Liečivá sila byliniek

Používanie liečivých bylín a bylinných liekov je starodávnou tradíciou. rastlinné liečivá zohrávajú dôležitú úlohu pri liečbe rôznych ochorení pre svoje potenciálne terapeutické účinky a akceptáciu pacientmi s rôznymi zdravotnými ťažkosťami.

Pokroky v modernej terapii podnietili hľadanie a objavovanie prírodných produktov na rôzne choroby a poruchy zdravia na celom svete a výskum v oblasti bylinnej farmakológie sa v posledných desaťročiach výrazne zintenzívnil. Objav takýchto nových fytomedicínskych prípravkov však zahŕňa rôzne výzvy pri identifikácii aktívnych zložiek, pričom treba brať do úvahy nielen ich farmakologickú aktivitu, ale aj toxicitu, nežiaduce účinky či liekové interakcie.

BYLINKY VKOZMETIKE

Výskum sa zameriava aj na využitie liečebných účinkov aktívnych zložiek byliniek v kozmetickom priemysle. Existuje celý rad kozmetických prípravkov obsahujúcich syntetické chemikálie, látky prírodného rastlinného pôvodu alebo ich zmesi. Vo väčšine prípadov je buď málo informácií, alebo nie sú žiadne vedecké dôkazy o ich účinnosti, mechanizmoch účinku, vedľajších účinkoch a iných komplikáciách. V poslednom čase začali kozmetické spoločnosti investovať veľa prostriedkov do objavovania účinných a bezpečných prípravkov na starostlivosť o pleť. Využívajú sa najmä antioxidačné vlastnosti prírodných fytochemikálií, ktoré sú relatívne bezpečnejšie v porovnaní so syntetickými látkami. Výskumníci pokračujú v intenzívnom hľadaní prírodných fytochemikálií s vyššou účinnosťou ochrany pokožky pred rôznymi škodlivými látkami a spomaľovania jej starnutia.

REPÍK LEKÁRSKY

Repík lekársky (Agrimonia eupatoria) je trváca bylina, hojne využívaná v tradičnom ľudovom liečiteľstve najmä vo forme nálevov a odvarov pre široké spektrum priaznivých účinkov. Patrí medzi najstaršie liečivé byliny, využívali ho už starí Gréci a slovania. Písomné správy o blahodarných účinkoch repíka siahajú do 4. až 5. storočia, bylina sa spomínala aj v staroanglickom herbári z 10. storočia. Jej vodné extrakty (nálevy a odvary) sa používajú pri liečbe chorôb dýchacích a močových ciest, chorôb tráviaceho traktu, liečbe chronických rán a zápalov ústnej sliznice. stovky rokov sa využíva aj v tradičnej čínskej medicíne, kde vykazuje pozoruhodné liečivé vlastnosti a používa sa na liečbu rôznych chorôb, ako sú nádory, trichomoniáza, vaginitída, hnačka, malária a mnohé iné. Fytochemické analýzy repíka identifikovali veľké množstvo rôznych bioaktívnych zlúčenín vrátane tanínov, flavonoidov, fenolových kyselín, triterpenoidov, organických kyselín a prchavých olejov, ktoré majú antioxidačné, protizápalové, imunomodulačné, diuretické a antimikrobiálne účinky. Oficiálne zdroje zaraďujú repík medzi rastliny so známymi a overenými účinkami, ktoré však zatiaľ nie sú dostatočne potvrdené klinickými skúškami. Na potvrdenie a zdokumentovanie priaznivých účinkov tejto liečivej rastliny v klinickej praxi chýbajú placebom kontrolované klinické štúdie. Aktuálne dostupné údaje o repíku a aj bylinách patriacich do rovnakého rodu však predstavujú zaujímavý a cenovo dostupný zdroj bioaktívnych zlúčenín s pozoruhodným potenciálom ich využitia na terapeutické účely.

Nálevy z vrcholových zelených listov repíka sa užívajú vnútorne pre ich adstringentné (sťahujúce) účinky pri hnačkách, alebo ako kloktadlo pri zápaloch ústnej dutiny a bolestiach hrdla. Zlepšujú trávenie a odporúčajú sa aj pri zápaloch obličiek či žlčníka. repík aplikovaný vo forme obkladov, kúpeľov alebo pridaný do mastí je dnes už bežným typom lokálnej terapie, ktorá sa ukázala ako účinná pri liečbe rôznych kožných ochorení, napríklad chronického ekzému, hnisavých rán a psoriázy. urýchľuje hojenie rán a má hemostatické (protikrvácavé) účinky.

Nedávne štúdie potvrdili baktericídny účinok repíka najmä proti baktérii Staphylococcus aureus v infikovaných ranách a takisto antivírusovú aktivitu repíka. Intenzívne sa skúma cytostatický účinok repíka na nádorové bunky bez ovplyvnenia zdravých buniek. Objavili sa aj klinické dôkazy naznačujúce ochrannú úlohu repíka pri kardiovaskulárnych ochoreniach, metabolických poruchách a cukrovke.

Repík sa využíva aj ako dôležitá zložka rôznych bylinných zmesí, ktoré sa používajú ako doplnky stravy pri liečbe zvýšenej tvorby žlče, žlčových kameňov, bolestí žlčníka a pečene a majú pozitívny vplyv na zmiernenie príznakov ochorení močových ciest.

Do úvahy treba vziať aj potenciálne nežiaduce účinky výťažkov repíka – najmä alergické reakcie. Ako rastlina vyvolávajúca fotosenzitivitu môže spôsobovať rozličné typy fotodermatitídy. Toxické reakcie však zatiaľ nie sú známe.

NECHTÍK LEKÁRSKY

Nechtík lekársky (Calendula officinalis) pochádza z južnej Európy a často sa pestuje ako letnička v záhradách pre krásnu farbu a vzhľad kvetov. V tradičnej ľudovej medicíne sa používa už dlho a od roku 2008 je Európskou agentúrou pre lieky uznaný ako rastlinný liek. uvádza sa, že extrakt z nechtíka lekárskeho sa používa v takmer 200 kozmetických prípravkoch v širokej škále kategórií produktov. Kvety aj listy nechtíka sa dnes v ľudovom liečiteľstve používajú ako protizápalový a spazmolytický liek, pri liečbe zle sa hojacich rán, drobných popálenín, pomliaždenín a vyrážok, ale aj pri zmierňovaní nepríjemných pocitov spôsobených žalúdočnými vredmi alebo zápalmi ústnej dutiny a sliznice hltana.

Nechtík sa všeobecne uznáva ako bezpečná bylina, aj ako potravina. Jedlé kvety nechtíka možno použiť napríklad ako ozdobu pokrmov. Majú síce dosť nevýraznú chuť, ale farebne jedlo oživia, čím vplývajú na stimuláciu chuti. Možno ich použiť v pikantných pokrmoch, jemne posekané sa môžu pridať do omeliet, suflé či zeleninových šalátov.

Kvety nechtíka lekárskeho sú bohaté na aktívne zlúčeniny – obsahujú terpenoidy, flavonoidy, fenolové kyseliny, karotenoidy a éterické oleje.

Dlhoročné skúsenosti ukázali, že nechtík má priaznivé účinky na hojenie rán vrátane protizápalových, antibakteriálnych, antifungálnych, antioxidačných a angiogénnych schopností. Lokálna aplikácia produktov z nechtíka sa uplatňuje pri liečbe boľavých a popraskaných bradaviek počas dojčenia, či už v homeopatických, alebo vo farmaceutických prípravkoch.

