Pigmentové névy, preventívne vyšetrenie a varovné signály vzniku melanómu

Pigmentové névy, preventívne vyšetrenie a varovné signály vzniku melanómu

Pigmentové névy sú benígne kožné prejavy, ktoré vznikajú ložiskovým zmnožením a transformáciou melanocytov v oblasti bazálnej vrstvy epidermy, v dermoepidermálnej junkčnej zóne alebo v derme. Vrodené – kongenitálne melanocytárne névy sú prítomné väčšinou už pri narodení alebo sa objavia najneskôr v 1. – 2. roku života. Riziko malignity rastie proporčne podľa veľkosti névu a pohybuje sa počas života od 4 – 6 %.

Získané melanocytárne névy sú benígne neoplázie, objavujú sa zvyčajne medzi 2. – 30. rokom života. Maximum dosahujú medzi 12. – 25. rokom, môžu pribúdať až do 60. roku života. Vrodené i získané névy sa delia na junkčné, zmiešané (dermo-epidermálne, compound) a dermálne, podľa umiestnenia melanocytov v epiderme, derme, resp. oboch.

Dysplastické névy (atypické névy, Clarkove névy) sú melanocytárne lézie, ktoré svojím klinickým i dermatoskopických obrazom môžu imitovať melanóm. Na rozdiel od bežných získaných névov sú nepravidelne tvarované, s rozličnými odtieňmi hnedej až hnedočiernej farby, niekedy ružovej až červenkastej farby, zvyčajne sú škvrnito pigmentované s viacerými odtieňmi. Tvarovo sú nepravidelné, v dvoch na seba kolmých osiach asymetrické. Najčastejšie sú lokalizované na trupe. Môžu sa vyskytovať jednotlivo alebo sú viacpočetné, existujú pacienti s desiatkami takýchto névov. Ľudia s výskytom veľkého počtu dysplastických névov majú vyššie riziko vzniku melanómu ako bežná populácia. Klinicky pokojné névy netreba preventívne odstraňovať, malígny melanóm často vzniká aj na zdravej koži, kde predtým nebol žiaden névus. Prínosnejšie je pre pacienta poučenie o klinických znakoch melanómu, inštruktáž o samovyšetrovaní kožného povrchu, nutnosti návštevy dermatológa pri akejkoľvek zmene névu a pravidelné preventívne prehliadky.

Najrizikovejší zhubný kožný nádor je malígny melanóm.Je to pre riziko tvorby metastáz. Či už kožných metastáz v blízkosti melanómu, alebo v lymfatických uzlinách a vo vnútorných orgánoch (pečeň, pľúca, mozog, kosti…). Ak sa nezachytí včas, dosiahne určitú hrúbku v milimetroch (hodnotenie podľa Breslowa) a potom už ide o vysoko rizikové melanómy, ktoré pacientom spôsobujú komplikácie. Našťastie, malígny melanóm, prípadne jeho predstupeň je zväčša na koži viditeľný a dobre prístupný klinickej diagnostike a dermatoskopickému vyšetreniu. Preventívne vyšetrenie odporúčame raz ročne, jeho súčasťou je zväčša aj dermatoskopické posúdenie pigmentovaných a nepigmentovaných kožných nádorov. Vyšetrenie je rýchle a bezbolestné, skúsený dermatológ vie už v tomto kroku odhaliť zhubný kožný nádor. Každého pacienta je nutné dôkladne vyšetriť, nielen postihnuté miesto, ale celý povrch tela, pokožku hlavy, dlane, stupaje, nechty. Nezabúdame ani na miesta pod spodnou bielizňou. Pri akejkoľvek klinickej nejasnosti je nutné pacienta odoslať na chirurgické odstránenie nádoru s následným histologickým vyšetrením.

Samovyšetrovanie kože je veľmi dôležité, hlavne u ľudí s mnohopočetnými névami. Sledujeme celý kožný povrch v pravidelných intervaloch niekoľkokrát ročne. Prezretie miest, kde si nevidíme, zveríme pohľadu svojich najbližších. U ľudí s mnohopočetnými znamienkami odporúčame pravidelnú fotodokumentáciu rizikových miest. Varovný signál je čokoľvek nové, čo nám vznikne na koži a je to pigmentované alebo bez pigmentu, zdurené alebo dlhodobo zapálené, krvácajúce niečo, čo tam nebolo. Vtedy treba vyhľadať dermatológa  a poradiť sa. K ďalším varovným signálom patria zmeny pôvodného pigmentového névu. Malígnemu melanómu sa hovorí, že je to také škaredé káčatko medzi ostatnými pigmentovanými a nepigmentovanými prejavmi na koži pacienta. Často ho diagnostikujú nielen dermatológovia, ale aj lekári iných špecializácií pri vyšetrovaní pacienta. Pacienti tiež udávajú, že ich na zmenu znamienka upozornili rodinní príslušníci či priatelia.

Vyšetrenie pigmentových prejavov robíme pomocou dermatoskopu, no často sa už voľným okom dá spozorovať, či pacienti majú alebo nemajú problém. Časť pacientov má mnohopočetné pigmentové névy (znamienka), vtedy môže novovznikajúci melanóm alebo iná kožná malignita uniknúť pozornosti. Tu zohráva dôsledné vyšetrenie a dermatoskopia dôležitú úlohu.

Pigmentové névy posudzujeme podľa ABCDE kritérií. Čo to presne znamená?

A (asymetria) – benígne pigmentové ložiská sú symetrické, malígne asymetrické, B (z angličtiny border) – okraje u benígnych zmien sú ostré pravidelné okraje, u malígnych nepravidelné, C (color) – farba, benígne zväčša jednofarebné, malígne viacfarebné – farebná asymetria, D (diameter) – priemer, benígne do 6 mm, malígne viac ako 6 mm a E (evolution) – vývoj, zmena znamienka, jeho rast do plochy, nad úrovňou kože, mokvanie, krvácanie, strata sfarbenia. Pacienti často prichádzajú s tým, že roky majú hnedé znamienko a zrazu sa zväčší, zmení sfarbenie, niekedy časť vybledne, prípadne sa v ňom vytvorí červený alebo tmavočierny uzlík, ktorý môže krvácať alebo môže byť podráždený. Vtedy netreba návštevu dermatológa odkladať, stojí za to prísť včas.

Súčasťou preventívneho vyšetrenia je aj poučenie pacienta ohľadom fotoprotekcie.

Slnečné žiarenie je životne dôležité pre väčšinu živých organizmov. UV žiarenie je zodpovedné za tvorbu D vitamínu aj za správne fungovanie našej psychiky. Slnko je však aj jeden veľmi významný faktor, ktorý sa podieľa spoločne s typom kože a genetickými faktormi na vzniku melanómu a nemelanómovej rakoviny kože. Opakovaná nadmerná expozícia ultrafialovému (UV) žiareniu a hlavne opakované spálenie v detskom a adolescentnom veku zvyšuje riziko vzniku malígneho melanómu. Chronická expozícia kože UV žiareniu zvyšuje výskyt nemelanómovej rakoviny kože – bazocelulárneho a skvamocelulárneho karcinómu v čoraz mladších vekových kategóriách a ich incidencia celosvetovo stúpa. V neposlednom rade spôsobuje aj rýchlejšie starnutie kože – photoaging. Najcitlivejšie typy pokožky majú ľudia s fototypom I a II. Sú to ľudia, ktorí majú výrazný sklon k spáleniu, čiže po expozícii slnka sčervenajú, veľmi ľahko sa spália, málo pigmentujú, majú modré oči, svetlú pokožku, blonďavé, prípadne až ryšavé vlasy. Sú veľmi náchylní na vznik buď nemelanómových kožných nádorov, alebo melanómu. K rizikovým patria aj ľudia, ktorých pokrvní príbuzní prekonali rakovinu kože, hlavne malígny melanóm.

Ochrana pred UV žiarením

Obmedzujeme pohyb na slnku medzi 11. – 15. hodinou, keď je hodnota žiarenia najvyššia, a v rámci možností oddychujeme v tieni. Primerane chránime pokožku oblečením, nezabúdame na pokrývku hlavy a slnečné okuliare s kvalitným UV filtrom. Muži zabúdajú často na bezvlasé časti svojej hlavy – treba si zvyknúť nosiť klobúk či čiapku. Práve tam sa často vyskytuje najmä nemelanómová rakovina kože, ako je bazalióm, spinocelulárny karcinóm a nezriedka aj malígny melanóm. Deti nevystavujeme priamemu UV žiareniu, dôsledne chránime deti do 2 rokov – najlepšie pobytom v tieni a oblečením. Používame kozmetické prípravky, ktoré slúžia na ochranu pred UVB aj UVA žiarením, sú vodoodolné, fotostabilné a termostabilné, nie sú toxické a majú dobré kozmetické vlastnosti. Dostatočné množstvo opaľovacieho prípravku (v množstve 2 mg/cm² pokožky, 36 g na celé telo) aplikujeme na kožu ešte pred odchodom z domu (minimálne 30 minút pred slnením) a aplikáciu treba opakovať v pravidelných intervaloch (cca raz za dve hodiny) a aj po každom kúpaní a po intenzívnom potení, nezabúdame na lokality ako šija, neovlasená časť hlavy, ušnice a chrbty nôh. Po slnení venujeme pokožke dostatočnú hydratačnú starostlivosť. Dbáme na racionálnu stranu s dostatočným prísunom antioxidantov. Raz ročne sa odporúča celotelová prehliadka kože dermatológom, v prípade zmeny znamienok vyšetrenie neodkladáme.

dav

MUDr. Zuzana Murárová, PhD., Národný onkologický ústav, Bratislava