Ako si chrániť kožný mikrobióm?

Mikroorganizmy. Nemálo ľudí sa domnieva, že proti nim treba bojovať všetkými dostupnými prostriedkami, pretože akurát sú pôvodcami mnohých ochorení a komplikujú nám život. Nie je to tak. Naše telo môžeme prirovnať k bojisku, na ktorom sú priateľské (prospešné) a nepriateľské (choroboplodné) mikroorganizmy. Dohromady vytvárajú mikrobióm (nazývaný aj mikrobiota, predtým mikroflóra). Baktérie, vírusy a huby žijúce vo vnútri tela – črevný mikrobióm, na povrchu kože – kožný mikrobióm.

KOŽNÝ MIKROBIÓM 

sa vyvíja kolonizáciou rôznych typov baktérií bezprostredne po narodení človeka. Na pokožke zostávajú ako neviditeľná vrstva a spolu s vírusmi a hubami tvoria rezidentný (usídlený, nezjavný) mikrobióm pokožky. U každého z nás na určitej lokalite tela je unikátny – podobne neopakovateľný ako odtlačok prsta. Spravidla nie je pôvodcom infekcie. Naopak. Ak má správne zloženie, prispieva k imunite a zdraviu pokožky a tvorí jej ochrannú bariéru. Bežným umytím ho neodstránime, „chirurgickým“ umytím a dezinfekciou z neho odstránime asi 80 %. Existuje však aj tranzientný (prechodný, prenosný, nálepový) mikrobióm, ktorý je odrazom prostredia, v ktorom žijeme. Ten môže vyvolať kožné ochorenia alebo infekcie. Bežným umytím z neho odstránime približne 50  %. Rezidentné baktérie chránia pokožku pred tranzientnými baktériami ako biologická bariéra, ktorá nedovolí rozvoj škodlivým baktériám.

Na zachovanie zdravého rezidentného mikrobiómu sú dôležité  tri kľúčové prístupy:

• 1. zdravá výživa s probiotikami a prebiotikami,
• 2. čistiace kozmetické výrobky bez agresívnych tenzidov, udržiavajúce prirodzené slabo kyslé pH pokožkového filmu,
• 3. ošetrujúce kozmetické výrobky podporujúce rozvoj priateľských baktérií.

PROBIOTIKÁ

sú živé „priateľské“ kultúry mikroorganizmov (pro-bios = pre život), ktoré ak sa konzumujú v správnych množstvách, majú priaznivý účinok na zdravie hostiteľa. Väčšinou ide o špecifické baktérie z kmeňov Laktobacilov, Bifidobaktérií alebo Enterokokov, ktoré žijú v čreve alebo sú doň dodávané. V živej forme sa nachádzajú v nepasterizovaných kyslomliečnych potravinách (kefír, acidofilné mlieko, živé jogurty, zrejúce syry, bryndza, tvaroh), vo fermentovaných výrobkoch (kyslá kapusta, kvasené uhorky, kombucha) a v probiotických výživových doplnkoch. Ľudský organizmus ich akceptuje ako svojich prirodzených obyvateľov, a preto sa voči nim nebráni, ako je tomu pri cudzorodých látkach. Avšak na to, aby probiotické baktérie boli schopné prežiť v kyslom prostredí tráviaceho traktu a prejsť do čreva, resp. z hľadiska kožného mikrobiómu až do krvi a kože, je potrebné poskytnúť im priaznivé prostredie prebiotikami.

