Význam zloženia stravy na kožu

Význam zloženia stravy na kožu

Alebo ako môžeme zlepšiť stav najväčšieho orgánu tela

Doplnkami výživy môžeme aktívne dopĺňať širokú paletu výživných látok a iných zložiek, ako sú vitamíny, minerálne látky, aminokyseliny, esenciálne mastné kyseliny, balastné látky, rôzne rastliny i rastlinné extrakty, stopové prvky na udržanie optimálneho stavu nášho organizmu. Definujeme ich ako potraviny, ktoré doplňujú výživu a sú jednoduché alebo komplexné koncentráty výživných látok alebo iných látok so špecifickým alebo fyziologickým účinkom vo výžive.

Koža je najväčší a jeden z najdôležitejších orgánov človeka. Ochraňuje organizmus pred okolitým prostredím, pred teplom a chladom, pred pôvodcami ochorení a radiáciou. Je aj zásobárňou výživných látok a vody, ale aj orgánom vylučovania odpadových produktov látkového metabolizmu a zmyslový orgán.

Dôležitá je takisto intenzívna ochrana pred vplyvmi vonkajšieho prostredia, fajčením, smogom, ozónom alebo zvýšenou UV radiáciou, ktorej výsledkom je predčasné starnutie kože (photoaging).

Zásluhou výskumu v tejto oblasti už dnes vieme, aké účinky môže mať nadmerná UV radiácia na kožu. Popri skutočnosti, že to môže viesť k zmenám v štruktúre fosfolipidov bunkovej membrány, nukleoproteínov, aminokyselín a niektorých bielkovín, sú známe aj ďalšie škodlivé účinky. Mikrovýživné látky, ako sú vitamíny, minerálne látky a stopové prvky, sú pre funkciu zdravej kože esenciálne a z nich sú dôležité:

  • antioxidanty: vitamín E, C, karotenoidy s betakaroténom, lykopénom, koenzýmom Q10,
  • zinok: stopový prvok so zvláštnym postavením pre kožu, hlavne pre akné,
  • vitamíny skupiny B: biotín, kyselina listová, nikotínamid a dexpantenol,
  • vitamín A,
  • kremík, železo, mangán, molybdén, meď a selén,
  • nenasýtené mastné kyseliny v borákovom, pupalkovom a rybom oleji,
  • sekundárne obsahové látky rastlín: fytoestrogény alebo polyfenolické látky v zelenom čaji alebo vo víne,
  • riasy.

Vitamín A dôležitý pre rast buniek

Nedostatok vitamínu A pri jednostranne zameranej výžive môže viesť k poruchám rohovatenia (keratosis follicularis) a k zníženej tvorbe kožného mazu a tvorby potu. Okrem toho reguluje rast a diferencovanie rôznych buniek a tkanív. Dlhodobý nedostatok vitamínu A vedie k emplázii epitelu krvných doštičiek (premena plne diferencovaného tkaniva do embryologicky príbuzného tkaniva), ktoré sa považuje za prekancerózne tkanivo. Typickým prejavom nedostatku je xeroftalmia (hypovitaminóza A), ktorá ak sa nelieči, vedie k slepote. Pritom nastávajú zmeny aj na koži a slizniciach, čo sa môže prejaviť zvýšenou náchylnosťou na infekcie, suchou a šupinatou kožou.

Vitamín A je prítomný hlavne v pečeni u morských cicavcov a studenovodných rybách, ale aj v mlieku, vo vajciach.

V rastlinách je prítomný vo forme karotenoidov, z ktorých v organizme vzniká vitamín A, hlavne v zelenine a ovocí, napr. v karotke, špenáte a v rôznych kelových odrodách.

Denný príjem vitamínu A by mal byť 3 000 jednotiek, čo zodpovedá 1 mg ekvivalentu retinolu (1 IE = 0,3 μg retinolu).

Vitamín B2 pre látkový metabolizmus

Nedostatok vitamínu B2 (riboflavínu) je pomerne zriedkavý. Napriek tomu poznáme sklon k atrofii na jazyku, ragádam v kútikoch úst, zápalom sliznice ústnej dutiny a jazyka a dokonca k obrazu veľmi podobnému seborroickému ekzému.

Riboflavín je stavebnou látkou flavín-adeníndinukleotidu (FAD) a flavín-mononukleotidu (FMN), ktoré sú stavebné látky dehydrogenáz a oxigenáz, enzýmov s centrálnou úlohou v oxidačno-redukčných reakciách látkového metabolizmu.

