Potenciálne zdravotné benefity z exotiky
Konzumovanie funkčných potravín, rozličných rastlinných výťažkov a výživových doplnkov si v posledných desaťročiach získalo celosvetovú popularitu v dôsledku zvýšeného záujmu o prírodné produkty a ich potenciálne zdravie podporujúce účinky. Prírodné produkty sa okrem toho často vnímajú ako menej toxické v porovnaní so synteticky vyrábanými výživovými doplnkami. Okrem množstva liečivých bylín, rôznych výťažkov z rastlín a korenín, ktoré sa pestujú u nás, máme dnes k dispozícii aj celý rad takýchto produktov z ďalekej exotiky. Môžeme k nim zaradiť napríklad zázvor, kurkumu či reishi.
ĎUMBIER
Zázvor alebo správne ďumbier lekársky (Zingiber officinale Roscoe) je rastlina z čeľade ďumbierovitých, ktorú prvý krát opísal v roku 1807 William Roscoe. Rodový názov pochádza z gréckeho slova zingiberis, ktoré je odvodené zo sanskrtského slova shringavera, čo výstižne znamená „tvarované ako parohy jeleňa“, officinale poukazuje na liečivé vlastnosti podzemkov.
Pôvod a história
Ďumbier pochádza z juhovýchodnej Ázie a považuje sa za jednu z najzdravších, najchutnejších a najpoužívanejších korenín na svete. Jeho história siaha až do starovekej Číny, v tropických oblastiach sa pestuje už vyše 3 000 rokov a pozitívne účinky ďumbiera na zdravie začali ľudia spoznávať už veľmi dávno. Na konzumáciu sa využíva podzemok tejto rastliny, hojne sa využíva najmä v ázijskej kuchyni, kde sa po soli považuje za druhú najdôležitejšiu prísadu do jedla. Používal sa aj na Strednom východe a v južnej Európe dávno pred obdobím starého Ríma. Aj Gréci ho dobre poznali – po orgiách vraj jedli ďumbier zabalený v chlebe, aby prekonali nevoľnosť. Rímsky spisovateľ, prírodovedec a filozof Plinius Secundus opísal liečebné využitie zázvoru aj vo svojom diele Historia naturalis. Ako koreninu ho poznali v Nemecku a vo Francúzsku už od 9. storočia. Marco Polo priviezol ďumbier do Európy po návšteve Číny a Sumatry v 13. storočí. V tom istom období ho Arabi priniesli z Indie do východnej Afriky.
Ďumbier ako potravina…
Ďumbier pre svoju sviežu korenistú chuť nachádza uplatnenie v mnohých sladkých i pikantných jedlách, najviac sa využíva v Oriente. Má viaceré formy – čerstvý, sušený, nakladaný, konzervovaný v sirupe či kandizovaný. Posekaný, drvený alebo narezaný na tyčinky sa používa na ochutenie nespočetného množstva jedál z mäsa, rýb a zo zeleniny. Ružový nakladaný ďumbier je známa chuťová prísada k suši. Obľúbený, najmä v zimných mesiacoch, je čaj z čerstvého nastrúhaného ďumbiera.
… a ako liečivá rastlina
V extraktoch z podzemkov ďumbiera sa izolovalo a identifikovalo viac ako 400 chemických látok a stále sa objavujú nové. Hlavnými bioaktívnymi zlúčeninami sú gingeroly, shogaoly, zingiberén a zingerón. Identifikované boli aj sacharidy, lipidy, terpény, fenoly a flavonoidy. Je známe, že najmä štipľavé látky (gingeroly, shogaoly, zingeróny, gingerdioly, gingerdiony a paradoly) majú dominantné farmakologické účinky. Ak niekomu prekáža silná aromatická a štipľavá chuť, môže užívať extrakt z ďumbiera vo forme výživového doplnku.
