Pigmentové škvrny

Každý z nás si pri opaľovaní želá skoro vždy to isté: krásne, prirodzené zhnednutie kože, s rovnomernou pigmentáciou. Často však na tvári, rukách, dekolte, ramenách vznikajú nepravidelné pigmentové škvrny. Sú výrazom porušenej tvorby melanínu a jeho rozdelenia, ktoré je vyvolané nadmernou expozíciou slnečnému žiareniu (solárne lentigo) ale aj procesmi starnutia (starecké lentigo).

Až 30 % žien nad 40 rokov má viditeľné dôkazy tvorby pigmentových škvŕn a sú s týmto problémom neustále konfrontované. Pomoc hľadajú v ochranných krémoch na tvár a na veľmi exponované miesta na koži, s vysokou ochranou pred UVA/UVB žiarením, u dermatológa i lekárnika.

Tvorba melanínu je komplexný proces

Úloha kožného pigmentu – melanínu spočíva v ochrane kože pred škodlivým pôsobením slnečného žiarenia. Produkujú ho špeciálne bunky, melanocyty, lokalizované v pokožke (epiderme). Na jeho syntézu je nevyhnutný enzým tyrozináza (poruchy v jej syntéze vedú napr. k albinizmu). Približne v priebehu 6. hodín po slnečnej expozícii vzniká na koži začervenanie (erytém), vyvolané UVB žiarením a začne sa objavovať prvá sivohnedá pigmentácia. Táto ale koži neposkytuje žiadnu významnú ochranu. Spočíva na zmenách vyvolaných prítomnosťou melanínu, pôsobením najmä UVA žiarenia.

Pravé zhnednutie kože nastane neskôr, až po 3-4 dňoch. Na túto oneskorenú pigmentáciu − zhnednutie kože je potrebná nová syntéza tohto pigmentu v melanocytoch.

V koži sa tento pigment lokalizuje v epitelových bunkách bazálnej vrstvy a v melanocytoch, miestom jeho ukladania sú keratinocyty. Pri hyperpigmentácii sa jeho obsah v koži zvyšuje. Na regulovaní tvorby melanínu sa podieľa viacero faktorov, napr. UV žiarenie, voľné kyslíkové radikály alebo zápalová reakcia v keratinocytoch, aj rôzne mediátory zápalu (interleukíny, prostaglandíny), ktoré stimulujú tvorbu pigmentu v melanocytoch a melanozómoch. Aj v hypofýze sa nachádzajúce dva hormóny (kortikotropín a melanotropín), ktoré majú vplyv na jeho tvorbu.

„Lentigines solares“

sa nazývajú ostro ohraničené pigmentové škvrny vyvolané nadmernou expozíciou slnečnému žiareniu.

Najčastejšie sa tvoria u osôb so svetlým typom kože, často po 20. roku života, ktoré mali už viackrát slnečný úpal. Lentigines solares sú najčastejšou pigmentovou zmenou kože. Na rozdiel od iných pigmentových porúch nie je to navonok hmatateľná zmena. Pri jej výskyte je potrebné navštíviť dermatológa, či ide skutočne o túto zmenu, alebo o aktinickú a seborhoickú keratózu, melasmu alebo o pozápalovo vyvolanú hypermelanózu so zmenenou tvorbu pigmentu.

UV žiarenie aktivuje tvorbu tyrozínkinázy, a tým tvorbu melanínu, čím dochádza k jeho nahromadeniu v melanozómoch, ktoré obsahujú veľa hnedého pigmentu. Naproti tomu, pri normálnej pigmentácii prebieha tvorba melanínu bez pôsobenia slnečnej energie. Preto sa stáva jeho tvorba a rozdelenie na najviac exponovaných miestach kože, vyvolané slnečnou energiou, nerovnomerné.

Pigmentové škvrny spontánne nikdy neustupujú. Ich počet je dokonca akýmsi markerom pre dávku UV žiarenia, ktorému je koža vystavená v priebehu života. Aby sa zabránilo ďalším pigmentovým škvrnám, je potrebná pravidelná ochrana ochrannými prostriedkami.

Môžu pigmentové škvrny vyvolať zhubné kožné zmeny?

Pigmentové škvrny sú v prvom rade kozmetický problém a nemajú vyslovene priamy vzťah k vzniku kožných nádorov a najvážnejšej forme kožnej rakoviny − melanómu. Aktuálna štúdia v zahraničí na 11 000 školopovinných deťoch ukázala, že deti, ktoré boli viackrát vystavené intenzívnemu opaľovaniu a vzniku erytému, alebo mali dokonca viackrát slnečný úpal, mali zvýšený výskyt pigmentových škvŕn, než ich spolužiaci. Ako uvádza literatúra, zvýšený počet týchto škvŕn môže byť jeden z rizikových faktorov pre malígny melanóm. Rovnako osoby so svetlým typom kože sa musia menej vystavovať slnečnému žiareniu a oveľa viac využívať ochranné prípravky, dôležitý je pre nich aj spôsob oblečenia v lete. Počas života pravidelný dlhodobý pobyt na slnku (dlhodobo pracujúcich na slnku) môže viesť k chronickému poškodeniu, ktoré sa môže prejaviť až vo vyššom veku vznikom napr. často diagnostikovanej aktinickej keratózy. Nadmerné pôsobenie UV žiarenia môže vyvolať zmeny v materských znamienkach, alebo aj v pehách, v ich veľkosti, farbe, výške a ohraničení, čo sú varovné symptómy pre vznik malígneho melanómu. Kto má veľa pigmentových škvŕn, alebo materských znamienok, mal by v rámci prevencie jedenkrát v roku navštíviť kožného lekára. Pri viditeľnej zmene je to zvlášť dôležité. U žien od 30. roku života a u mužov od 45. roku je potrebná preventívna kontrola pokožky celého tela, pokožky hlavy a slizníc na viditeľných miestach.

Prečo sú často postihnuté tehotné ženy?

V tehotenstve v dôsledku hormonálnych zmien znásobená citlivosť kože môže viesť k tvorbe pigmentových škvŕn predovšetkým na tvári, najmä u žien s tmavými vlasmi, ktoré sa ale môžu objaviť aj po tehotenstve.

Má na ich vznik vplyv aj používanie antikoncepcie?

Užívanie hormonálnej antikoncepcie môže viesť k tvorbe pigmentových škvŕn na tvári. Preto je potrebné zvlášť v týchto prípadoch používať ochranné prípravky so zodpovedajúcim faktorom na základe fototypu kože.

Môžu byť príčinou vzniku pigmentových škvŕn aj parfumy?

Aj niektoré parfumy a prírodné silice v kozmetických výrobkoch (bergamotová silica, santalová alebo levanduľová) obsahujú fotosenzibilizujúce zložky, ktoré môžu zvýšiť citlivosť kože a expozíciou UVA žiarenia môžu vyvolať kožnú reakciu, ale aj vznik pigmentových škvŕn. Preto by sme ich nemali pred pobytom na slnku používať, a nemali by byť ani prítomné v takýchto kozmetických výrobkoch.

Eumelanín a feomelanín

Existujú dve rozdielne formy melanínu. Červenohnedá forma – feomelanín, prítomný najmä v svetlom type pokožky, je fotostabilný a absorbuje sa len veľmi málo. Naproti tomu hnedočierny – eumelanín je stabilnejší a poskytuje účinnejšiu ochranu pred UV žiarením. Pomer obidvoch foriem, a tým typ kože, je geneticky podmienený, čím väčší je podiel feomelanínu, tým svetlejší je typ pokožky. Pri tmavom type je prítomný prevažne eumelanín.

Klasické metódy depigmentácie

Na odstránenie Lentiniges solares používajú dermatológovia rôzne chemické a fyzikálne depigmentačné postupy: Účinné látky ako arbutín a jeho aglykón hydrochinón (ktoré sú prítomné aj v extraktoch z listov rastliny medvedice lekárskej), ďalej tretinoin alebo kyselina azelainová inhibujú enzým tyrozinázu. Po ich pravidelnom dlhodobom používaní sa ako vedľajší účinok môžu objaviť biele škvrny alebo kožná iritácia. Aj kryoterapia s tekutým dusíkom môže byť v ojedinelých prípadoch spojená s určitým rizikom zahojenia, protireakciou môže byť hyperpigmentácia.

Obsah arbutínu v krémoch sa nachádza od 1 do 3 %, spolu s ďalšími obsahovými látkami sa používajú aj na liečbu keratóz a proti starnutiu.

Pigmentové škvrny sa odstraňujú laserom a 70 %-nou kyselinou glykolovou (prípravkom GlyKoPeel) na dermatologických pracoviskách a v lekárskych kozmetikách.