Výživou prijímame tak voľný riboflavín, ako aj FAD a FMN. Obidva koenzýmy sa štiepia v tenkom čreve. Je prítomný takmer vo všetkých bunkách, hlavne ako dinukleotid (FAD) alebo ako ester s kyselinou fosforečnou.

Vitamín B2 obsahuje hlavne mlieko, vajcia, syr, kvasnice, pečeň, obličky, mäso a zelenina. Odporúčaný denný príjem je 1,3 mg riboflavínu.

Nedostatok niacínamidu sa ukazuje ako nešpecifický

Niacínamid (niacín) je dôležitý pre funkciu slizníc, ale aj pre syntézu kolagénu a tvorbu pigmentu. Ovplyvňuje udržiavanie vlhkosti a rohovatenie horných vrstiev kože.

Potreba niacínamidu sa pokrýva nielen podávaním niacínamidu, ale aj jeho vlastnou biosyntézou z esenciálnej aminokyseliny tryptofánu v pečeni a obličkách. Na to sa musí prihliadať pri podávaní. Nevyhnutný tryptofán sa v organizme využíva na syntézu kyseliny nikotínovej. Zo 60 mg tryptofánu sa tvorí v organizme priemerne 1 mg niacínu.

Začiatočné štádium jeho nedostatku sa prejavuje nespavosťou, nechutenstvom a stratou hmotnosti. Až v nasledujúcom štádiu sa prejavujú klasické symptómy jeho nedostatku: pellagra (drsná koža). Na koži vystavenej svetelnej energii sa objavujú pigmentové, zapálené alebo svrbiace miesta, ktoré neskôr opuchnú a zatvrdnú alebo vznikajú na nich pľuzgiere.

Nikotínamid (niacínamid) je prítomný vo všetkých bunkách viazaný vo forme koenzýmov. Nachádza sa hlavne vo vnútornostiach, v mäsových výrobkoch, kvasinkách, káve, v pšenici a ryžových otrubách. Odporúčanou dennou dávkou je 15 mg niacínamidového ekvivalentu (1 mg ekvivalentu niacínu zodpovedá 60 mg tryptofánu).

Vitamín B6 pre novotvorbu tkaniva

Vitamaín B6 má kľúčový význam pri intermediálnom látkovom metabolizme aminokyselín. Nedostatok môže viesť k zmenám na koži, ktoré pripomínajú seboreu. Je dôležitý u pacientov s poraneniami na koži veľkých plôch a popáleninách, kde je potrebný na tvorbu nového tkaniva.

Vo forme koenzýmu ako pyridoxalfosfát (PLP) a pyridoxamínfosfát (PNP) sa vitamín B6 zúčastňuje okrem látkového metabolizmu mnohých aminokyselín takisto na metabolizovaní homocysteínu. Jeho nedostatok sa prejavuje vo forme seboroickej dermatitídy, v neurologických poruchách a v niektorých formách anémie. Na jeho obsah sú bohaté živočíšne zdroje, ako je pečeň, obličky, mozog, vaječný žĺtok, mlieko, ale aj kvasnice, obilniny, čerstvá zelenina a hlavne zemiaky, mrkva a banány.

Odporúčanou dennou dávkou je 1,5  mg.

Vitamín B12

Nedostatok sa môže prejaviť symetrickou pigmentáciou končatín a súčasne zápalom sliznice na jazyku. U starých osôb je dôsledkom nedostatku atrofia žalúdka.

Bez vitamínu B12 nie je možná resorpcia železa. Okrem toho je tento vitamín, nazývaný aj kobalamín, v rôznych látkach, ktoré majú v molekule ako centrálny atóm viazaný kobalt a ktoré sú zodpovedné za prenos metylových skupín, alebo pri prenose zásobnej a transportnej formy kyseliny listovej na miesto jej pôsobenia. Len mikroorganizmy sú schopné syntetizovať tento vitamín, preto je prítomný v produktoch látkového metabolizmu mikroorganizmov. Bohatými zdrojmi sú živočíšne zdroje, ako je pečeň, vaječný žĺtok, srdce, slezina, kvasnice. Odporúčanou dennou dávkou je 3 μg.

Biotín na zlepšenie stavu nechtov

Nedostatok tohto vitamínu sa vyskytuje zriedkavo, ale pri jednostranne zameranej výžive je to možné. Typickými symptómami nedostatku je seboroická dermatitída, konjuktivitída, anorexia a nevoľnosť.

Biotín zlepšuje rast nechtov. Od biotínu závislé enzýmy (karboxylázy) majú kľúčovú úlohu v glukoneogenéze, pri biosyntéze mastných kyselín a pri metabolizme aminokyselín biotínu, treonínu, izoleucínu, valínu. V určitom percentuálnom zastúpení sa tvorí v črevnom systéme. Dennou dávkou je 60 mg biotínu. Je prítomný v mnohých doplnkoch výživy, čiastočne vo voľnej forme, čiastočne viazaný na proteíny. Zdrojom je pečeň, obličky, mäso, mlieko, vaječný žĺtok, šampiňóny a čerstvá zelenina.

Kyselina pantoténová na energiu buniek

Prejavom jej nedostatku je porucha sluchu až hluchota a pocit „pálenia“ v dolných končatinách, ale aj vyblednutie farby vlasov.

Kyselina pantoténová je v organizme metabolizovaná na svoju aktívnu formu koenzým A. V tejto forme má dôležitú úlohu v energetickom metabolizme bunky a zúčastňuje sa na mnohých reakciách metabolizovania sacharidov a mastných kyselín.

Je prítomná vo všetkých bunkách v organizme, viazaná vo forme koenzýmu A. Hlavnými zdrojmi sú pečeň, vaječný žĺtok, obličky, mozog, ryby, mäso, ryža, pšenica, kvasnice, strukoviny a zelenina.

Denná dávka tejto kyseliny je v priemere 6 mg.

Zinok a akné

Zinok sa zúčastňuje v organizme asi na 100 rôznych enzýmových reakciách. Je dôležitý v metabolizme nukleových kyselín a proteínov a má význam pre normálnu proliferáciu buniek a všeobecne pre vývoj, rast a procesy regenerácie.

Katalytickou aktivitou enzýmových reakcií a ovplyvnením funkcie proteínov sa vyznačujú jeho antioxidačné vlastnosti. Je esenciálny pre vlasy, nechty a kožu. Je dôležitý pre biochemické procesy prebiehajúce od stratum germinativum po stratum corneum v koži. Zúčastňuje sa aj na dehydratácii kyseliny linolovej na linolénovú, ktorá je potrebná na rohovatenie kože.

Zinok je takisto dôležitým prvkom v látkovej premene cysteínu, aminokyseliny potrebnej na stavbu vlasového keratínu. Pri jeho nedostatku zostávajú vlasy tenké, matné a zvyšuje sa ich lámavosť. Na nechtoch sa často objavujú biele škvrny. Dostatočná syntéza proteínov je dôležitá pre delenie a rast buniek. Pri nedostatku sú všetky bunkové systémy s veľkým stupňom diferencovania, ako sú bunky v koži, koreňoch vlasov a imunokompetentné bunky, postihnuté. Niektoré štúdie potvrdili jeho význam v terapii akné.

Zinok je spolu s vitamínom A esenciálny pre tvorbu epitelu. Inhibuje sekréciu mazových žliaz a rast G+ baktérií, Propionibacterium acnes a Staphylococcus aureus. Inhibuje enzým 5-α reduktázu v bunkách kože a tým premenu testosterónu na hormón 5-dehydro-testosterón, ktorý stimuluje tvorbu kožného mazu.

Pri atopickej dermatitíde a pri psoriá­­ze má zinok význam v doplnkovej terapii. Zinok zabraňuje poruche v metabolizme prostaglandínov. Nachádza sa v živočíšnych a rastlinných proteínoch (v rôznych druhoch mäsa, zelenine, ovocí, hydine, vo vnútornostiach). Denná dávka je v priemere 10 mg.

Kremík proti starnutiu kože

S pribúdajúcim vekom klesá jeho obsah v organizme. Je dôležitou zložkou mukopolysacharidov v epiteli a v spojivovom tkanive. Podávaním koloidnej kyseliny kremičitej nastáva celkové zlepšenie starnúcej kože a nechtov, dochádza k vyhladeniu pokožky a zníženiu lámavosti nechtov. Nepatrí k esenciálnym prvkom, dennou dávkou je dávka 20 – 50 mg.

Izoflavóny zo sóje a ďatelina lúčna

Fytoestrogény, ku ktorým patria izoflavóny (genisteín a daizeín), ale aj kumestrol, biochanín A a lignany prítomné v sóji, cíceri, ďateline lúčnej, orechoch a iných strukovinách, sú zložky, ktoré sa v ľudskom organizme menia na zlúčeniny s účinkami podobnými estrogénom. Viažu sa na rovnaké receptory ako ľudské estrogény. Je diskutovaná otázka podávania fytoestrogénov pri vysokých hodnotách estrogénov (napr. vo forme substitúcie hormonálnymi prípravkami), ktoré môžu pôsobiť ako hormonálne blokátory. Naviazaním sa na estrogénové receptory môžu zabrániť účinku telu vlastných estrogénov. Pozitívne účinky rastlinných estrogénov sa využívajú v kozmetike hlavne v prípravkoch proti starnutiu a predpokladá sa, že môžu chrániť ženy pred srdcovými ochoreniami. V období pred menopauzou má estrogén ochranný účinok pred rizikovými faktormi, vysokým krvným tlakom, vysokou hladinou cholesterolu. Po menopauze poklesne jeho hladina, jeho ochranný účinok sa znižuje a úmrtnosť na srdcové a iné ochorenia rastie.

 Význam nenasýtených mastných kyselín pre kožu

Rovnako ako pupalkový, borákový olej (omega-6 mastné kyseliny) majú omega-3 mastné kyseliny prítomné v rybom oleji podporný účinok v liečbe atopického ekzému. Výskumy dokázali, že práve u týchto pacientov je zvýšený obsah kyseliny linolovej (omega-6 mastná kyselina) a až o 50 % znížený obsah gama-linolénovej kyseliny. Z výsledkov týchto štúdií vyplýva, že tieto zmeny sú odrazom poklesu enzýmu delta-6-desaturázy, ktorý katalyzuje reakciu vzniku kyseliny gama-linolénovej z kyseliny linolovej. Z kyseliny gama-linolénovej vzniká kyselina dihomo-gama-linolénová, ktorá je dôležitá pre biosyntézu prostaglandínu E1 (PGE1), ako aj leukotriénov a tromboxanov, ktoré sa zúčastňujú na imunoregulácii a na inhibícii uvoľňovania histamínu, čo je dôležité pri regulácii zápalovej reakcie.

Preto u pacientov s týmto ochorením sa môžu uplatniť s preventívnym, ale aj terapeutickým pôsobením ako doplnky výživy prípravky s kyselinou gama-linolénovou.

Rybí olej s obsahom omega-3 mastných kyselín je na druhej strane dôležitý nielen pre zloženie lipidov v krvi, ale aj pre účinok pozitívne ovplyvňujúci fluiditu membrány všetkých buniek a tým aj kože. Pozitívne ovplyvňuje metabolizmus kyseliny arachidonovej cestou cyklooxygenázy a lipoxygenázy a zabraňuje tvorbe zápalových mediátorov, ktoré môžu vznikať touto enzymatickou cestou. Podporný účinok rybieho oleja pri zmierení symptómov psoriázy možno vysvetliť ovplyvnením metabolizmu prostaglandínov.

Omega-3 mastné kyseliny prítomné v rybom oleji pochádzajú hlavne zo studenovodných rýb, ako je losos, makrela, haring, tuniak. Majú vyšší obsah kyseliny eikozapentaénovej (EPA) a dokozahexaénovej (DHA), ktoré sa ukázali ako najúčinnejšie, a na EPA je často rybí olej štandardizovaný.

Dennou dávkou je 300 mg EPA, ktorá zodpovedá dávke 3 – 5 g rybieho oleja, alebo sa odporúča konzumovanie 1 – 2 porcií rýb za týždeň. Jeho podávanie sa odporúča aj na zníženie triglyceridov v organizme, ktoré sú často pri nesprávnom spôsobe výživy v organizme okrem vrodenej poruchy látkového metabolizmu, pri cukrovke, zníženej funkcii štítnej žľazy, pečeňových a iných ochoreniach zvýšené. Omega-3 mastné kyseliny znižujú tvorbu triglyceridov v pečeni.

Najbohatším rastlinným zdrojom omega-3 mastných kyselín je ľanový olej. Už 1 čajová lyžička denne tohto oleja postačuje na odporúčanú dennú dávku 1 g alfa-linolénovej kyseliny.