PREBIOTIKÁ

sú určité nestráviteľné zložky prijatej potravy, ktoré ostávajú v čreve a sú výživou pre probiotiká. Z prebiotika sa pôsobením probiotika vytvárajú dôležité látky, napríklad mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré sú výživou pre bunky črevného traktu. Probiotiká a prebiotiká iba spolu dokážu pôsobiť symbioticky pre mikrobióm, imunitu, správne trávenie a celkové zdravie organizmu. Sekundárne sú benefitom aj pre pokožku. Z chemického hľadiska sú prebiotikami najmä pektíny, inulín, laktóza, laktulóza, laktikol, sorbitol, xylitol, arabinogalaktán, rafinóza, betaglukán, stachyóza, oligofruktóza, alkoholické cukry, anhydrid difruktózy a rezistentný škrob. Najvýznamnejšie potraviny bohaté na prebiotickú vlákninu (oligosacharidy) sú materské mlieko, cibuľa, artičoky, pór, petržlen, čakanka, cesnak, bôb, hrach, banány, celozrnný chlieb a pečivo, ovos, cereálie a kravské mlieko. Keďže niektoré z týchto potravín majú sklon spôsobo—vať nadmernú plynatosť, boli vyvinuté syntetické oligosacharidy (t. j. zmes 

glukózy a difruktózy; trifruktózy; tetrafruktózy), známe ako FOS (fruktooligosacharidy), ktoré predchádzajú tomuto nepríjemnému vedľajšiemu účinku. V súčasnosti sa už pridávajú do určitých potravín.

Priama aplikácia probiotík do hromadne vyrábaných kozmetických vý–rob–kov nie je však možná. Keďže sú to životaschopné mikroorganizmy, ich rozvoj vo výrobkoch by bol nekontrolovaný a ich množstvo by ľahko prekročilo limity povolené legislatívou. Modernou cestou sa javia byť postbiotiká.

POSTBIOTIKÁ

sú aktívne látky získané z probiotík v priebehu fermentačného procesu a zvyšky častí buniek prospešných baktérií. Získavajú sa po cielenom usmrtení probiotík pomocou troch hlavných technologických postupov. Bakteriálne extrakty obsahujú vzácne aminokyseliny (alanín, arginín, glycín, leucín, lyzín a betaín), ktoré maximalizujú revitalizáciu pokožky a spojivových tkanív. Teplom inaktivované baktérie obsahujú bunkovú stenu i celé bunky probiotík. Súčasťou bunkových stien grampozitívnych baktérií je kyselina lipoteichoová, ktorá zmierňuje niektoré kožné ochorenia a zvyšuje imunitu kože. Postbiotické lyzáty vznikajú deštrukciou bunkovej membrány. Obsahujú zložky podporujúce funkciu prirodzeného hydratačného faktora pokožky (kyseliny hyalurónovú, mliečnu a octovú), ako aj látky podporujúce regeneráciu ceramidov (peptidoglykány a enzým sfingomyelinázu) a tým i celkovú bariérovú funkciu pokožky. Na obale kozmetických výrobkov ich môžeme identifikovať ako *Lactobacillus Ferment Extract, Lactobacillus Ferment Extract Filtrate, Bifida Ferment Lysate, Lactococcus Ferment Lysate, Streptococcus Thermophilus Ferment a podobne.

Klinickými štúdiami sa preukázalo, že napr. základná jogurtová kultúra Streptococcus thermophilus pri topickej aplikácii vo forme postbiotika (*Streptococcus Thermophilus Ferment) dokázala zvýšiť tvorbu ceramidov, hlavne fytosfingozínu. Ten má protizápalový účinok, ale pôsobí i antimikrobiálne proti Propionibacterium acnes spôsobujúcom akné. Topické výrobky s lyzátom z baktérie Bifidobacterium longum (*Bifidobacterium Longum Lysate) znižovali kožný zápal a opuchy, citlivosť kože na chemické a fyzikálne zmeny prostredia a únik vody z kože (angl. Transepidermal water loss).

V našom experimentálnom výskume sme preukázali, že určité postbiotiká, napr. Lactococcus Ferment Lysate a Bifida Ferment Lysate majú aj mierne fotoprotektívne a antioxidačné účinky. Zdá sa, že postbiotiká sú nový nádejný koncept pre modernú kozmetiku. Výskumy sú však len na začiatku.

Poznámka Výrazy kurzívovým písmom označené hviezdičkou (*) sú názvy daných kozmetických látok podľa International Nomenclature of Cosmetic Ingredients (inCi), teda tak, ako ich môžete iden-tifikovať na obale kozmetických výrobkov 

A. Ácsová, J. Hojerová, Laboratóriá kozmetológie, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave