Čo je to atopický ekzém, dá sa mu predchádzať?
Alergia sa stala fenoménom 20. storočia a na sile nestráca ani v tomto storočí. Predpokladá sa, že v polovici tohoto storočia bude alergiou postihnutá polovica obyvateľstva našej planéty. Príčinou tohto stavu je zvýšená vnímavosť jedinca na alergény prostredia, pri jeho zvýšenej expozícii alergénom, následkom znečistenia životného prostredia.
Z epidemiologického pohľadu výskyt celosvetovo, a v súlade s tým i v našej populácii niekoľkonásobne stúpol. Alergické ochorenia sa zaraďujú do skupiny troch „najvýznamnejších“ spolu s kardiovaskulárnymi a onkologickými chorobami.
Počet alergických ochorení stále narastá, a to nielen v Európe, ale vo všetkých krajinách sveta. Dokonca nie sú podstatné rozdiely medzi vyspelými či menej vyspelými krajinami. Tieto ochorenia sa vyskytujú už v útlom detstve, často sa hovorí, že väčšina detí z nich vyrastie. Mnohé sa objavujú až v dospelosti a často sprevádzajú chorých celý život. Vedia znepríjemniť život nielen chorému, ale aj celej jeho rodine a najbližšiemu okoliu. Zhoršujú kvalitu života a majú zlý vplyv na psychiku postihnutého. Obmedzujú jeho súkromné aj pracovné aktivity.
Čo je atopický ekzém?
Atopický ekzém je definovaný ako chronické alebo chronicky recidivujúce zápalové ochorenie kože, detí aj dospelých, vyznačujúce sa výrazným svrbením a variabilnosťou
klinického obrazu a celkového priebehu.
Ľudovo sa mu hovorí detský ekzém a postihuje malé deti od 3. mesiaca života, prípadne aj skôr. Ochorenie je dedičné, viac ako u polovice chorých detí má niekto v ich rodine alergické ochorenie. Nemusí to byť len detský ekzém, ale aj senná nádcha, alergický zápal spojiviek oka, priedušková astma alebo iné alergické ochorenie.
Aké sú príčiny vzniku ochorenia
Komplexná a komplikovaná etiopatogenéza tohto ochorenia zostáva napriek množstvu jednotlivých poznatkov dodnes nejasnou. V súčasnosti možno považovať za všeobecne akceptovaný názor, že atopická dermatitída je ochorenie s multifaktoriálnou etiopatogenézou kombinácie genetickej predispozície, imunitnej dysregulácie a porušenej epidermálnej bariérovej funkcie, s klinickými prejavmi ovplyvňovanými pôsobením faktorov vonkajšieho prostredia.
Častejší vývoj alergických ochorení v rámci rodín a častejší vývoj v prípade jednovaječných dvojčiat jednoznačne poukazuje na genetickú predispozíciu alergie.
Naproti tomu epidemický nárast týchto ochorení za posledných tridsať rokov, ale aj čoraz častejší výskyt vývoja alergie u detí s negatívnou rodinnou anamnézou alergie naznačuje zásadný vplyv vonkajšieho prostredia a spôsobu života. Dnes sa tieto vonkajšie faktory vo všeobecnosti označujú ako západný životný štýl.
