Čo sú probiotiká?
Probiotické baktérie alebo živé liečivá
Laici považujú mikroorganizmy len za pôvodcov rôznych nákazlivých ochorení lebo nevedia, že prevažná väčšina mikroorganizmov je pre život nevyhnutná a nenahraditeľná, bez ktorých by život rýchlo zanikol. Z doteraz známych druhov baktérií maximálne jedno promile možno považovať za škodcov zdravia. V zdravom ľudskom tele sa vyskytuje množstvo osožných baktérií na pokožke, na slizniciach, v ústach a najmä v tráviacom trakte. Môže to znieť neuveriteľne, že v zdravom dospelom tele hmotnosť baktérií dosahuje až hmotnosť pečene (1,5 kg). Kým žalúdok a čiastočne aj tenké črevo zdravého jedinca obsahuje len nepatrné množstvo baktérií, hrubé črevo je nimi doslova preplnené. Veď 50 % hmotnosti stolice pripadá na baktérie. V mililitri obsahu hrubého čreva sa nachádza až tisíc miliard baktérií. Z hľadiska rôznorodosti sa v hrubom čreve vyskytuje vyše päťsto rozličných druhov baktérií. Niektorých je tu hojne, iných poskromne. Iba tridsať až štyridsať druhov má významnejšie kvantitatívne zastúpenie. Odhaduje sa, že v ľudskom organizme sa nachádza desaťnásobne viac baktérií (100 triliónov) ako buniek tvoriacich vlastné telo.
V zdravom organizme baktérie tvoria vyvážené mikroekologické spoločenstvo, v ktorom prevládajú „dobré“ baktérie nad „zlými“. Medzi „dobrými“ baktériami prevládajú najmä baktérie mliečneho kvasenia, ktoré v praxi nazývame mliečne baktérie. Pomenovanie dostali podľa schopnosti skvasovať mliečny a mnohé iné cukry na kyselinu mliečnu a rôzne organické kyseliny. Mliečne baktérie sa vyskytujú už od prvých dní po narodení prevažne v hrubom čreve. V črievku dojčiat, pokiaľ sú živené iba materským mliekom, sa okrem mliečnych baktérií iné ani nevyskytujú. Mliečne baktérie majú významné fyziologické a tráviace funkcie. Produkujú množstvo enzýmov premieňajúcich zložky potravy (bielkoviny, cukry a i.) na jednoduhšie látky, ktoré sú črevnou sliznicou prijímané ako základ výživy pre všetky ostatné ľudské bunky, tkanivá a orgány. Okrem toho mliečne baktérie vyrábajú niektoré pre telo dôležité vitamíny. Komplex „dobrých“ baktérií odborníci považujú za akýsi ďalší orgán, ktorý má obrovský význam z hľadiska udržiavania organizmu v dobrom zdravotnom stave. Keď sa však tento komplex naruší a počet mliečnych baktérií v čreve sa zredukuje pôsobením rôznych škodlivých faktorov (napr. jedmi alebo patogénnymi baktériami zo zkazenej potravy), pôvodná rovnováha v zostave črevnej mikroflóry prestane existovať. Pomnožia sa patogénne baktérie, keďže konkurenčné mliečne baktérie sú ochromené a tak vypukne choroba, napr. cestovná hnačka alebo salmonelóza. Preto baktérie rodu Salmonella zaraďujeme do skupiny „zlých“ baktérií. Porušenie rovnováhy v zostave črevných baktérií okrem jedov a patogénnych baktérií môžu vyvolať aj iné faktory, napr. žiarenie a antibiotiká. Používanie širokospektrálnych antibiotík má aj obrovskú nevýhodu. Tieto antibiotiká nedokážu rozlíšiť „dobré“ baktérie od „zlých“, takže likvidujú bez výnimky všetky, čím narobia v čreve dokonalý rozvrat. Premnožia sa v ňom nielen „zlé“ baktérie (napr. pseudomonády, klostrídie a proteá), ale aj niektoré patogénne kvasinkovité mikroorganizmy. Mliečne baktérie ochraňujú prostredie čreva pred patogénmi tým, že produkujú rôzne inhibičné látky (kyseliny, peroxid vodíka a antibiotiká zvané bakteriocíny), ktoré pruducentom neublížia. Na druhej strane tieto látky brzdia množenie „zlých“ baktérií, alebo niektoré z nich priamo zabíjajú. Znie azda až neuveriteľne, že aj opakované stresové situácie dokážu vyvolať v črevách poriadny neporiadok v zostave mikroflóry, takže začnú v nej prevažovať „zlé“ alebo menej prospešné baktérie nad „dobrými“ mliečnymi baktériami. Odborníci považujú toto za pôvod vredových zápalových ochorení čriev, ktoré sa navidomoči šíria aj v našej populácii a nie sú výnimočné ani v detskom veku.
Mliečne a ďalšie skupiny baktérií nachádzajúce sa v hrubom čreve skvasujú alebo iným spôsobom metabolizujú sacharidy a ostatné zložky potravy vrátane bielkovín. Asi 85 % bielkovín je natrávených a vstrebávaných v horných častiach tráviaceho traktu, konkrétne v tenkom čreve. Nestrávený zvyšok bielkovín tvoriaci asi 15 % podiel spracujú v hrubom čreve mliečne baktérie fermentáciou čiže skvasením. Produktom tohto kvasného procesu sú uvedené organické kyseliny a plyny (vodík, metán, sírovodík a i.). Ďalšou prednosťou mliečnych baktérií je skutočnosť, že na rozdiel od patogénnych alebo hnilobných baktérií prakticky netvoria enzýmy, ktoré premieňajú niektoré zložky potravy na karcinogény. Okrem toho hnilobné baktérie pri rozklade bielkovín produkujú amoniak a ďalšie toxické látky (fenol, skatol, indol a i.), ktoré sa významne podieľajú na vzniku onkologických ochorení. Dostatok mliečnych baktérií v čreve znižuje v ňom obsah nežiaducich kostrídií a iných druhov baktérií, čím dochádza aj k zníženiu premeny žlčových kyselín na tzv. sekundárne (fekálne) žlčové kyseliny. Tento poznatok je významný aj z toho hľadiska, že s metabolizmom žlčových kyselín súvisí aj hladina celkového cholesterolu a jeho LDL frakcie a za dokázanú možno považovať aj súvislosť vysokého obsahu sekundárnych žlčových kyselín so vznikom karcinómov hrubého čreva a konečníka. Pred nedávnom sa zistilo, že mnohé mliečne baktérie môžu byť účinné aj pri prevencii a liečbe dyslipidémie, pretože asimilujú a inými spôsobmi spracúvajú LDL cholesterol a zároveň aj znižujú krvný tlak.
Užitočné mliečne baktérie s pribúdajúcimi rokmi postupne z organizmu miznú a u starších ľudí je ich už veľmi málo. Je dokázané, že starnutím sa v čreve objavuje čoraz viac hnilobných a iných nepriaznivejších druhov baktérií. U osôb starších, s vekom nad 50 rokov, počet mliečnych baktérií sa nápadne znižuje a spolu s nim sa zoslabuje aj imunitný systém. Týmto sa vysvetľujú dôsledky potravinovej nákazy kmeňom Escherichia coli O157 v Škótsku
vroku 1996. Kým niekoľko sto mladších osôb túto nákazu prekonalo bez vážnejších dôsledkov, 20 starších osôb zomrelo.Viacerí odborníci vyslovujú preto názor, že toxické produkty hnilobných baktérií patria medzi hlavné, avšak nie jediné príčiny stárnutia.
Najnovšie sa štúdium sústreďuje na poznávanie úlohy črevných baktérií pri stimulácii imunity. Kolonizácia čreva baktériami je podmienkou dozrievania imunitného systému: rôzne zložky bakteriálneho tela, najmä antigény a endotoxíny (lipopolysacharidová povrchová vrstva baktérií) majú mohutné aktivačné účinky na bunky imunitného systému. Bakteriálne stimulačné podnety predstavujú po celý život nevyhnutný faktor, ktorý udržuje imunitný ochranný systém v pohotovosti. Zvlášť významná je úloha mikroflóry u osôb, u ktorých došlo vplyvom choroby, nástupu senescencie, aplikácie antibiotík, ožarovania alebo z rôznych iných príčin k dysmikróbii, čiže k rozvratu optimálnej skladby črevných mikroorganizmov.
Precitlivelosť, alergia, sú názvy označujúce klinicky nežiaduce reakcie imunitného systému na rôzne faktory vonkajšieho prostredia, ktoré nazývame antigény alebo alergény. Následkom tejto nežiaducej aktivity imunitného systému dochádza k poškodeniu tkaniva alebo orgánu. Úlohou črevnej sliznice je nielen trávenie rôznych výživných látok z potravy, ale aj obrana tela proti antigénom (alergénom) z potravy a črevnej mikroflóry, resp. aj z ovzdušia.. V zdravom, fyziologicky nepoškodenom čreve imunitná obrana sa navodí len proti antigénom pochádzajúcich z choroboplodných mikroorganizmov, kým potravinové antigény sa premieňajú v ňom na neškodnú formu. Fyziologicky poškodená črevná sliznica však nedokáže zneškodňovať nielen antigény patogénov, ale ani potravinové antigény. Za jednu z hlavných príčin vysokého výskytu alergických ochorení v priemyselne vyspelých krajinách sa považuje zmenená skladba mikroorganizmov osídlujúcich črevo. V dôsledku sprísnených hygienických pravidiel v pôrodných sálach črevo dieťaťa ihneď po narodení osídluje iné spektrum baktérií ako v dávnejšej minulosti. Aj ďalšie hygienické návyky moderného životného štýlu prispievajú k tomu, že ochranná funkcia poškodenej črevnej sliznice je nedostatočná, pretože imunitný systém nedozrieva tak, ako sa v priebehu evolúcie vyvinul. K poškodeniu správnej funkcie črevnej sliznice prispela aj náhla zmena v zložení potravy za posledných 100 rokov. Tepelne spracovaná potrava je ochudobnená o biologicky aktívne látky (vitamíny, enzýmy, antioxidanty, živé mliečne a iné baktérie). Tepelnou úpravou vznikajú z potravy, najmä z bielkovín, rôzne mutagény a karcinogény. Okrem toho moderná potrava obsahuje cudzorodé aditíva (konzervačné látky, farbivá, ochucovadlá, sladidlá a i.), o molekulárnom mechanizme ktorých ešte veľa nevieme. Aj zmenená skladba potravy ochudobnená o rastlinné zložky obsahujúce vlákninu a rôzne „rezistentné“ sacharidy (tzv. prebiotiká, napr. inulín) , ktoré výdatne podporujú rozmnožovanie zdraviu prospešných mliečnych baktérií v čreve, neprispieva k náprave poškodenia obranného imunitného systému v črevnej sliznici. Keďže v priebehu života prejde tráviacim traktom človeka priemerne 60 ton potravy obsahujúcej mnoho cudzorodých a zdraviu škodlivých látok, výsledkom takejto záťaže je v prvom rade poškodenie črevnej sliznice. Keď sa k fyziologickým abnormalitám pridruží aj nesprávna skladba črevných mikroorganizmov výsledkom býva nedostatočná tolerancia na potravinové antigény, ktorá je najčastejšie príčinou precitlivenosti a následných alergických stavov.
K obnoveniu správnej zostavy črevnej mikroflóry najrýchlejšie pomôže zdravý životný štýl vrátane zvýšenej konzumácie rastlinnej zložky výživy: ovocia, zeleniny a strukovín, ktoré obsahujú vlákninu a zvláštne „cukry“ (tzv. prebiotiká) podporujúce v čreve množenie len užitočných mliečnych baktérií. Do zoznamu zdravej výživy patrí aj mlieko, ryby a biele mäso. Treba zvýšiť aj konzumáciu fermentovaných mliečnych produktov (jogurty, acidofilné mlieko, kefír, žinčica a i.), ktoré sú často bohaté na prirodzené zmesy mliečnych baktérií. Málokto vie, že aj pravá slovenská „živá“, čiže netermizovaná bryndza patrí medzi vynikajúce probiotické produkty. V grame pravej, netermizovanej bryndze sa nachádza niekoľko sto miliónov probiotických mliečnych baktérií a menšieho počtu kvasiniek, čím sa prinajmenšom vyrovná chýrnemu a vo svete uznávanému kefíru. Na trhu existujú aj potravinové doplnky vo forme tabliet a kapsúl, obsahujúce vysoké koncentrácie lyofilizovaných probiotických mliečnych baktérií, alebo najnovšie aj funkčné potraviny napr. oblátkové rezy pre diabetikov s náplňou probiotických baktérií.
V ostatnom období probiotické baktérie sa začínajú uplatňovať aj pre rôzne terapeutické účely. Je dokázané, že terapeutický účinok vykazujú len megadávky probiotík (najmenej 100 miliónov a viac živých zárodkov v jednej dávke). Výsledky posledných klinických štúdií dokazujú, že probiotiká sa budú môcť využívať na prevenciu a terapiu nielen zápalových črevných ale aj alergických ochorení, osobitne potravinovej alergie, atopického ekzému a astmy. Niektoré probiotické baktérie najmä zo skupiny mliečnych baktérií dokážu regulovať zložitý imunitný systém čriev k zneškodňovaniu oboch typov alergénov, pochádzajúcich tak z patogénnych mikroorganizmov ako aj z potravy. Pozitívne účinky probiotík na ľudské zdravie vrátane stimulácie imunitného systému človeka podnietili aj vznik nového vedného odboru „probiotická medicína“.