Podzemky ďumbiera sa od staroveku používali v rozličných tradičných systémoch medicíny na liečbu prakticky všetkého – od artritídy, bolestí hrdla či zubov, kŕčov cez horúčku, nervové choroby, astmu až po mŕtvicu či cukrovku. Vedecký výskum a klinické štúdie preukázali jeho priaznivý vplyv na poruchy trávenia, účinnosť v prevencii žalúdočných vredov, antioxidačné vlastnosti a účinnosť pri zmierňovaní nevoľnosti a vracania (aj počas tehotenstva) – táto jeho schopnosť sa využívala v tradičných systémoch medicíny už viac ako 2 000 rokov. Na potvrdenie povzbudivých údajov o bezpečnosti ďumbiera v tehotenstve však budú potrebné ešte ďalšie štúdie.
Skúmajú sa aj účinky ďumbiera na tlmenie bolesti, napr. pri bolestivej menštruácii, artritíde, chronickej bolesti krížov či migréne. Klinické štúdie, ktorých cieľom bolo posúdiť, či extrakty z ďumbiera podávané orálne alebo lokálne sú účinné pri zmierňovaní bolesti, však nie sú zatiaľ početné. Okrem toho sa v týchto štúdiách použilo rôzne dávkovanie a spôsoby podávania, preto ich vzájomné porovnávanie je problematické. Priniesli však optimistický záver – že použitie ďumbiera na zmiernenie bolesti je bezpečné a sľubné, aj keď sú potrebné ešte ďalšie štúdie na dosiahnutie konsenzu o dávkovaní pri dlhodobej liečbe.
Laboratórne experimenty a štúdie na zvieracích modeloch preukázali, že viaceré výťažky ďumbiera majú antioxidačné a protizápalové účinky, ktoré môžu pomáhať pri zmierňovaní príznakov chronických zápalových ochorení. Ukázali aj viaceré farmakologické účinky, vrátane zlepšenia tolerancie glukózy, zlepšenia lipidového profilu a ovplyvnenie zápalových faktorov. Epidemiologické a klinické štúdie z posledných rokov dosiahli zhodu v názore, že hlavné zložky ďumbiera majú priaznivý vplyv na obezitu, cukrovku, srdcovo-cievne choroby a poruchy patriace do metabolického syndrómu. Odporúčajú sa však ďalšie štúdie na vyhodnotenie účinkov ďumbiera na zdravie ľudí pri prevencii a liečbe metabolických porúch.
Skúma sa možnosť využitia ďumbiera ako pomocnej látky pri prevencii alebo liečbe obezity vďaka jeho schopnosti zlepšovať metabolizmus lipidov a znižovať ich hladinu v krvi, zmierňovať zápal a oxidačný stres vyvolaný obezitou. Ukazuje sa, že výťažky z ďumbiera by mohli byť pre obéznych pacientov užitočné, a preto lekári a odborníci na výživu navrhujú ich využitie ako pomocné látky pri kontrole prírastku hmotnosti.
V posledných rokoch sa sleduje aj potenciálny vplyv ďumbiera na niektoré druhy rakoviny, na nevoľnosť a vracanie vyvolané chemoterapiou a celkovú únavu, ako aj na zlepšenie kvality života v každodennom živote ľudí.
KURKUMA
Kurkuma, známa aj ako indický šafran, patrí tiež do čeľade ďumbierovitých a podobne ako pri ďumbieri sa využíva žiarivo zlatožltý podzemok tejto rastliny (kurkumovník dlhý, Curcuma longa). Pestuje sa viac ako 4 000 rokov v Indii (ako súčasť védskej kultúry), Číne a na Strednom východe, v súčasnosti vo všetkých tropických oblastiach sveta. Predpokladá sa, že je to jedna zo starodávnych perzských korenín, ktoré súvisia s uctievaním slnka. V starovekom texte ajurvédy Charaka Samhita sa vyzdvihujú jej účinky pri zlepšovaní trávenia, chudnutí, zmierňovaní zápalu kože a v zažívacom trakte.