Čo je presne príčinou ochorenia, sa zatiaľ nepodarilo zistiť. Vie sa už, že niektoré látky z vonkajšieho prostredia môžu ochorenie vyvolávať alebo zhoršovať, no uvažuje sa aj o látkach z vnútorného prostredia chorého, ktoré podobne vplývajú na priebeh ochorenia, zatiaľ sa presne nevie, ktoré to sú, prečo vznikajú a kde. Medzi známe látky, ktoré provokujú ochorenie, patria potravinové alergény, ako sú kravské mlieko, vaječný bielok, pšenica, múka, ryby, citrusové plody, zelenia, paradajky, hrášok, orechy, čokoláda a sója. Tieto alergény sa preto odporúča chorým deťom vylúčiť zo stravy a malým deťom aj zdravým len opatrne a postupne do stravy pridávať až po určitom veku. V skorom detskom veku nie je vhodné detský zažívací systém zaťažovať takouto stravou, ako to mamičky často robia, keď sa chvália, že ich bábätko už papá všetko. Najvhodnejšie je, ak mamička dojčí čo možno najdlhšie, vhodné by bolo aspoň 1/2 roka. V neskoršom veku dieťaťa sa pridružujú ďalšie alergény z vonkajšieho prostredia, a to domáci prach, roztoče v prachu, srsť zvierat, perie vtákov, pele stromov, kríkov a tráv a vzdušné plesne. Pre nás z toho vplýva, že dieťa sa má zdržiavať v čistom neprašnom prostredí, a to doma aj v škole a pri vykonávaní záujmových aktivít. V domácnosti by nemali byť také predmety, ktoré zadržiavajú prach, ako sú huňaté koberce, ťažké závesy a záclony. Najvhodnejšia je umývateľná dlážka, ktorú treba starostlivo každý deň čistiť. Dieťa by sa nemalo hrať s hračkami, ktoré držia prach, napríklad plyšové. Malo by spať pod protialergickým paplónom a mať aj takýto vankúš. V domácnosti by sa nemali chovať zvieratá, ako sú obľúbené škrečky, morské prasiatka, ale ani mačky, psy a vtáky.
Kedy môžeme vidieť prvé prejavy ochorenia?
Ochorenie u detí sa začína zvyčajne v 3. mesiaci života, čo sa považuje za prvé štádium ochorenia. Typickým postihnutím sú líčka a vlasatá časť hlavičky. Často dochádza k začervenaniu celej tváre. Postihnuté miesta tváre môžu mokvať. Vo vlasoch sa vytvára tzv. mliečna chrasta, mokvanie a zaschnutie do veľkej chrasty. V tom istom čase môžu vyrážky vzniknúť aj na trupe, končatinách a niekedy, aj keď zriedkavo, býva postihnutá skoro celá koža dieťaťa. Choré dieťa máva záchvaty svrbenia, v noci nespí a budí sa, znepokojuje celú rodinu. Pri škrabaní si môže zaniesť do narušenej kože infekciu, ktorá zhoršuje priebeh kožného ochorenia. V polovici prípadov dieťa z tohto ochorenia vyrastie. V druhej polovici prípadov sa ochorenie vyvíja do druhého štádia, ktoré môže vzniknúť aj bez toho, že by malo dieťa v skoršom období kožný ekzém. V tomto štádiu sú postihnuté veľké zhyby horných a dolných končatín, a to lakťové a podkolenné jamy, chrbát rúk a nôh, zápästia a šija. Ochorenie je v tomto štádiu buď suché, keď môže koža zhrubnúť a zvýrazní sa kožná kresba, alebo v období podráždenia môžu ložiská mokvať. Koža celého tela je suchá a tiež je porušená tvorba potu, čo zhoršuje pocit svrbenia a pokojný spánok. Väčšina detí z tohto ochorenia „vyrastie“. U niektorých sa vyvinie 3. štádium, ktoré sprevádzajú zápalové ložiská na tvári, a to na čele, očných viečkach, okolo očí, na krku, hrudníku, ramenách, v oblasti zhybov veľkých kĺbov, na chrbte rúk i vo vlasoch. Niektoré časti tela sú bledé, iné výrazne hnedé najmä v oblasti očí. Často býva dlhodobý zápal ústnych kútikov alebo celých pier, prípadne kože za ušnicou, kde sa vytvorí kožná trhlina. Do 30. roku života ochorenie zvyčajne odznie, alebo je miernejšie. Svrbenie je hlavným a nepríjemným pocitom, ktorý majú deti a dospelí s atopickým ekzémom. Je to svrbenie tela, ktoré sa objavuje v záchvatoch, býva rôzne silné a spôsobuje poruchy spánku. Niekedy svrbí len zapálená časť kože, inokedy celý kožný povrch. Je potrebné vedieť, čo podporuje svrbenie kože, aby sme sa mohli tomu vyhnúť. Potenie a nadmerné teplo, zmeny v teplote a vo vlhkosti vzduchu, vysušenie kože, ale aj vlnené textílie, prašné prostredie, niektoré potraviny, korenisté a kyslé jedlá, vajcia, ryby, čokoláda, aromatické ovocie a psychický stres môžu vyvolávať a zhoršovať pocit svrbenia kože.
Starostlivosť o kožu atopika
O kožu atopika sa musíme starať viac ako o kožu zdravého dieťaťa či zdravého dospelého, a to aj v období, keď nemá príznaky ochorenia. Kožu nesmieme vysušovať nevhodnými alkalickými mydlami. Odporúčajú sa mydlá s neutrálnym alebo kyslým pH obohatené tukom. Veľmi dobre robia olejové kúpele s prísadou sójového, mandľového či arašidového oleja. Vhodné sú aj kúpele s protizápalovými alebo protisvrbivými prísadami, ako sú ovsené vločky, pšeničné otruby alebo škrob. Kožu je potrebné premasťovať, aby si udržala vlhkosť a posilnila sa tak ochranná bariéra kože, čo zároveň znižuje pocit svrbenia kože. Vhodné sú najmä telové mlieka a krémy, ktoré obsahujú ureu. Liečba patrí do rúk odborného kožného lekára, ktorý rozhodne o spôsobe liečby podľa klinického nálezu. Obdobia, keď je kožný nález uspokojivý, môžeme predĺžiť vhodnou starostlivosťou o chorého v období útlmu ochorenia, pobytom pri mori alebo na liečení v Smrdákoch.
Ako predchádzať vzniku atopického ekzému
Primárna prevencia
Primárna prevencia atopického ekzému má zabrániť vzniku senzibilizácie u vyvíjajúceho sa jedinca vnútromaternicovo a aj v skorom období po pôrode.
Plod je schopný plnej imunologickej odpovede vedúcej k tvorbe špecifických IgE už od polovice druhého trimestra gravidity. Väčšina preventívnych opatrení musí byť zameraná hlavne na toto obdobie. V odbornej literatúre sa často stretávame s mnohými kontroverznými závermi, ktoré sa snažia presne vymedziť, čo je povolené a čo zakázané počas tehotenstva a v prvých mesiacoch po pôrode. V súčasnosti sa plne uznávajú a odporúčajú len opatrenia založené na dôkazoch, ktoré sa týkajú ovplyvnenia životného prostredia a výživy. Ich dodržiavaním je možné redukovať riziko senzibilizácie.
Sekundárna prevencia
Sekundárna prevencia je zameraná na jedincov, u ktorých už došlo k alergickej senzibilizácii u atopikov. Jej úlohou je zabrániť rozvoju alergického zápalu so všetkými nepriaznivými dôsledkami vrátane kožnej hyperreaktivity. Tvorí ju súbor opatrení vedúcich ku kontrole životného prostredia – ekologická intervencia. Ekologická intervencia má zabezpečiť elimináciu kauzálne pôsobiacich alergénov vo vnútornom aj vonkajšom prostredí. Najdôležitejšou je účinnosť opatrení v domácom prostredí.
Terciárna prevencia
Terciárna prevencia sa týka alergikov s manifestnými prejavmi choroby. Jej úlohou je zmierniť symptómy choroby, navodiť pokojový stav, predchádzať vzniku akútnej exacerbácie, zlepšiť kvalitu života a zabrániť rozvoju komplikácií. Kontrola prostredia v zmysle už uvedenej ekologickej intervencie je potrebná aj u pacientov s manifestnými prejavmi atopickej dermatitídy. Aj tam, kde nedokážeme alergén vyvolávajúci ťažkosti pacienta ani nepoznáme činiteľa zodpovedného za ich spustenie, je nutné vytvoriť domáce aj pracovné prostredie tak, aby k alergizácii neprispievalo.
