v kozmetike. Ale aj v skupine látok odvodených od vitamínu A došlo v posledných rokoch k objaveniu nových, syntetických molekúl.
Vitamín A sa prirodzene vyskytuje v niekoľkých formách. Najčastejšou je retinol, ktorý aj dal názov celej skupine látok odvodených od neho – retinoidy. Retinol, niekedy tiež označovaný ako vitamín A1, nie je veľmi stabilný. Bežne sa premieňa aj na iné svoje formy, ako napr. retinaldehyd a kyselina retínová (najúčinnejšia forma z uvedených). Kyselina retínová sa označuje aj ako tretinoín. V prírode a v bunkách sa vyskytuje aj v zásobných formách ako retinyl palmitát, retinyl propionát alebo retinyl acetát. Tieto formy sa pre svoju stabilitu využívajú v kozmetike pomerne často. Betakarotén je tzv. provitamín A, z ktorého sa štiepením vytvára vitamín A. Retinol a jeho formy retinyl palmitát, acetát, alebo propionát sú povolenými aktívnymi látkami v kozmetike. Kyselina retínová a syntetické retinoidy ako adapalén alebo tazarotén sú dostupné len v liečivách na predpis. V EÚ nie je ich použitie v kozmetických prípravkoch povolené.
Retinoidy pôsobia najmä v bunkových jadrách, kde menia aktivitu rôznych génov. Zjednodušene povedané, vedia preprogramovať bunky, ktoré potom napr. tvoria viac kolagénu alebo menej pigmentu melanínu. Na makroskopickej úrovni sa tieto zmeny prejavujú hlavne anti-aging účinkami, zlepšením akné a niektorých ochorení kože (napr. psoriázy). V kozmetických prípravkoch sa využíva takmer výlučne ich anti-aging a anti akné pôsobenie.
Troška z histórie
Najprv sa pojem retinoid začal používať na všetky chemické látky, či už prírodné, alebo syntetické, ktoré majú biologické účinky ako vitamín A. Neskôr sa táto definícia spresnila len na látky s podobnou molekulovou štruktúrou. S trochou humoru môžeme povedať, že využitie retinoidov siaha až do starého Egypta, kde sa využívalo podávanie pečienky pri šeroslepote. Počas 1. svetovej vojny boli objavené početné funkcie vitamínu A v metabolizme. Na začiatku 30. rokov bola odhalená jeho chemická štruktúra a v roku 1943 zverejnená prvá štúdia využitia vitamínu A v liečbe akné. V roku 1959 bol prvýkrát použitý tretinoín (kyselina all-trans-retínová) v dermatologickej liečbe. Toto odštartovalo ďalší výskum využitia topických (povrchovo pôsobiacich) retinoidov, ktorý trvá dodnes. V roku 1983 bola zverejnená prvá štúdia využitia tretinoínu na omladenie slnkom poškodenej pleti. Počas ďalšieho výskumu výhod použitia retinoidov sa prišlo aj na riziká spojené s prácou s nimi, ako sú podráždenie pleti, toxicita a teratogenita (poškodenie vývoja plodu). V súčasnosti sa už molekuly retinoidov delia do 3 generácií a ďalšej skupiny tzv. nových retinoidov.
Prvá generácia (nearomatické retinoidy) | retinol (vitamín A) retinaldehyd tretinoín (kyselina all-trans-retínová) izotretinoín (kys. 13-cis-retínová) alitretinoín (kys. 9-cis-retínová) |
Druhá generácia (monoaromatické retinoidy) | etretinát a acitretín |
Tretia generácia (polyaromatické retinoidy) | adapalén tazarotén bexarotén |
Nové retinoidy | seletinoid G arotinoid etretín |
Jednotlivé molekuly
Jednotlivé molekuly retinoidov sa v bunkách premieňajú jedna na druhú, až nakoniec na najaktívnejšiu molekulu – kyselinu all-trans-retínovú.
Retinyl ester (napr. retinyl palmitát) → retinol → retinaldehyd → kyselina retínová
Retinol, teda vitamín A1, sa tvorí štiepením betakaroténu. V metabolizme retinoidov má kľúčovú úlohu, pretože sa z neho buď tvorí zásobná forma (retinylové estery, ako napr. retinyl palmitát atď.), alebo sa metabolizuje na aktívnu formu – kyselinu retínovú. Retinol je pomerne nestabilný, na vzduchu oxiduje, takže v kozmetike je vhodnejšia iná jeho forma (napr. už vyššie uvedený ester). Pre jeho možné vedľajšie účinky je jeho maximálna povolená koncentrácia v kozmetických výrobkoch v EÚ obmedzená na 0,3 % na krémy na tvár a ruky a na umývacie produkty. Výrobky ako telové mlieka majú maximálnu povolenú koncentráciu ešte nižšiu, a to 0,05 %. Je zhruba 20x menej účinný ako jeho aktívna forma – kyselina retínová alias tretinoín.
Jeho použitie v kozmetike je známe už od roku 1984 a prvý výskum jeho anti-aging účinkov siaha do 80. rokov 20. stor. Pri jeho porovnaní s tretinoínom sa zistilo, že oveľa menej dráždi pleť. V početných štúdiách sa prišlo na to, že stimuluje tvorbu kolagénu a aj znižuje jeho odbúravanie po slnení. Okrem toho spôsobuje mierne zhrubnutie epidermy, ktorá sa vekom stenčuje. V štúdiách skúmajúcich viditeľné zmeny bolo zaznamenané zlepšenie drobných vrások po 12 týždňoch. Výskum s 1 % retinolom zaznamenal zvýšenie aktivity fibroblastov, zvýšenú tvorbu kolagénu a spomalenie jeho odbúrania už po 7 dňoch jeho používania. Išlo o mikroskopické zmeny, viditeľné zlepšenie sa dostavuje až po týždňoch používania.
Kvôli relatívne nižšej účinnosti retinolu na odstraňovanie pigmentových škvŕn bola v roku 2010 zverejnená práca, kde autori použili 1 % retinol v kombinácii so 7 % kyselinou mliečnou. Táto kombinácia mala účinky porovnateľné s 0,1 % tretinoínom. Existujú aj iné práce dokazujúce pozitívny účinok retinolu na bielenie škvŕn, ale väčšinou s nižšími koncentráciami.
Nie je veľa štúdií, kde by bol na liečbu aktívneho akné použitý práve retinol. Väčšina prípravkov na liečbu akné obsahuje kombinácie iných retinoidov s lokálnymi antibiotikami alebo inými aktívnymi látkami. Až na niekoľko výnimiek ide väčšinou o lieky na predpis. Pretože bunky kože si však dokážu vytvoriť aktívnu formu – kys. retínovú z retinolu, mal by aj on mať pozitívny vplyv na aktívne akné. Podľa mnohých odborníkov na to, aby mal nejaký účinok na akné, musí byť aspoň v koncentrácii 0,1 % a v obale, kam sa nedostane vzduch (hliníková tuba alebo fľaša s pohyblivým dnom). V otvorenom tégliku môže rýchlo degradovať a stratiť účinnosť. Účinky sa dajú očakávať až zhruba do 3 mesiacov.
Vo forme peelingu sa používa na omladenie pleti zhruba od roku 2017 v koncentráciách od 3 do 20 %.
Estery retinolu ako retinyl palmitát, retinyl propionát alebo acetát sa v kozmetických prípravkoch používajú pomerne často, ale napriek tomu nie je veľa štúdií, ktoré by skúmali ich účinnosť. Hlavným motívom ich použitia je vyššia stabilita. Na rozdiel od retinolu sa na vzduchu a svetle nerozkladajú tak rýchlo. Na druhej strane však majú nižšiu účinnosť v porovnaní s retinolom, pretože najprv musia byť v koži premenené na retinol.
V štúdii z roku 1998 bol zistený účinok 0,2 % retinyl propionátu v kréme na zmiernenie následkov poškodenia kože slnkom. Po 12 týždňoch boli jemnejšie drobné vrásky okolo očí, bledšie pigmentové fľaky, zjemnený povrch kože. Naproti tomu v inej štúdii s 0,15 % retinyl propionátom sa efekt na zlepšenie starnúcej kože nepotvrdil.
Najviac poznatkov z výskumov aj praxe je získaných skúsenosťami s použitím tretinoínu alias kyseliny all-trans-retínovej. V zlepšení kvality slnkom poškodenej kože má dokázané účinky na zjemnenie drobných liniek a vrások, pigmentácií a zjemnenie povrchu kože. Nevýhodou je, že spôsobuje pomerne výrazné podráždenie a suchosť pleti. Prvá práca, ktorá skúmala vplyv tretinoínu na slnkom poškodenú pleť, pochádza z roku 1983 a spôsobila veľký záujem o celú túto skupinu látok. V práci boli použité koncentrácie od 0,001 % do 0,05 % a bolo zistené mierne až stredne výrazné zlepšenie vrások po 6 mesiacoch používania. V rôznych neskorších vedeckých prácach sa najčastejšie používala koncentrácia 0,05 %.
Účinky tretinoínu na množstvo kolagénu v koži sú dvojaké, jednak bráni jeho rozkladu a tiež zvyšuje jeho tvorbu. Okrem toho pomerne silno pohlcuje UV žiarenie, čím chráni kožu pred jeho pôsobením. Tento jav sa však nevyužíva, pretože z dermatológie je známe popálenie kože UV žiarením po 2-týždňovej aplikácii retinoidov. Po tomto čase dochádza k prechodnému stenčeniu epidermis. To umožní väčšiemu množstvu UV žiarenia preniknúť do kože a vyvolať popálenie. Tento jav sa využíva v UV fototerapii psoriázy. Najlepšie funguje na koži zmenenej psoriázou, na normálnej koži je menej výrazný.
Už začiatkom 90. rokov sa skúmal vplyv tretinoínu na pigmentové škvrny na tvári. V roku 1992 prebehla štúdia na 58 dobrovoľníkoch, ktorí si denne aplikovali placebo alebo 0,1 % k. retínovú. Štúdia síce bežala až 10 mesiacov, ale už po 1 mesiaci boli zaznamenané zlepšenia fľakov po aplikácii k. retínovej. Ďalšie práce potom vysvetlili, ako vlastne účinkuje na molekulárnej úrovni. Zasahuje niekoľko procesov tvorby melanínu, preto je to jedna z najúčinnejších látok na potláčanie pigmentácií v kozmetike.
V štúdii z roku 2012 sa porovnávala účinnosť kombinácie 5,5 % benzoylperoxidu a lipohydroxykyseliny s 0,025 % tretinoínom v kréme na liečbu akné. Pri hodnotení po 12 týždňoch bola úspešnosť liečby totožná.
Na liečbu akné sa väčšinou používa v koncentrácii do 0,1 %, do anti-aging prípravkov (mimo EÚ) do 0,05 %.
Retinaldehyd alebo retinal je predstupňom v tvorbe kyseliny retínovej. Aj jeho účinky sa skúmali v rôznych vedeckých prácach. V jednej z nich bol porovnaný účinok 0,05 % retinalu s 0,05 % kyselinou retínovou. Pri používaní oboch bola po 18 týždňoch zaznamenaná redukcia prejavov starnutia (vrásky, drsnosť povrchu kože), ale používanie retinalu neviedlo k takému výraznému podráždeniu kože ako kyseliny retínovej. Niektoré práce ukázali, že používanie 0,5 % retinalu malo na pleť podobný omladzujúci účinok ako 0,1 % tretinoín. Okrem antioxidačných účinkov má 0,05 % retinal aj dokázané antibakteriálne účinky proti stafylokokom a Propionibacterium acnes (spoluzodpovedné za akné). Preto je tiež najčastejšie využívanou molekulou spomedzi retinoidov vo voľnopredajných prípravkoch proti akné. Okrem toho má retinaldehyd, podľa niekoľkých štúdií v 0,05 % koncentrácii aj depigmentačné účinky. Podľa niektorých vedcov je retinal vlastne najúčinnejším retinoidom vo voľnopredajných prípravkoch.
Novšie retinoidy – tazarotén a adapalén
Výskum retinoidov a tvorba nových molekúl prebiehala a prebieha najmä s cieľom zníženia podráždenia kože pri ich používaní, ako aj s cieľom rýchlejšieho nástupu účinkov. Medzi retinoidy 3. generácie radíme tazarotén a adapalén. Oba sa využívajú najmä v lokálnej liečbe akné. Tazarotén v koncentrácii 0,1 % v géle má dokázané účinky na zjemnenie povrchu pleti a jemných vrások, ako aj zlepšenie hydratácie pleti. Na mikroskopickej úrovni vedie jeho pravidelné používanie k zhrubnutiu a zhutneniu epidermis. Tento jav nielenže zlepšuje vzhľad pleti, ale aj jej bariérovú funkciu, a tým ju robí menej náchylnou na podráždenie. Tazarotén má aj rýchlejší nástup účinku ako 0,05 % tretinoín, ale po 20. týždni používania sa ich účinky vyrovnávajú. Aj dlhodobé (52-týždňové) denné používanie 0,1 % tazaroténu je účinné v potláčaní photoagingu a je aj bezpečné. V liečbe akné sú možnosti využitia tazaroténu dobre preskúmané, novinkou je však výskum z roku 2014, kde bola dobrovoľníkmi raz denne použitá pena s obsahom 0,1 % tazaroténu. Bol použitý na stredne ťažké formy akné, teda komedá aj zapálené vyrážky a hnisavé pľuzgieriky. Počas prvých 2 týždňov dochádzalo k podráždeniu, pre ktoré zhruba 9 % dobrovoľníkov prerušilo štúdiu. Podráždenie však podľa autorov väčšinou vedie k lepším výsledkom po ďalších týždňoch liečby. Už po 12 týždňoch liečby došlo zhruba k polovičnému poklesu počtu prejavov akné.
Adapalén dráždi pleť oveľa menej ako tretinoín. Ovplyvňuje delenie buniek, upravuje ošupovanie epidermis a má aj protizápalové účinky. V jednej štúdii bolo porovnané jeho pôsobenie na rôzne prejavy starnutia kože navodeného slnkom (škvrny, aktinické keratózy). Porovnávali sa 2 koncentrácie 0,1 a 0,3 %. Prvý mesiac raz denne, potom dvakrát denne. Po 9 mesiacoch bol oveľa výraznejší efekt po nanášaní 0,3 % adapalénu. Aj bežné starecké škvrny bledli už po 1 mesiaci. Okrem toho pacienti znášali adapalénový gél veľmi dobre, bez výraznejších vedľajších reakcií. V liečbe akné sa využíva už od svojho uvedenia na trh. Oproti tretinoínu má výhodu v tom, že je stabilnejší a rozpustný v tukoch, vďaka čomu sa viac koncentruje v mazových žliazkach. Cez kožu preniká veľmi málo, vďaka čomu je bezpečný. Pri porovnaní účinkov na akné 0,1 % adapalén vs. 0,025 % tretinoín boli výsledky takmer rovnaké. Ešte lepšie výsledky sa dosiahli pri 0,3 % adapaléne. V súčasnosti je v prípravkoch na predpis vo forme 0,1 % gélu.
Nežiaduce účinky
Používanie retinoidov na koži neprináša len benefity, ale je spojené aj s niekoľkými možnými nežiaducimi reakciami. Medzi najznámejšie patrí tzv. retinoidná reakcia, ktorá sa v miestach nanášania retinoidov prejavuje svrbením až pálením, začervenaním a ošupovaním kože. Ak sa objaví, je to počas prvých týždňov používania retinoidov. Najčastejšia je po tretinoíne a tazaroténe, menej častá po ostatných, ako sú: izotretinoín, adapalén, retinol alebo retinaldehyd.
Ďalším vedľajším účinkom spojeným s používaním retinoidov je fotosenzibilizácia. Jav, keď robia kožu citlivejšou na pôsobenie UV žiarenia. K tomuto javu dochádza hlavne v prvých týždňoch používania, a preto sú aj ľudia poučení, aby sa vyhýbali slnku, keď používajú prípravky s retinoidmi. Po niekoľkých mesiacoch sa reakcia kože na UV žiarenie vracia do normálu.
