Význam vône v kozmetike

V ankete sa pýtame spotrebiteľov: „Uprednostňujete pleťové krémy s vôňou alebo bez nej?“ Väčšina odpovedá: „Pravdaže bez, pretože vonné látky sú časté alergény a ja mám citlivú pleť. Avšak na trhu je takýchto prípravkov málo.“ Súhlasíme. Ale priznajme sa, čo prvé urobíme po otvorení téglika s kozmetickým krémom či gélom? Nuž… priblížime ho k nošteku.

Zloženie vône

Áno, je to tak. Vôňa nás významne ovplyvňuje nielen pri okamžitom hodnotení výrobku, ale aj pri jeho akceptovaní počas používania a pri rozhodovaní o opakovanej kúpe. Úlohou vonných látok vo väčšine prípravkovje preto zvýšiť ich senzorickú (vnímanú zmyslami) atraktivitu, prípadne prekryť zápach použitých zložiek. S týmto cieľom sa vonné kompozície pridávajú v množstve od 0,1 do 1 %. Ale pri voňavkách majú vonné látky hlavnú úlohu a ich obsah podľa druhu výrobku je od 3 do 30 %. Voňavky sa v staroveku používali na šírenie príjemnej vône, v stredoveku na prekrývanie nežiaducich pachov. Avšak uplynulé 20. storočie z nich urobilo súčasť dámskeho a pánskeho imidžu. Odkedy sa šaty začali vyrábať aj konfekčne, móda dala parfumérii obrovský stimul. Módne domy prišli na to, že na značkových voňavkách môžu zarobiť viac ako na šatách. Pekne oblečená žena je taká, ktorá vonia.

„Vôňa môže udierať na struny nášho srdca oveľa intenzívnejšie ako zvuky či obrazy.“
Patrick Süskind (1949, nemecký spisovateľ, autor bestselleru Parfum – Príbeh vraha)

Ako vnímame vône?

Skôr ako dieťa začne reagovať na svetlo a zvuk, rozozná matku podľa čuchu. Výbežky čuchových buniek sú umiestnené na dvoch políčkach hornej časti nosovej dutiny. Na každej ich má človek asi desať miliónov, avšak pes dvanásťkrát viac. Vplyvom aromatických molekúl vznikne elektrický vzruch, čuchové centrum v mozgu ho vyhodnotí a výsledkom je informácia o kvalite, intenzite a charaktere vdýchnutej látky. Pomocou čuchových receptorov priemerní ľudia rozlíšia približne 4-tisíc, odborníci takmer 10-tisíc príjemných vôní a nepríjemných zápachov. Trvalý pach spôsobuje ochabnutie čuchových schopností. Až čerstvý vzduch, poprípade kontrastný pach nám opäť umožnia jeho čuchové zachytenie. Sú ľudia, ktorí vnímajú len niektoré, alebo nevnímajú žiadne pachy. Tento patologický jav straty čuchu sa nazýva anosmia. Prechodnú anosmiu, spôsobenú nádchou, poznáme asi všetci. Vekom sa citlivosť čuchu znižuje, preto deti a mladí dospelí sú schopní rozpoznať širšiu paletu pachov a vnímať ich intenzívnejšie ako starší ľudia.

Za normálnych okolností, len čo nos zachytí pach, vyvolá reakciu v tej časti mozgu, ktorá ovláda našu psychiku. Zápach, napríklad hnilobný, navodzuje odpor a agresivitu, príjemná vôňa dobrú náladu a relaxáciu. Iné pachy vyvolávajú aktivitu (sústredenie, zapamätanie, výkonnosť) či sexualitu. Pach môže vyvolať aj spomienky. Je mocný čarodejník, ktorý nás dokáže preniesť cez tisíce kilometrov či vrátiť aj do raného detstva. Zaujímavé je, že si pamätáme najmä príjemné vnemy.

„To vôňa tela nás pozýva na hostinu lásky, nie jeho krása.“
Asklepiades zo Samos (4. – 3. storočie pred n. l., grécky básnik)

Základom vône sú organické zlúčeniny s charakteristickou arómou, ktoré prchajú pri izbovej alebotelesnej teplote. Dnešné vône sú kompozíciou mnohých organických zlúčenín.

Používajú sa nielen do voňaviek a iných kozmetických výrobkov, ale aj do práškov na pranie a ďalších výrobkov pre domácnosť. Chuťové arómy sa používajú v potravinách, nápojoch, pochutinách a kozmetických výrobkoch na ústnu hygienu.

Z čoho sa získavajú prírodné vonné látky?

