Je intolerancia laktózy choroba?
Intoleranciu laktózy možno definovať ako neschopnosť tráviť laktózu (mliečny cukor) v dôsledku chýbania alebo zníženia aktivity enzýmu laktázy v tenkom čreve.
Staroveký lekár Hippokrates ako prvý už 400 rokov pred n. l. opísal neznášanlivosť laktózy a zaznamenal tráviace ťažkosti u ľudí, ktorí pijú mlieko. Klinické príznaky laktózovej intolerancie sa podrobnejšie študovali až v posledných 50 rokoch. Odhaduje sa, že až 75 % celosvetovej populácie má zníženú aktivitu laktázy a stratilo schopnosť tráviť laktózu. Toleranciu laktózy ovplyvňujú najmä genetické a stravovacie faktory.
Laktóza – jedinečný mliečny cukor
Laktóza je unikátny mliečny cukor, prirodzene sa vyskytujúci výlučne v mlieku všetkých cicavcov. Je ľahko stráviteľná a pre mláďa predstavuje vynikajúci zdroj energie potrebný na rast a normálne funkcie organizmu – zabezpečuje takmer polovicu energickej potreby dojčaťa. Je menej sladká ako repný cukor (sacharóza), ale má vysokú nutričnú hodnotu. Z chemickej stránky ide o disacharid, t. j. cukor zložený z dvoch monosacharidov – z molekuly glukózy a galaktózy. Samotná glukóza predstavuje dôležitú a stálu súčasť krvi a slúži ako stavebná zložka zásobného sacharidu – glykogénu. Galaktóza je nenahraditeľná pri tvorbe tukov prospešných pre mozog (galaktolipidov), t. j. pri formovaní a vývoji nervového tkaniva, ktoré prebieha ešte v prvých týždňoch a mesiacoch života, a pri biosyntéze komplexných sacharidov a glykoproteínov. Okrem toho priaznivo vplýva na vstrebávanie a využitie vápnika v tele, čo má význam pri vývoji a raste kostného tkaniva a podporuje vytvorenie a množenie črevnej mikroflóry, predovšetkým bifidobaktérií.
Veľmi dôležitá je schopnosť laktózy premieňať sa pôsobením kyslomliečnych baktérií na kyselinu mliečnu, čo sa využíva pri výrobe kyslomliečnych produktov, tvarohov a syrov. Táto premena ovplyvňuje nielen chuť, ale aj trvanlivosť, nutričné a dietetické vlastnosti kyslomliečnych výrobkov a zlepšuje stráviteľnosť laktózy aj pre ľudí, ktorí sú intolerantní voči laktóze.
Laktóza má esenciálny význam vo výžive mláďat cicavcov. V mlieku jednotlivých druhov cicavcov je jej obsah odlišný a pomerne konštantný: napr. v materskom mlieku je približne 7 g laktózy v 100 ml mlieka, v kravskom mlieku 4,7 g laktózy v 100 ml mlieka, v mlieku oviec 5,5 g laktózy/100 ml mlieka a v mlieku morských cicavcov je množstvo laktózy zanedbateľné. Tak ako je mliečny cukor najdôležitejším zdrojom energie počas prvých týždňov a mesiacov života človeka, nie je celkom jasné postavenie tohto špeciálneho sacharidu v strave dospelých ľudí a podľa doposiaľ uskutočnených štúdií nemá žiadny špeciálny význam vo výžive dospelých jedincov.
Laktóza a laktáza
Laktóza ako zložený cukor sa nemôže vstrebávať v čreve priamo, najskôr sa musí rozložiť na jednotlivé monosacharidy. Na rozštiepenie molekuly laktózy je potrebný enzým laktáza, ktorá sa tvorí v bunkách vystielajúcich stenu tenkého čreva.