Korenina, farbivo aj liečivo
Rastlina je známa svojím širokým kulinárskym a liečebným využitím. Najčastejšie sa predáva sušená a mletá vo forme jemného prášku ako korenie s intenzívnym žltým pigmentom, ktoré sa po stáročia používalo na celom svete pri varení, v kozmetike, vo farbivách a v liečivých prípravkoch. Pokrmom dodáva miernu arómu a charakteristickú žltú farbu, je neodmysliteľnou súčasťou karí práškov. Pridáva sa do potravín aj ako prírodné farbivo označené kódom E100.
V bylinnej a tradičnej medicíne sa využíva – podobne ako ďumbier – prakticky na všetko – reumatoidnú artritídu, zápal spojiviek, rakovinu kože, ovčie kiahne, hojenie rán a mnoho iných chorôb, až po celkové posilnenie energie organizmu. V Indii a Číne sa využíva aj ako farbivo na textílie a v Indii je súčasťou ajurvédskej medicíny, využíva sa aj ako mierne digestívum, liečivo pri chorobách pečene, ale aj ako repelent proti hmyzu a antimikrobiálne činidlo. Nerozpúšťa sa vo vode, preto sa z nej nedá pripraviť čaj a zle sa z tráviaceho traktu vstrebáva (zlepšiť vstrebávanie možno súčasným podávaním čierneho korenia a tuku).
V kozmetike sa kurkuma využívala už od stredoveku najmä pre intenzívnu farbu. Ako neškodné prírodné farbivo sa pridáva do rúžov, líčidiel a farbív na vlasy. Kurkumová silica sa pridáva do parfumov orientálneho typu.
Účinné látky…
Hlavnou účinnou látkou je kurkumín – neprchavý oranžovožltý pigment patriaci do skupiny polyfenolov, ktoré patria medzi najsilnejšie antioxidanty. Kurkumín prvýkrát izolovali Vogel a Pelletier v roku 1815 z podzemkov kurkumy. Ďalšou významnou zložkou je prchavý kurkumový olej, ktorému sa pripisuje široké spektrum farmakologických účinkov, vrátane antioxidačných a protizápalových, protirakovinových, antidiabetických, protihnačkových, diuretických, znižujúcich hladinu cholesterolu, krvný tlak, zrážavosť krvi a viacerých ďalších. O kurkumových olejoch sa tiež predpokladá, že posilňujú imunitné funkcie, podporujú krvný obeh, urýchľujú elimináciu toxínov a stimulujú trávenie. Hlavným problémom v súvislosti s kurkumínom pri využívaní jeho biologickej aktivity je jeho nízka biologická dostupnosť v dôsledku zlej rozpustnosti vo vode spolu s nízkou využiteľnosťou v plazme a tkanivách, rýchlym metabolizmom a vylučovaním. Tieto problémy sa snažia výrobcovia obísť výrobou výživových doplnkov z kurkumy, ktorým sa pripisujú rôznorodé zdravotné tvrdenia.
… a ich liečivé účinky
Kurkume sa pripisuje veľké množstvo liečivých účinkov, nie všetky však súčasný vedecký výskum potvrdil. Viaceré účinky sa potvrdili v laboratórnych experimentoch a na zvieratách, pri klinických skúškach sa však objavili významné disproporcionality z hľadiska hodnotenia jej biologických účinkov. Ako naznačujú niektoré štúdie, kurkumín ako lipofilný polyfenol môže mať protirakovinové, antibiotické, protizápalové účinky a môže spomaľovať starnutie. Liečebnému využitiu kurkumínu však bráni jeho spomínaná nerozpustnosť vo vode a nízka biologická dostupnosť. Ako žiaduca sa javí potreba prehlbovania poznatkov najmä v súvislosti so sľubným potenciálom kurkumínu pri poruchách spojených s oxidačným stresom.
Využitie pri liečbe kožných chorôb
Napriek tomu, že sa v mnohých častiach sveta po stáročia využíval kurkumín na liečbu kožných chorôb, jeho účinnosť ako alternatívy alebo doplnku tradičných liečebných postupov ešte nebola preukázaná. Existuje však už niekoľko klinických dôkazov, že prípravky z kurkumy, používané perorálne aj lokálne, môžu poskytovať určité benefity pri liečbe niektorých kožných chorôb a posilnení celkového zdravia pokožky. Medzi skúmané kožné choroby patria akné, alopécia, atopická dermatitída, starnutie pokožky, lichen planus, svrbenie, psoriáza, rádiodermatitída a vitiligo. Niekoľko štúdií zaznamenalo štatisticky významné zmiernenie závažnosti kožných ochorení v skupinách liečených kurkumou v porovnaní s kontrolnými skupinami. Tieto výsledky vzbudzujú nádej, že výrobky a výživové doplnky z kurkumy by mohli byť prínosom pre zdravie pokožky. V súčasnosti je však málo publikovaných štúdií, preto budú potrebné ďalšie na lepšie vyhodnotenie ich účinnosti a mechanizmov pôsobenia. Lokálne využitie kurkumínu pri liečbe kožných chorôb má svoje obmedzenia aj vďaka žiarivému žltooranžovému pigmentu ako súčasti aktívnej zložky kurkumínu, pretože sfarbuje pokožku.
Je kurkuma bezpečná?
Viaceré štúdie sa zaoberali bezpečnosťou kurkumy a kurkumínu. Robili sa na bunkových kultúrach, zvieratách aj na zdravých dobrovoľníkoch a pacientoch. Dospeli k výsledku, že štandardizovaný prášok kurkumy a extrakt kurkumínu je pre ľudské zdravie bezpečný aj pri vysokých dávkach, nemá mutagénne ani genotoxické účinky. V experimentoch na zvieratách bol kurkumín pre gravidné zvieratá bezpečný, ale na potvrdenie jeho bezpečnosti u tehotných žien sú potrebné ďalšie štúdie. Zistilo sa však, že kurkumín môže ovplyvniť účinok niektorých bežne podávaných liekov, napr. antibiotík, antidepresív, liekov na znižovanie krvnej zrážavosti, liekov na liečbu rakoviny, na srdcové choroby a pod., preto pri predpisovaní preparátov s kurkumínom treba týmto interakciám venovať pozornosť. Konzumácia kurkumy ako koreniny – či už samotnej, alebo ako súčasti karí práškov – je však bezpečná.
REISHI
Drevokazná huba lesklokôrovka obyčajná (Ganoderma lucidum, v Číne lingzhi) je nejedlá – pre svoju horkú chuť –, zato veľmi pekná huba. Plodnice má lesklé, akoby čerstvo nalakované červenohnedou farbou. Rastie v teplých oblastiach v listnatých a zmiešaných lesoch od konca jari do jesene na koreňoch a pňoch najmä dubov, hrabov a jedlých gaštanov. Prirodzene sa vyskytuje v Európe a čiastočne aj v Číne. Tým, že je nejedlá, nemá žiadnu nutričnú hodnotu, pozornosť púta len svojím farmaceutickým potenciálom.
Súčasť tradičnej čínskej medicíny
V tradičnej čínskej medicíne má reishi (či lingzhi) svoje nezastupiteľné miesto už štyritisíc rokov. V ázijských krajinách sa hojne využíva na zmiernenie viacerých zdravotných problémov, podporu zdravia a predĺženie života. Je známa ako huba nesmrteľnosti, označuje sa za svätú hubu a hubu rastúcu v „domoch nesmrteľnosti“. Výťažky z huby boli uctievané ako druh bylinného lieku, ktorý pili cisári veľkých čínskych a japonských dynastií vo forme špeciálnych čajov, aby dosiahli väčšiu vitalitu a dlhší život. Lingzhi bolo zaradené medzi liečivá „najvyššej kvality“. Známy vedec starovekej čínskej medicíny Ben Cao Gang Mu v šestnástom storočí opísal jeho účinnosť a medicínske využitie v svetoznámom klasickom Compendiu Materia Medica. Starovekí čínski učenci medicíny zastávali názor, že lingzhi môže posilniť odolnosť tela a konsolidovať konštitúciu pacientov, čo je jedna z hlavných zásad liečby tradičnej čínskej medicíny.