Nechtík a rakovina

Reparačné účinky nechtíka viedli k štúdiu jeho možnej úlohy v manažmente rádioterapie. rádiodermatitída je jednou z najčastejších nežiaducich dôsledkov liečby rakoviny ožarovaním, ktorej závažnosť môže spôsobiť bolesti, zhoršenú kvalitu života až prerušenie liečby. Výsledky výskumov potvrdzujú potenciál nechtíka pri prevencii a liečbe rádiodermatitídy a poukazujú na sľubné výsledky v súvislosti s používaním prípravkov s obsahom nechtíka na ochranu pokožky. Potrebné je však ďalšie klinické testovanie účinnosti takýchto produktov.

Nepretržitou výzvou v manažmente liečby rakoviny je zlepšiť jej účinnosť a znížiť vedľajšie účinky. V dôsledku toho sa neustále vyvíjajú, charakterizujú a používajú nové konvenčné aj nekonvenčné liečivá a bioaktívne zlúčeniny z rastlín. Vzrástol preto záujem o výskum predpokladanej protirakovinovej účinnosti extraktov z nechtíka. Jeho cytotoxický účinok na nádorové bunkové línie a jeho protirakovinová aktivita u experimentálnych zvierat boli prvýkrát opísané pred viac ako 30 rokmi. Vďaka svojim ochranným, ako aj protinádorovým a antimetastatickým účinkom preukázaným na zvieracích modeloch by mohol nechtík zohrať významnú úlohu pri vývoji nových stratégií liečby rakoviny, nielen na zmiernenie vedľajších účinkov rádioterapie. V doterajšom výskume vykazuje nechtík sľubné výsledky, pokiaľ ide o jeho potenciálne využitie najmä v prevencii, liečbe a paliatívnej starostlivosti o pacientov s onkologickým ochorením.

Nechtík v anti-aging kozmetike

Nechtík by sa mohol uplatniť aj v kozmetických prípravkoch na spomalenie procesov starnutia – krém s extraktom z kvetov nechtíka preukázal schopnosť stimulovať napnutie pokožky a zlepšiť jej elasticitu, zlepšiť úroveň hydratácie pokožky, čo je kľúčové pre normálne fungovanie kožného metabolizmu a tým aj spomalenie starnutia pokožky. Podobne priaznivé účinky nechtíka sa prejavili aj v súvislosti s ochranou pokožky pred predčasným starnutím v dôsledku jej vystavenia nadmerným dávkam ultrafialového žiarenia zo slnka, najmä vďaka vysokému obsahu flavonoidov a fenolových kyselín ako silných antioxidantov. Aj naďalej sú však potrebné štúdie založené na dôkazoch o ich účinkoch proti predčasnému starnutiu pokožky.

Pokiaľ ide o možné nežiaduce účinky nechtíka, alergické reakcie sa vyskytujú len zriedkavo, extrakty z nechtíka (z kvetov a semien) sa ukázali ako netoxické a nedráždivé, môžu byť však mierne dráždivé pre oči. uvádzajú sa aj zriedkavé prípady senzibilizácie.

HARMANČEK PRAVÝ/ RUMANČEK KAMILKOVÝ

Harmanček pravý (Matricaria recutita, Chamomilla recutita, Matricaria chamomilla) je jednoročná rastlina pôvodom z Európy a Ázie a je jedným z najobľúbenejších jednozložkových bylinných čajov. harmančekový čaj, varený zo sušených hlávok kvetov, sa tradične používa na liečebné účely, poznali ho už starí Egypťania, Gréci aj rimania. Kvety harmančeka majú po sparení ostrú, trávovú chuť. Čaj podporuje trávenie, upokojuje nervy a podporuje spánok. V Taliansku sa často používa na upokojenie dojčiacich matiek a dojčiat.

Harmanček je jednou z najznámejších liečivých rastlín, je rozšírený po celom svete pre svoje terapeutické využitie. Tradičná aplikácia harmančeka závisí od častí rastliny (kvety, listy, stonka a celá rastlina) a spôsobu prípravy (odvar, inhalácia pary, kúpeľ a obklad). Často sa používa v tradičnej medicíne na liečbu všetkých druhov chorôb vrátane infekcií, neuropsychiatrických, respiračných, gastrointestinálnych a pečeňových porúch. Používa sa aj ako sedatívum, spazmolytikum, antiseptikum a antiemetikum.

Medzi hlavné bioaktívne zložky kvetov patria viaceré fenolické zlúčeniny, predovšetkým flavonoidy apigenín, kvercetín, patuletín, luteolín a ich glykozidy. hlavnými zložkami esenciálneho oleja extrahovaného z kvetov sú terpenoidy a azulény vrátane chamazulénu s významným protizápalovým účinkom. harmanček má miernu antioxidačnú a antimikrobiálnu aktivitu, štúdie na zvieracích modeloch naznačujú silný protizápalový účinok, antimutagénne a cholesterol znižujúce účinky, ako aj spazmolytické a anxiolytické účinky. Štúdie na ľuďoch sú však obmedzené a chýbajú klinické štúdie, ktoré by skúmali údajné sedatívne vlastnosti harmančekového čaju.

Esenciálne oleje z harmančeka sa široko používajú v kozmetike, aromaterapii a dokonca aj v parfumérii. Početné štúdie preukázali priaznivé pôsobenie na hojenie rán, protizápalové a antimikrobiálne vlastnosti harmančekových prípravkov. Odporúčajú sa aj pri strese a duševných poruchách, nespavosti, úzkosti a hystérii.

Pozor na nežiaduce účinky

Harmanček a jeho zložky sa všeobecne uznávajú ako bezpečné. Niektoré štúdie však uvádzajú, že užívanie harmančekových prípravkov môže spôsobiť určité nepriaznivé účinky, najmä alergické reakcie sú najčastejšími nežiaducimi účinkami liekov obsahujúcich harmanček. Lokálna aplikácia harmančeka môže vyvolať kontaktnú dermatitídu, nádchu, podráždenie očí a zápal očných spojoviek. Ľudia trpiaci astmou by mali užívať lieky z harmančeka opatrne, aby nedošlo k exacerbácii ochorenia. rumančekové kumaríny môžu pôsobiť ako antagonista vitamínu K a interferovať s procesmi zrážania krvi.

Existujú obavy, že vzhľadom na mierne sedatívne účinky harmančeka môže dlhodobá perorálna konzumácia harmančekových prípravkov tlmiť centrálny nervový systém, prípadne zosilniť tlmiace účinky iných sedatív, ako sú opioidné analgetiká a alkohol, preto sa neodporúča používať ich v kombinácii s týmito látkami. Keďže esenciálne oleje a fenolové zlúčeniny z harmančeka majú silnú antibakteriálnu aktivitu, perorálna konzumácia prípravkov z harmančeka vo vysokých koncentráciách môže ovplyvniť zloženie črevnej mikrobioty a spôsobiť tráviace problémy. K tejto problematike sú však potrebné ďalšie klinické štúdie.

PESTREC MARIÁNSKY

– bodliak, ktorý lieči

Pestrec mariánsky (Silybum marianum) je prastará rastlina podobná bodliaku, ktorá sa používa ako liek už viac ako 2 000 rokov na liečbu rôznych porúch, aj ako potravina. Pradávne používanie pestreca je známe v tradičnej európskej medicíne. V sedemnástom storočí bol z pestreca (z jeho semien a plodov) izolovaný flavonolignánový komplex nazývaný silymarín, ktorého aktívne zlúčeniny zahŕňajú silybín, izosilybín, silychristín, dihydrosilybín, silydianín a iné. spomedzi týchto chemických súčastí je biologicky aktívnou zložkou silybín.

V ľudovom liečiteľstve sa pestrec široko využíva na liečbu rôznych chorôb. Jeho použitie v medicíne má dlhoročnú tradíciu, v súčasnosti sa jeho semená, čistené extrakty a aktívne zložky používajú najmä v liečbe ochorení pečene. Do centra pozornosti sa dostávajú jeho potenciálne účinky v liečbe onkologických ochorení, pri zvládaní nežiaducich účinkov chemoterapeutík a poškodenia kože a slizníc po rádioterapii.