Nevýhodou jeho podávania je často nepríjemná chuť a olej je v priebehu niekoľkých dní sfarbený dožlta. Aj repkový alebo sójový olej sú rovnako dobrými zdrojmi kyseliny alfa-linolénovej (z ktorej v organizme vzniká EPA a DHA). Majú neutrálnu chuť a široké použitie vo výžive. Pacientom s kardiovaskulárnymi ochoreniami sa odporúča podávanie hlavne rybieho oleja vo forme kapsúl. Je potrebné uviesť, že optimálny účinok sa dostaví len pri celkovej zmene spôsobu našej výživy.

Ochranný účinok antioxidantov

K skupine antioxidantov patria vitamíny C a E, koenzým Q10, prírodné polyfenoly zo zeleného čaju, červeného vína a karotenoidy (alfa-, beta-, gamakarotén a lykopén).

Vitamín C (kyselina askorbová) je silným redukčným prostriedkom. Účinná forma vitamínu označovaná ako L-askorbová kyselina sa pritom cez intermediálnu formu, extrémne reaktívnu kyselinu semidehydroaskorbovú oxiduje na kyselinu dehydroaskorbovú. Tieto chemické formy vitamínu C predstavujú reverzibilný redoxný systém.

Ako donátor molekuly kyslíka pôsobí pri hydroxylačných reakciách v organizme, napr. pri biosyntéze katecholamínov noradrenalínu a adrenalínu alebo ako kofaktor dopamín-beta-monooxygenázy. Zúčastňuje sa aj na biosyntéze kolagénu, syntéze žlčových kyselín z cholesterolu alebo karnitínu z lyzínu a metionínu.

Avitaminóza vitamínu C sa prejavuje výskytom hemoragickej diatézy. Môžu to byť bolesti na akomkoľvek mieste v organizme, ďalej gingivitída, stomatitída, vypadávanie zubov, zápal ďasien, krvácanie do kože a kĺbov.

K rastlinným zdrojom prírodného vitamínu C patria citrusové plody, paprika, paradajky, šalát, zemiaky, šípky, čierne ríbezle, zo živočíšnych zdrojov hlavne mlieko, pečeň, nadobličky. Pri spracovaní potravín, hlavne tepelnom, dochádza však k veľkým stratám tohto dôležitého vitamínu.

Vitamín E je prítomný vo všetkých telesných tkanivách. Patrí k lipofilným vitamínom, a preto spomaľuje, resp. zamedzuje vznik toxických látok vznikajúcich z lipidov. Má ochranný účinok na ostatné vitamíny, hormóny a enzýmy. Je najdôležitejším antioxidantom reaktívnych foriem kyslíka a látok, ktoré z nich vznikajú.

Príroda nám poskytuje v rastlinách bohatý zdroj tohto vitamínu, ktorý je zmesou alfa-, gama- a delta-tokoferolov. Americkí vedci dokázali, že táto prírodná zmes rôznych izomérov tohto vitamínu v rámci jednej štúdie na 48 probandoch mala lepší antitrombotický účinok oproti alfa-tokoferolu podávanému v tabletách. Preto jeho účinok v prevencii kardiovaskulárnych a iných ochorení možno považovať za sľubný pre štúdium v ďalších ochoreniach.

Vitamín E sa zúčastňuje na rôznych enzymatických reakciách dýchacieho reťazca v bunke, napr. aj na odbúravaní fosfolipidov metabolickou cestou z kyseliny arachidonovej za vzniku prostaglandínov. Zlepšuje štruktúru povrchu kože, zvyšuje vlhkosť rohovej vrstvy, má dokázané protizápalové účinky a redukuje peroxidáciu lipidov v bunke.

Bohatým zdrojom tohto vitamínu sú obilniny, ryža, orechy, listová zelenina, hrubozrnný chlieb, olej z obilných klíčkov. Inými zdrojmi s vyšším obsahom sú vnútornosti, vaječný žĺtok, maslo, mäso.

Karotenoidy

Karotenoidy (alfa-, beta-, gamakarotén a lykopén) majú okrem významu provitamínu A aj dôležitú úlohu v oxidačno-redukčných reakciách v organizme.

Vychytávajú singletový kyslík ako jednu formu reaktívnych kyslíkových radikálov, a tak ho neutralizujú do jeho základnej formy. Pritom vznikajúci radikál betakaroténu sa môže dodaním energie opätovne regenerovať.

Karotenoidy sú prítomné vo všetkých rastlinách, hlavne v ovocí a v rôznych druhoch zeleniny. Denná odporúčaná dávka betakaroténu nie je viac ako 2 mg.

Koenzým Q10

Nachádza sa v mitochondriálnej membráne v bunke a funguje ako kofaktor niektorých enzýmov. Je dôležitý na tvorbu energie v bunkách, stabilizuje membránu a samotný je dôležitý anti­oxidant. K antioxidačným vitamínom a ku karotenoidom má synergický účinok.

Je prítomný v rybách, hrubozrnných výrobkoch, v sóji, orechoch, v druhoch mäsa, zelenine, hlavne v špenáte a brokolici.

V jeho dostatočnej prítomnosti v bunkách kože a pre antioxidačný účinok sa podieľa na mnohých funkciách zdravej, intaktnej kože.

K doplnkom výživy pre správnu funkciu kože patria aj prírodné polyfenolické a antioxidačne pôsobiace obsahové látky v rastlinných extraktoch. K nim patria triesloviny (taníny) typu katechínov alebo proantokyanidínov v zelenom čaji, červenom víne, hrozne, ktoré svojimi mechanizmami účinku zasahujú do zápalových reakcií v koži, podieľajú sa na udržiavaní vlhkosti a zabraňujú predčasnému starnutiu.

Sú dostupné údaje, ktoré pripisujú vínu a čaju ochranné účinky proti kardiovaskulárnym ochoreniam.

V poslednom čase sa hovorí o čokoláde ako o potravine alebo lieku. Čokoládové výrobky a kakao majú najvyššiu koncentráciu flavonoidov medzi bežnými potravinami. Patria k nim katechíny a epikatechíny, dokázané v čokoláde aj v polymernej forme (proantokyanidíny). Flavonoidy majú veľký antioxidačný účinok in vivo a in vitro, ochraňujú antioxidačne pôsobiace vitamíny. Polyfenoly prítomné v kakau inhibujú napr. reaktivitu krvných doštičiek. Mnohými mechanizmami prispievajú aj tieto polyfenolické látky k ochrane organizmu.

Nie však všetky typy čokolády majú rovnaký obsah týchto účinných látok, niektoré druhy prakticky neobsahujú flavonoidy.

Stopové prvky pre látkový metabolizmus

Stopové prvky ako selén, mangán, meď, molybdén sú podobne ako vitamíny dôležité antioxidanty. Zúčastňujú sa na anabolických i katabolických procesoch v organizme. Centrálnym atómom mnohých látok dôležitých v biologických systémoch organizmu sú stopové prvky ako metaloenzýmy, metaloproteíny alebo aktivátory enzýmov alebo hormónov. Centrálnym atómom dôležitého antioxidačného enzýmu glutationperoxidázy je napr. selén. Podobne mangán, molybdén a selén sú centrálnou stavebnou látkou antioxidačne pôsobiaceho enzýmu superoxiddizmutázy.

Hlavnými zdrojmi výživy s ich obsahom sú celozrnné obilniny, ryža, mäso, ryby a mlieko, orechy, semená, vnútornosti. Denná dávka selénu je 30 – 70 mg.

Podobne meď je nevyhnutná pre život. Je zložkou mnohých enzýmov a bielkovín a má určitú úlohu v imunitnej funkcii, zastavovaní krvácania a ochrane pred zápalovým a oxidačným poškodením.

Záver

Dôležitými ochrannými látkami pre kožu sú tie, ktoré pôsobia antioxidačne a zabraňujú poškodeniu buniek pred oxidačným stresom, pôsobením UV žiarenia a iných škodlivých faktorov vonkajšieho prostredia. Početné publikácie v posledných rokoch potvrdili tieto výsledky.

Poškodenie bunkových membrán, bielkovín a DNA buniek voľnými radikálmi môže viesť k mnohým ochoreniam. Antioxidačný systém organizmu chráni bunky pred vplyvom týchto radikálov. Sľubné výsledky sa ukázali zo štúdií na zvieratách a in vitro, ale presvedčivé dôkazy o ich význame, ktoré by boli založené na rozsiahlych epidemiologických a intervenčných štúdiách, stále chýbajú a nedokázali jednoznačný prínos zvýšeného príjmu antioxidantov vo výžive a v doplnkoch výživy.

Doc. RNDr. Daniela Košťálová, CSc.