O retinoidoch podávaných v tabletkách je známe, že sú schopné poškodiť vyvíjajúci sa plod. Preto sa odporúča veľká opatrnosť aj pri používaní lokálnych retinoidov počas tehotenstva a dojčenia. Už v roku 1993 bola zverejnená štúdia, podľa ktorej bol výskyt vrodených chýb pri plodoch matiek, ktoré boli v prvom trimestri vystavené povrchovo podávanému tretinoínu. V kontrolnej skupine, kde žiadne retinoidy neboli podávané, to bolo 2,6 %. Ďalšie výskumy (napr. v roku 1997) nepotvrdili celkové pôsobenie lokálne nanášaných retinoidov, no aj tak je pri ich používaní potrebná veľká opatrnosť a jednoznačne nie sú vhodné pre tehotné alebo dojčiace ženy.
Použitie
Účinky retinoidov sú priamo úmerné ich koncentrácii v prípravku. So stúpajúcou koncentráciou sú ich účinky výraznejšie. Platí to ako pre ich pozitívne, očakávané účinky, tak aj pre ich vedľajšie účinky. Pretože sú schopné dráždiť kožu a nejde o zriedkavú situáciu, je pravidlom začať s nízkymi koncentráciami. Pri citlivej pleti sa ešte k tomuto opatreniu odporúča aj striedavá aplikácia, teda raz za 3 dni. Keď si pleť zvykne, môže sa retinoid pridávať aj častejšie, až nakoniec každý deň. Ďalšou zásadou, ktorú však pri niektorých novších prípravkoch s UV ochranným faktorom netreba dodržať, je, že sa odporúča aplikovať ich na noc. Jednak je pleť v pokoji a môže lepšie vstrebať aktívne látky, ale hlavne retinoidy nebudú rozkladané slnečným žiarením.
Ďalšou črtou práce s retinoidmi je pomerne neskorý nábeh viditeľných výsledkov. Ako sme si ukázali vyššie, retinoidy svojím pôsobením v jadre bunky ju doslova preprogramujú. Tento proces trvá pomerne dlho, ale ešte dlhšie trvajú zmeny, ktoré navodí. Zvýšená tvorba kolagénu sa viditeľne prejaví až o niekoľko týždňov.
Tieto zvláštnosti účinkov retinoidov sú dôvodom, prečo sú retinoidy pomerne často kombinované s inými aktívnymi látkami. Ako prvé sa k retinoidným krémom primiešavali aj slabé kortikoidy, aby potlačili prípadné podráždenie pleti. Neskôr sa na tento účel začali používať aj extrakty z rôznych rastlín, ako napr. kvet magnólie, extrakt z ginka, extrakt z malín alebo z hroznových jadierok a mnohé ďalšie. Prípravky na akné s obsahom retinoidov zase veľmi často obsahujú iné látky s rýchlejším nástupom účinku, ako napr. hydroxykyseliny alebo antibiotiká.
Záver
Napriek pomerne dlhému času ich používania sú aj v súčasnosti retinoidy jednoznačne jedny z najúčinnejších molekúl proti starnutiu pleti a na liečbu akné. Platí to nielen v dermatológii, ale aj v kozmetike. Preto stále vidieť veľký záujem pri veľkých firmách o tieto molekuly. To je aj dôvodom, prečo sa objavujú stále nové. Niektoré najnovšie, ako napr. retinyl retinát alebo hydroxypinacolon retinoát, neboli spomenuté v článku, pretože je o nich ešte pomerne málo dostupných vedeckých zdrojov. Ďalším smerom, ktorým sa uberajú kozmetické firmy, sú rôzne formy „zabalenia“ retinoidov. Retinoidy v nanočasticiach alebo lipozómoch majú mať vyššiu účinnosť, menej dráždiť pleť a majú byť stabilnejšie na vzduchu. V týchto prípadoch je možné používať nižšie ako obvyklé koncentrácie. Retinoidy rozhodne patria do sveta kozmetických produktov a dlho aj patriť budú. Sú to však látky, ktoré treba používať opatrne, s rozumom a trpezlivosťou.