Ionoforéza alias „galvanická žehlička“

Ionoforéza patrí medzi najstaršie prístrojové metódy v kozmetike, takže je veľmi rozšírená, známa a dobre zdokumentovaná. Z medicíny je jej prvé použitie známe z roku 1908, keď nemecký vedec Wirtz prvýkrát skúmal očnú ionoforézu na liečbu poškodení rohovky. V kozmetike sa však objavila už skôr, ako metóda na bielenie pigmentových škvŕn v roku 1903 (obr. 1). Niekedy sa tiež nesprávne nazýva iontoforéza z anglického iontophoresis. Je to metóda na zvýšenie prestupu aktívnej látky cez kožu alebo do kože pomocou jednosmerného elektrického prúdu. Takže okrem sonoporácie a elektroporácie je to ďalšia metóda na prekonanie bariérovej funkcie kože, teda na bezihlovú aplikáciu aktívnych molekúl do pokožky až kože.

Prístroj na ionoforézu sa niekedy nazýva aj galvanická žehlička. Galvanický je pojem odvodený od talianskeho fyzika Galvaniho, ktorý skúmal účinky prúdu na biologické štruktúry v 18. storočí. Slovo galvanický znamená elektrochemický a väčšinou sa viaže k prúdu alebo článku. V tomto prípade v galvanickom článku vzniká chemickou reakciou jednosmerný, stály prúd. Druhá časť pomenovania vychádza zrejme z tvaru a zo spôsobu pohybu aplikátora po koži a je veľmi zavádzajúca, pretože nič nežehlí (a už vôbec nenaparuje). Pre jednoduchosť a nízku cenu je ionoforéza pomerne obľúbenou metódou v kozmetických salónoch.