Významným zdrojom je rastlinná ríša – využíva sa z nej asi 500 rastlín. Vonné látky, ako drobné olejovité kvapôčky, sú uložené v maličkých (silicových) bunkách. Keďže po vyizolovaní olej prchá ľahko ako éter, nazýva sa éterický olej, odborne silica. Má silnú vôňu, vo vode je takmer nerozpustná, ale v liehu a iných organických rozpúšťadlách je rozpustná. Kým v jednej rastline môže byť množstvo silice nepatrné, v inej môže tvoriť až 10 %. Najvýznamnejšie vône sa získavajú z kvetov. Zaujímavé je, že s výnimkou ruží sú biele kvety vo všeobecnosti najvoňavejšie (jazmín, tuberóza, gardénia, biela ľalia).

Pri niektorých rastlinách sú silicové bunky uložené aj v listoch, plodoch, koreňoch, kôre, dreve, tŕňoch, výnimočne i vo viacerých častiach rastliny. Napríklad škoricová či gáfrová silica sa získava ako z dreva, tak aj z listov. Z pomarančovníka horkého sa získavajú až tri silice rôznej ceny. Najdrahšia je silica nerol z kvetov, prostredne drahá je silica petitgrain-bigarade z listov a halúzok, najlacnejšia je horká pomarančová silica z malých plodov.

Nekonečne rozmanitému kráľovstvu florálnych vôní budú vždy panovať jeden kráľ a jedna kráľovná. Jazmín a ruža.

Niektoré silice sa používajú aj v potravinárskom priemysle (napríklad klinčeková, škoricová, vanilková, mätová, citrusová). Avšak platí tiež, že určité potravinárske silice sú pre kozmetiku nevhodné (napríklad cibuľová). Najväčšie uplatnenie nachádzajú silice v kozmetike a aromaterapii. Používajú sa aj v masážnej praxi, fytoterapii, farmácii, dermatológii, stomatológii a iných odboroch. Popri príjemnej či osobitej vôni majú niektoré aj antiseptické, dezinfekčné, dezodoračné, osviežujúce, adstringentné, povzbudzujúce, či naopak upokojujúce vlastnosti. V koncentrovanej forme sa na pokožku smú aplikovať len tri silice, a to čajovníková, manuková a levanduľová, aj to len lokálne. Ostatné je potrebné zriediť olejmi či voskmi (napríklad kokosovým, jojobovým) alebo zmesou liehu a vody. Inak môžu pokožku podráždiť a vyvolať alergické prejavy.

Najpoužívanejšie rastlinné zdroje vôní

Rastlinná časť	Rastlina
Kvety	fialka, frangipani, gardénia, heliotrop, hyacint, jazmín, karafiát, klinček, kosatec, lotos, magnólia, narcis, nechtík, osmanthus, pomarančovník horký (silica nerol), rumanček, ruža, tiara, tuberóza, ylang-ylang
Stonky, kvitnúca vňať	bazalka, citrónová tráva, estragón, konvalinka, levanduľa, majorán, materina dúška, mäta bergamotová, kučeravá a  pieporná, orgován, rozmarín, rumanček, ruta, tymian, zimolez
Plody alebo semená	abelmošus, ananás, aníz, badián, fenikel, kardamón, klinček, koriander, korenie čierne, červené a biele, liči, mango, mrkva, muškát, pomarančovník horký, rasca, tonka, vavrín
Oplodie plodov	citrón, citrus, bergamot, grapefruit, limeta, mandarínka, pomaranč, yuzu (japonský citrus)
Drevo, vetvičky, listy	céder (jalovec virgínsky), cyprus, čajovník čínsky, eben, eukalypt, gáfrovník lekársky, gerania, klinčekovec, manka, pačula, palisander, pelargónia, pomarančovník horký (silica petitgrain), ružové drevo, škoricovník gáfrový, santal, tabak, taragón, vanilka, vavrín, verbena
Korene a pakorienky	angelika, iris, kurkuma, ďumbier (zázvor), valeriána, vetiver
Ihličie, šišky	borovica, borievka, jedľa, smrek, tuja
Živice a lišajníky z kôry kríkov a stromov	kadidlo, olibanum, galbanum, lišajník konárika slivkového, labdánum (z kríka devätorník), myrha (zo stromu myrhovník), benzoe (zo stromu styrax benzoový)

Výber z knihy Hojerová J., Boskovičová E.: „Kozmetika zdravie krása: Ako si vybrať vhodnú kozmetiku?“
Kniha vyšla tlačou v januári 2015 a je už dostupná v kamenných i internetových kníhkupectvách.

doc. Ing. Jarmila Hojerová, PhD., Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave