Mám šupiny medzi prstami, čo s tým?

Ochorenia kože, povrchových slizníc a vnútorných orgánov vyvolané mikroskopickými hubami patria k najrozšírenejším nákazám populácie. Incidencia týchto ochorení neustále stúpa v súvislosti s mnohými faktormi ovplyvňujúcimi vznik a šírenie mykóz. Niektoré z mykotických infekcií kože sa radia k civilizačným chorobám, pretože sa šíria epidemicky, predovšetkým v dôsledku rozvoja turistického ruchu, obchodu so zvieratami, ktoré môžu byť prameňom nákazy. Proces šírenia nákazy je taktiež uľahčený budovaním kolektívnych očistných a rekreačných zariadení, ako aj pôsobením iných vplyvov, ktoré uľahčujú kontakt zdravého človeka s nosičmi patogénnych hubových mikroorganizmov.

   Hubové mikroorganizmy sú v prírode veľmi rozšírené. Vyskytujú sa v pôde i na jej povrchu, vo vzduchu, vo vodách povrchových tokov a nádrží, na rastlinách, v splesnených potravinách, na koži a na slizniciach nižších i vyšších organizmov ako saprofyty alebo parazity. Sú mimoriadne odolné voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia.

Cesty vstupu  patogénnych húb do tela hostiteľa sa uskutočňujú rôznymi spôsobmi, napr. vdýchnutím spór huby, kontaminovanou potravou, zanesením hubových elementov do organizmu prostredníctvom kontaminovaných chirurgických nástrojov, kanýl, katétrov, chlopní, injekčných ihiel, striekačiek a pod.

   Koža človeka sa infikuje buď priamym stykom s chorobnými ložiskami postihnutej osoby, alebo nepriamo prostredníctvom rôznych kontaminovaných materiálov (textílie, odev, hrebene, obuv, dlážka miestností a pod.). Pri takomto kontakte sa prenášajú mikroskopické huby na kožu zdravého jedinca v podobe spór a vláken, zvyčajne v rôznych keratínových materiáloch (šupinky kože, úlomky nechtov, vlasy) z kože chorého človeka alebo zvieraťa.

Rast patogénnych húb závisí najmä od koncentrácie vodíkových iónov (optimálne pH okolo 7), od obsahu dusíka a kyslíka, ako aj od teploty a vlhkosti. Práve preto ľudská koža so svojou kyslou reakciou, bohatým obsahom dusíka (keratín), vlhkosťou a telesnou teplotou vytvára mimoriadne priaznivé podmienky na ich vegetovanie.

V humánnej medicíne sú z etiologického hľadiska dôležité hlavne prvé dve skupiny, ale  s rozvojom imunosupresívnej liečby a šírením AIDS sú čoraz častejšie opisované infekcie aj príležitostne patogénnymi hubami.

Dnes je známych 39 druhov húb schopných vyvolať ochorenia u ľudí. Spektrum vyvolávateľov je v rôznych krajinách rôzny, závisí nielen od klimatických pomerov, ale najmä od sociálno-hospodárskych pomerov v jednotlivých krajinách.

Ako u každej infekcie klinické prejavy sú určované komplexom vzťahov hostiteľ – parazit. Na jednej strane má hostiteľ prirodzenú a imunologickú obranu a na druhej strane je patogenetická sila vyvolávateľa, ktorý pôsobí rôznymi enzýmami (keratinázy, elastázy a inými proteázami). Najdôležitejší faktor, ktorý určuje klinické prejavy, je imunitná odpoveď na hubové antigény (glykoproteíny, najmä manany). Klinické prejavy môžu byť zmenené aj na základe antibiotickej liečby.

Hubové ochorenia sa šíria najmä v spoločných hygienických zariadeniach, kde sa  uvoľnený patologický  materiál môže preniesť na ďalšieho človeka (sprchárne, sauny, kúpaliská, ako aj požičiavaná obuv). Vyvolávateľ môže postihnúť kožu tela, veľkých záhybov, stupaje a dlane. Ložiská na hladkej koži a vo veľkých záhyboch majú prerušovaný okraj a v centre takýchto ložísk sa vytvárajú nové prejavy. Pri postihnutí dlaní vzniká obraz suchosti, zhrubnutia rohovej vrstvy, vytvárajú sa praskliny. V medziprstí nôh sa môže vyskytovať suchosť, začervenanie, praskliny. Prejavy svrbia. Ochorenie nechtových platničiek sa často začína na palci nôh, od voľného okraja. V dôsledku zápalových zmien na lôžku sa pod platničkou vytvárajú hyperkeratózy, ktoré sa klinicky prejavujú  žltou farbou, zhrubnutím, stratou lesku. Pri dlhom trvaní ochorenia sa nechtová platnička môže vydrobiť.

Liečba plesňových ochorení musí byť komplexná. V súčasnosti je k dispozícii široké spektrum lokálnych, ako aj celkovo podávaných antimykotík. Predpokladom úspešnej liečby  je zvládnutie mykotickej infekcie, čo je možné dosiahnuť špecifickými a nešpecifickými, lokálne a celkovo aplikovanými antimykotikami. Ako bolo prezentované na poslednom svetovom dermatologickom kongrese toho roku v Soule, pri liečbe plesní nechtov sa ako novinka používa ošetrenie NdYAG laserom. Ošetrenie sa opakuje po mesiaci asi 4-krát. Tento typ ošetrenia je vhodný, najmä ak sú postihnuté iba jednotlivé nechty na rukách alebo na nohách.

Vzhľadom na rozšírenie, kontagiozitu, ťažkosť liečenia, sklon k recidívam, značnú životaschopnosť etiologického agensa a masový výskyt najmä u ľudí, ktorí používajú  spoločné očistné a rekreačné zariadenia hlavne v letných mesiacoch , akými sú kúpaliská, bazény, sprchárne, je nevyhnutné upozorniť na prevenciu

pred plesňovými infekciami. Z kolektívnych opatrení je dôležité odplavovanie odpadnutých šupiniek obsahujúcich parazita najmä z očistných vodných cestičiek lemujúcich bazény a spod spŕch, nahradenie drevených mriežok hladkými mriežkami z umelých hmôt. Pri príchode alebo odchode spod spŕch alebo z bazénov sú veľmi účelné vodné koberčeky z kovových trubíc s otvormi, cez ktoré smerom hore vystrekuje teplá voda. Z individuálnych opatrení je dôležité ošetrovanie nôh pred odchodom z kúpaliska (dôkladné vysušenie nôh, najmä medzi prstami, vlastným uterákom, ako aj používanie dezinfekčných roztokov). Na prevenciu mykotickej reinfekcie po vyliečení  treba obuv, ponožky, pančuchy vydezinfikovať.

Pre úspešnosť liečby mykotických ochorení je potrebné, aby liečba bola riadená odborným lekárom, pretože nedostatočná liečba môže viesť k zamaskovaniu prejavov a chorý pritom zostáva prameňom nákazy.