Pretože ganoderma rastie v prírodnom prostredí len veľmi zriedkavo, pôvodne boli produkty dostupné iba pre urodzených a bohatých ľudí. Neskôr sa v dôsledku zvyšujúceho sa dopytu začala pestovať cielene a od roku 1970 je kultivácia hlavným zdrojom tejto huby. Za posledných 15 – 20 rokov bolo zaregistrovaných viac ako 90 značiek výrobkov z nej, ktoré vstúpili aj na medzinárodný trh. Dnes sa každoročne na celom svete spotrebujú tisícky ton ganodermy vďaka stále sa zvyšujúcemu dopytu. Výrobky z ganodermy sa predávajú v rôznych formách – ako prášok, výživové doplnky, čaj, sirup, krém, vlasové tonikum, a najmä kapsuly alebo tablety s obsahom prášku.
Bioaktívne súčasti a ich účinky
Ganoderma obsahuje približne 400 rôznych bioaktívnych zlúčenín, medzi ktoré patria predovšetkým polysacharidy, triterpenoidy, nukleotidy, steroly, steroidy, mastné kyseliny, proteíny/peptidy a stopové prvky, u ktorých sa zaznamenalo množstvo farmakologických účinkov, najmä antioxidačných a protizápalových, z čoho sa potom odvodzujú ďalšie účinky v prevencii chronických chorôb a v spomaľovaní starnutia. Starnutie totiž súvisí s imunomoduláciou, oxidačným stresom a produktmi voľných radikálov.
Skúmajú sa účinky bioaktívnych látok z ganodermy na zlepšenie kvality pokožky a v liečbe viacerých kožných chorôb. Polysacharidy a kyseliny ganoderové sa používajú na podporu hojenia kožných rán, zmiernenie infekcie po popálení, ale aj v starostlivosti o pleť, sleduje sa protizápalový účinok ganodermy pri atopickej dermatitíde a dokonca pri rakovine kože. Stále sa však hľadajú presvedčivé vedecké dôkazy o účinkoch ganodermy na kožné choroby a v starostlivosti o pleť, prípadne o možnostiach využitia bioaktívnych látok z ganodermy pri vývoji nových liekov na liečbu kožných chorôb.
Účinok výťažku z ganodermy na človeka však naďalej zostáva záhadou a jeho potenciálne mechanizmy pri spomaľovaní starnutia stále nie sú objasnené. Takmer všetky údaje o výhodách výťažku z ganodermy sú založené na laboratórnych a predklinických štúdiách či pokusoch na zvieratách, kde sa pozorovali niektoré benefity ganodermy. Tieto výsledky sa však v klinických štúdiách vykonaných na ľuďoch zatiaľ nepotvrdili.
Pozor na nežiaduce účinky
V súčasnosti treba upozorniť, že by nebolo správne propagovať a podporovať používanie tohto produktu, pokiaľ nie sú jasne stanovené jeho benefity a riziká, treba myslieť na jeho potenciálne vedľajšie účinky. Aj keď sa uvádza, že ganoderma nie je toxická, v literatúre sa uvádza viacero prípadov nežiaducich účinkov a liekových interakcií. Spomína sa napr. hepatotoxický účinok, vznik vezikulobulóznych lézií na dlaniach a chodidlách, anémie, chronická hnačka a pod.
Prof. MUDr. Jana Jurkovičvá, CSc., Ústav hygieny LFUK Bratislava