Aktivita laktázy závisí od veku a aj od rasy. Najvyššia je po narodení a v dojčenskom veku (vrchol aktivity dosahuje asi 34 týždňov po narodení), pretože materské mlieko je v tom čase pre dojča jedinou potravou a je bohaté na laktózu. S prechodom na zmiešanú stravu začne aktivita enzýmu klesať a stabilizuje sa medzi piatym až desiatym rokom života. Na efektívne spracovanie laktózy bez príznakov intolerancie postačuje polovičná aktivita enzýmu. S vekom jej aktivita klesá a u adolescentov je už len 10 % aktivity v porovnaní s aktivitou u dojčiat. Aktivita je úmerná aj množstvu pravidelne konzumovaného mlieka.
Ako sa vyvinula tolerancia laktózy
Keby človek nekonzumoval po skončení dojčenského obdobia žiadne mlieko, nebol by potrebný aktívny enzým na štiepenie laktózy. V dávnej minulosti bol človek pôvodne lovcom, iné ako materské mlieko nekonzumoval, nepil mlieko iných zvierat. Preto aktivita enzýmu laktázy u človeka prirodzene klesala, čo možno považovať za prirodzený fyziologický vývoj. Lenže domestikáciou zvierat sa človek asi pred 10 000 rokmi naučil využívať živočíšne mlieko ako zdroj obživy. Prvými domestikovanými zvieratami boli dobytok, ovce a kozy v oblasti Mezopotámie, neskôr vodné byvoly a jaky v Číne, Indii a Tibete. Táto skutočnosť v rámci vývoja ľudstva prispela k zachovaniu schopnosti tráviť laktózu počas celého života. Takže nedostatok enzýmu laktázy možno považovať za geneticky determinovaný. U väčšiny cicavcov je bežné, že mláďatá po odstavení strácajú schopnosť tráviť laktózu, preto laktózovú intoleranciu nemožno považovať za chorobu.
Laktóza podobne ako vitamín D zvyšuje vstrebávanie vápnika v čreve. Pri nedostatočnom slnečnom žiarení (a následne pri nízkej produkcii vitamínu D v koži) môže chrániť telo pred vznikom rachitídy (krivice) a osteomalácie. Predpokladá sa, že niektoré populácie podstúpili mutáciu génu, ktorý je zodpovedný za geneticky podmienenú redukciu enzýmu laktázy, a že ľudia s toleranciou laktózy sa v rámci evolúcie presadili v oblastiach s menšou intenzitou UV žiarenia, pretože mali väčšie šance na prežitie. Z toho vyplýva aj nerovnomerné geografické rozloženie ľudí so zachovalou schopnosťou tráviť laktózu.
Intolerancia laktózy sa vyskytuje najmä v južných krajinách s dostatkom slnečného žiarenia. Trpí ňou hlavne čierna rasa, kde sa počet intolerantných osôb odhaduje až na 75 – 95 %. Naopak, laktázová aktivita v dospelom veku a nižšie percento ľudí s intoleranciou laktózy sa zachováva zväčša u ľudí žijúcich v severských krajinách, kde je málo slnečného žiarenia, čiže málo vitamínu D, ktorý človek získava aj z mlieka. Nedostatok slnečného žiarenia sa kompenzuje lepšou schopnosťou tráviť mlieko. V Európe sa výskyt laktózovej intolerancie pohybuje od 2 % v škandinávskych krajinách po 70 % v krajinách južnej Európy. Vyššia aktivita laktázy v dospelosti sa zachováva aj v populáciách s dlhodobou tradíciou výroby a konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov, hoci samotná konzumácia laktózy nezaručuje vyššiu aktivitu enzýmu.
Intolerancia laktózy sa objavuje spravidla v niekoľkých odlišných formách:
Primárna (fyziologická) laktózová intolerancia
Ide o najčastejší typ, ktorého výskyt stúpa so zvyšujúcim sa vekom a je výsledkom fyziologického poklesu aktivity laktázy v bunkách čreva. Nedostatočná aktivita laktázy sa prejavuje spravidla okolo 6. – 7. roku života, ale môže sa objaviť aj po 65. roku života. Postihuje u nás približne každé šieste dieťa a dospelého. Primárny deficit laktázy možno považovať za najbežnejšiu genetickú „poruchu“ na svete, aj keď v skutočnosti strata aktivity laktázy v dospelosti predstavuje normálny vývoj a pretrvávanie produkcie laktázy až do dospelosti možno považovať za abnormálny stav v dôsledku genetickej mutácie.
Sekundárna laktózová intolerancia
Je častá najmä v dojčenskom veku. Vzniká ako prechodná komplikácia pri viacerých infekčných hnačkových ochoreniach. U malých detí je typickým príkladom hnačka spôsobená rotavírusmi, ktorá môže pretrvávať aj po prekonaní ochorenia a ustúpi až po vyradení mlieka z jedálneho lístka. Tento jav je však prechodný, po zhojení črevnej sliznice dieťa opäť môže piť mlieko bez problémov. Podobne je to aj po virózach spojených s hnačkami u dospelých. Intolerancia môže vzniknúť aj pri poškodení sliznice liekmi (napr. antibiotikami), ale aj pri niektorých chronických chorobách, napr. celiakii, ulceróznej kolitíde, Crohnovej chorobe a môže pretrvávať aj niekoľko týždňov po vyzdravení. Zvyčajne sa spontánne upraví po vynechaní laktózy zo stravy a po odstránení primárnej príčiny poškodenia črevných buniek.
Vrodený deficit laktázy
Ide o najzriedkavejší typ. S prejavmi vrodeného nedostatku laktázy sa možno stretnúť hneď po narodení, po prvom požití mlieka. V extrémnych prípadoch sa stáva veľkým problémom, pretože materské mlieko je pre dojčatá mimoriadne prospešné a takéto deti nie je možné dojčiť. Následkom prudkých hnačiek po materskom mlieku deti neprospievajú a po odhalení príčiny problémov musia dostávať špeciálne bezlaktózové formuly a celý život musia dodržiavať bezlaktózovú diétu.
Intolerancia laktózy u nedonosených novorodencov vyplýva z nezrelosti ich tráviaceho systému. Aj tieto deti vyžadujú špeciálne upravené mliečne formuly so zníženým obsahom laktózy, intolerancia je však spravidla len prechodná.
Príznaky laktózovej intolerancie
Každý jedinec má rozdielny prah neznášanlivosti mliečneho cukru a miera intolerancie má preto vplyv aj na intenzitu príznakov. Väčšina ľudí s laktózovou intoleranciou toleruje určité množstvo laktózy v strave a nemusí sa úplne vyhýbať mlieku a mliečnym výrobkom. Experti sa zhodli na poznatku, že dospelí a adolescenti môžu denne skonzumovať 12 g laktózy (čo predstavuje asi jeden hrnček mlieka) bez príznakov alebo len so zanedbateľnými príznakmi intolerancie. Môžu tolerovať dokonca aj vyššie množstvo laktózy, a to vtedy, keď ju konzumujú spolu s iným jedlom alebo si ju rozdelia do viacerých menších dávok v priebehu dňa.
Nerozložená a nevstrebaná laktóza prechádza tenkým črevom, viaže na seba vodu, tým zväčšuje obsah čreva a urýchľuje črevnú pasáž. V hrubom čreve sa potom laktóza (a aj iné disacharidy) rozkladajú pôsobením črevných baktérií, ktoré laktózu štiepia na organické kyseliny (najmä kyselinu mliečnu), metán, hydroxidy a uvoľňujú z laktózy plynný vodík a oxid uhličitý. Vodík sa vstrebáva a vydychuje pľúcami, organické kyseliny dráždia črevnú stenu, vyvolávajú kŕče a bolesti brucha a zrýchľujú črevnú pasáž.
Charakteristickým prejavom laktózovej intolerancie sú preto hnačky s vodnatými, kyslo zapáchajúcimi stolicami. Ide o tzv. kvasné hnačky v dôsledku pôsobenia nerozštiepenej a nevstrebanej laktózy. Objavujú sa 30 minút až 12 hodín po požití mlieka alebo mliečnych výrobkov s obsahom laktózy. Postihnutý má nafúknuté brucho, pocit plnosti v bruchu, bolesti brucha až koliky.
Laktózovú intoleranciu možno diagnostikovať napr. laktózovým tolerančným testom a najmä tzv. výdychovým laktózotolerančným testom so stanovením obsahu vodíka vo vydychovanom vzduchu.
Ako predchádzať ťažkostiam
Ťažkosti, ktoré toto ochorenie spôsobuje, je možné ovplyvniť jednoduchým diétnym opatrením – vylúčením alebo znížením obsahu laktózy v strave. Predovšetkým treba vylúčiť zo stravy mlieko a mäkké syry. Ďalšou možnosťou je odstránenie laktózy z mlieka pridaním enzýmu štiepiaceho mliečny cukor a konzumovanie tzv. bezlaktózového mlieka, ktoré, pokiaľ ide o obsah vápnika a ďalších minerálnych látok, nie je o nič menej hodnotné.
Tvrdé syry, maslo, jogurty, kefírové mlieko a ďalšie kyslomliečne výrobky postihnutí zvyčajne dobre tolerujú a ich konzumácia sa odporúča. Jogurty a kyslomliečne výrobky síce obsahujú menšie množstvo laktózy, ale súčasne aj živé kultúry, ktoré znižujú obsah laktózy a v čreve napomáhajú jej štiepeniu. Fermentáciou sa znižuje obsah laktózy vo výrobku o 25 až 50 %. Deti zvyčajne dobre tolerujú mliečne výrobky s obsahom laktózy menej ako 2 %. Aby sa predišlo riziku vzniku krivice či osteoporózy po vylúčení mlieka zo stravy, je nutné zabezpečiť dostatočný prísun vápnika z iných zdrojov, lebo mlieko a mliečne výrobky predstavujú jeho najvýznamnejší zdroj vo výžive človeka.
Ďalšou možnosťou je náhrada chýbajúceho enzýmu výživovým doplnkom s obsahom laktázy vo forme tabletiek alebo kvapiek.
Laktóza nie je len v mlieku
Laktóza je bežná komerčná potravinárska prídavná látka, ktorú pravidelne používa potravinársky priemysel vďaka jej nízkej cene, štruktúre, chuti a fyzikálnym vlastnostiam. Laktózu možno nájsť v niektorých mäsových výrobkoch (v párkoch, mletých mäsách, paštétach), margarínoch, niektorých druhoch chleba, raňajkových cereáliách, zemiakových lupienkoch, mliečnych čokoládach, zmrzline, instantných polievkach, pekárenských výrobkoch, koreninových zmesiach a pod. Laktózu môžu obsahovať aj niektoré grilovacie omáčky a topené syry používané vo fastfoodových reštauráciách. Často sa používa aj ako doplnková látka pri výrobe viacerých druhov liekov či výživových doplnkov. Precitlivení ľudia teda môžu mať problém s nafukovaním aj po užití takýchto potravín či liekov, najmä ak kombinujú viac druhov a často o obsahu laktózy ani netušia. Preto treba od výrobcov potravín požadovať, aby spolu s nutričnými informáciami špecifikovali aj obsah laktózy vo svojich výrobkoch.
Pri neznášanlivosti mlieka treba myslieť aj na alergiu
Okrem intolerancie laktózy môže ísť aj o alergiu na bielkovinu kravského mlieka. Tieto dve poruchy sa veľmi často zamieňajú napriek tomu, že ich podstata a liečba sú výrazne odlišné. V prípade intolerancie laktózy ide o poruchu trávenia mliečneho cukru, pri alergii ide o nežiaducu reakciu imunitného systému na mliečnu bielkovinu. V obidvoch prípadoch pomáha vylúčenie mlieka zo stravy, ale kým pri intolerancii laktózy je povolená konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov so zníženým obsahom laktózy podľa individuálnej tolerancie, v prípade alergie je konzumácia akýchkoľvek výrobkov obsahujúcich mliečnu bielkovinu zakázaná.