Pestrec mariánsky má mnohoraké využitie (listy, plody aj semená), používa sa ako zelenina, na prípravu šalátov, ako horké tonikum a ako prostriedok podporujúci tvorbu mlieka u dojčiacich matiek. Jeho priaznivé účinky sa využívali aj pri rôznych ochoreniach, ako sú depresia, poruchy trávenia, kŕčové žily, cukrovka, amenorea, krvácanie z maternice a menštruačné problémy.

Potenciál silymarínu v liečbe aj kozmetike

Silymarín je celkom bezpečný, má len menej závažné vedľajšie účinky a ľudia ho dobre znášajú. V súčasnosti je k dispozícii dostatok údajov, ktoré dokumentujú silymarín ako dôležitú terapeutickú látku s veľkým potenciálom pri liečbe porúch pečene, rakoviny, zápalov, chorôb obličiek, kožných, pľúcnych chorôb a mnohých ďalších. Na úplné preskúmanie účinnosti silymarínu pri týchto chronických chorobách sú však aj napriek povzbudivým predklinickým údajom potrebné ďalšie dobre navrhnuté randomizované klinické štúdie na úplné preukázanie skutočnej hodnoty prípravkov s obsahom silymarínu.

Celosvetové etnofarmakologické využitie pestreca mariánskeho a zaujímavá chemická rozmanitosť jeho zložiek sú kľúčovou motiváciou pre veľký počet štúdií zameraných na jeho vlastnosti a benefity. Napriek tomuto úsiliu je však doposiaľ len málo známych faktov o skutočných účinkoch tejto rastliny u ľudí. Niekoľko dobre navrhnutých klinických štúdií nezistilo žiadny prínos pre zdravie. Ďalšie štúdie potvrdili hepatoprotektívny a antidiabetický účinok a zaznamenali dobrú toleranciu v odporúčaných dávkach. Len málo štúdií sa venovalo jeho metabolizmu, farmakokinetike a biologickej dostupnosti.

Dostupné vedecké údaje o účinnosti silybínu na ochranu pokožky pred celým radom toxických chemikálií a ultrafialového žiarenia bez vedľajších účinkov naznačujú, že silybín by mohol byť ideálnou zlúčeninou na prípravu kozmetických prípravkov. Na základe predklinických pozorovaní sa skúma účinnosť silybínu pri rôznych chorobách kože vrátane predčasného starnutia kože a rakoviny, aby sa posúdila jeho účinnosť a prípadné nežiaduce účinky. Pozitívne výsledky takýchto štúdií môžu byť užitočné v kozmetike, ale aj pre klinické aplikácie silybínu u ľudí v liečbe rozličných kožných chorôb.

Hlavná zložka pestreca – silymarín je dobre preskúmaná látka a v súčasnosti sa hľadajú možnosti využitia silymarínu pre jeho mnohoraké účinky, ako sú antioxidačné, protizápalové, antimikrobiálne, protirakovinové, hepatoprotektívne, kardiovaskulárne, neuroprotektívne, kožné, antidiabetické a ďalšie. Objavili sa dôkazy, že pôsobí aj proti toxicite antibiotík, kovov a pesticídov.

O biologicky aktívnej súčasti silymarínu – silybíne nedávne štúdie naznačili, že má silné chemopreventívne účinky proti rakovine u experimentálnych zvierat vrátane rakoviny kože. ukázalo sa, že u myší chráni kožu pred spálením uV žiarením a pred fotokarcinogenézou, čo je klinicky relevantný účinok vzhľadom na to, že vystavenie slnku, najmä ultrafialovému žiareniu, je jedným z hlavných vyvolávajúcich faktorov starnutia kože a vzniku rakoviny. Predpokladá sa, že ochranné účinky silybínu na pokožku by sa mohli využiť u ľudí prostredníctvom kozmetických prípravkov.