Bylinky

Bylinky nielen v kuchyni

Bohatá tradícia využívania byliniek v ľudovom liečiteľstve sa postupne vyvíjala počas uplynulých tisícročí. Získané poznatky obsahujú neoceniteľné biomedicínske informácie, ktoré čakajú na svoje potvrdenie pomocou moderných vedeckých prístupov. Nové technológie, ako je genomika a syntetická biológia, umožňujú nové spôsoby objavovania a využívania liečivých vlastností rastlín. Vstupujeme do vzrušujúcej éry, v ktorej možno starovekú múdrosť destilovanú do tradičných bylinných liečiv prehodnotiť a využiť optikou modernej vedy.

Bylinky v minulosti a dnes

Ľudstvo využíva bylinky na liečbu chorôb už od počiatku ľudskej civilizácie. Okrem toho ich po stáročia používali rôzne civilizácie ako koreniny s príjemnou vôňou a chuťou na dochucovanie jedál kráľov a šľachticov a využívali ich aj ako konzervačné látky na balzamovanie, prípravu parfumov, kozmetiky a liečiv. Vône a chute boli základným zdrojom informácií a hrali dôležitú úlohu v ľudskom živote už od najstarších čias. Vo všeobecnosti bylinky tvorili základ tradičnej medicíny a niektoré z ich výťažkov sa využívali na liečbu rôznych chorôb. Indiáni používali korenie a bylinky v gastronómii a medicíne. Starovekí Egypťania využívali vône bylín v kadidlách na náboženské účely. Gréci zistili, že niektoré rastliny majú povzbudzujúce a osviežujúce účinky, zatiaľ čo iné sa, naopak, vyznačujú upokojujúcimi alebo uspávajúcimi účinkami.

S príchodom „modernej medicíny“ sa najmä západné spoločnosti pozerali na bylinné produkty s nedôverou. Napriek tomu sa v poslednom čase v zdravotnej starostlivosti na celom svete neustále zvyšuje využívanie liečivých účinkov byliniek. Objav a vývoj bioaktívnych zlúčenín z týchto prírodných produktov, založený na ich tradičnom použití, zohráva dôležitú úlohu pri získavaní vedeckých dôkazov o ich potenciálnom farmaceutickom, kozmetickom a potravinárskom využití.

PALINA OBYČAJNÁ

Pre svoj rozšírený výskyt bola palina dobre známa v starovekom Egypte, Grécku a Ríme. Jej názov je údajne odvodený od mena gréckej bohyne Artemis, ktorá je patrónkou tehotných žien a matiek po pôrode. Pre svoje priaznivé účinky na menštruačné a tehotenské ťažkosti mala palina veľký význam v náboženských obradoch zasvätených egyptskej bohyni Eset a gréckej bohyni Artemis. Liečivé vlastnosti tohto druhu opísali v lekárskych prácach už v 1. storočí nášho letopočtu Dioscorides v diele De Materia Medica, Plínius Starší v Historia Naturalis a Galén v De Simplicium Medicamentorum Facultatibus.

Využitie paliny v minulosti a súčasnosti

V stredovekej medicíne sa palina používala na ošetrovanie rán, proti dne, na odstránenie únavy nôh, ako aj na liečbu horúčky. Okrem toho si rastlina získala popularitu ako liek na choroby tráviaceho traktu „vyplývajúce z prechladnutia“ vrátane bolesti žalúdka, hnačky a črevnej koliky. Verilo sa, že je účinná proti žltačke, keď sa podáva s vínom, a proti strume, keď sa aplikuje ako obklad. V období renesancie, okrem iného vďaka vynálezu tlače, prekvitala v Európe celostná medicína, ktorá pretrvala až do 18. storočia. V tom čase sa okrem ženských chorôb rozšírilo terapeutické využitie paliny aj na choroby sleziny a pečene. Počas rozvoja modernej medicíny v 19. storočí sa medzi indikácie liečby palinou obyčajnou zaradila aj epilepsia a neuróza.

Po perorálnom podaní stimuluje palina sekréciu žalúdočnej šťavy. Preto sa v európskom ľudovom liečiteľstve používa proti črevným katarom, pri nedostatočnej tvorbe žlče a tráviacich štiav, plynatosti a na povzbudenie chuti do jedla. Rastlina sa využíva aj ako relaxans pre tráviaci trakt a žlčové cesty a na zmiernenie koliky, laxatívny účinok sa využíva pri liečbe obezity.

Viaceré experimentálne práce aj v súčasnosti potvrdili priaznivé vlastnosti bylinných extraktov paliny obyčajnej vrátane ich antioxidačných, hepatoprotektívnych, spazmolytických, antibakteriálnych a protiplesňových účinkov. Okrem toho viaceré práce zhodnotili jej využitie pri výrobe kozmetických prípravkov a ako cenného korenia v potravinárskom priemysle vďaka obsahu aromatickej silice. Rôzne aplikácie paliny boli možné vďaka jej bohatému chemickému zloženiu, ktoré zahŕňa najmä éterické oleje, flavonoidy, seskviterpénové laktóny, fenolové kyseliny, kumaríny a ďalšie. Výsledky štúdií ukázali, že palina vykazuje antioxidačnú aktivitu a môže tak pomôcť pri liečbe ochorení súvisiacich s oxidačným stresom. Egyptskí vedci zistili, že palina by mohla byť sľubným zdrojom protirakovinových liekov a že potenciálne môže byť aj lacným zdrojom liekov proti malárii, prípadne insekticíd.

Palina v kozmetológii a potravinárskom priemysle

Európska databáza kozmetických surovín odporúča používanie paliny obyčajnej vo viacerých formách vrátane prípravkov určených na starostlivosť o pleť a jej ochranu, hydratačných prípravkov a vôní. Originálne formy používané v kozmetike sú filtráty získané fermentáciou baktériami alebo hubami. Pri výrobe kozmetiky sa používajú výťažky z bylín a silice, čo sú suroviny, ktoré neobsahujú peľ vyvolávajúci alergickú reakciu.

Esenciálny olej extrahovaný z nadzemných častí paliny je užitočný aj v potravinárskom priemysle, pretože vykazuje antiseptické, antioxidačné a antimikrobiálne vlastnosti. Palina je vysoko cenená ako korenie pre vôňu a horkú chuť byliny a sladkú a korenistú chuť koreňov. Listy a puky zozbierané tesne pred kvitnutím sa používajú v Ázii ako horká prísada na dochucovanie jedál z ryže a čaju. Používa sa aj ako prísada do mäsa, hydiny, rýb, šalátov, pri výrobe vodky a bylinkových vín a pri príprave sladkých a slaných koláčov (najmä v Japonsku). Pred zavedením chmeľu sa palina používala aj na dochucovanie piva.

Použitie bylinných extraktov paliny v terapeutických dávkach pravdepodobne nespôsobí vedľajšie účinky, rastlina však môže spôsobiť alergie. Vedecké a laboratórne analýzy zloženia paliny obyčajnej viedli v 20. storočí k vyhláseniu, že pre svoj vysoký alergický potenciál nie je bylina vhodná na medicínske použitie a môže sa používať len v kulinárstve – že jej miesto v domácnosti je v kuchyni a nie v lekárničke. Pri konzumácii vo veľkých dávkach môže palina spôsobiť potrat, nevoľnosť, vracanie a poškodenie nervového systému. V tradičnej medicíne však zaujíma významné postavenie ako v Európe, tak aj v ázijských krajinách, hlavne v Číne a Indii. V súčasnosti je palina predmetom mnohých fytochemických a farmakologických štúdií. V Európe v súčasnosti nie je veľký záujem o palinu ako korenie, čoraz viac sa však používa v kozmetickom priemysle. Doposiaľ preukázané biologické aktivity paliny obyčajnej vzbudili nádej na renesanciu záujmu súčasného medicínskeho sveta o túto stredovekú „matku bylín“.

MEDOVKA LEKÁRSKA

Medovka v ľudovom liečiteľstve

Medovka je liečivá rastlina, ktorá sa už dlho používa v rôznych etnomedicínskych systémoch. Hojne sa používa aj ako korenina na dochutenie jedál – už viac ako 2 000 rokov sa voňavé listy tejto rastliny vo veľkej miere používajú pri varení na zlepšenie chuti jedál. Rastlina sa využíva aj na liečbu duševných a nervových chorôb, kardiovaskulárnych a respiračných problémov, rôznych druhov rakoviny a ako prostriedok na zlepšenie pamäti, ako srdcové tonikum, antidepresívum a prostriedok na spanie. Liečivé vlastnosti tejto rastliny prvýkrát predstavil Dioscorides, považovaný za otca farmakológie, v diele De Materia Medica. Vyjadril sa takto: „Odvar z listov je dobrý pre tých, ktorých sa dotkli škorpióny alebo ich pohryzú pavúky alebo psy.“ Rastlinu odporúčal aj na liečbu amenorey, úplavice, otravy spôsobenej jedovatými hubami, črevných vredov, chrapľavosti, ťažkostí s dýchaním, hnisavých vredov, bolestí kĺbov a zubov. Odvtedy sa liečivé vlastnosti medovky spomínajú v mnohých ďalších významných lekárskych knihách vrátane Canon of Medicine od perzského lekára a filozofa Avicenna a ďalších učencov.

Tradičné použitie medovky lekárskej bolo zaznamenané najmä v európskych krajinách, stredomorskom regióne a v krajinách Blízkeho východu. V stredoveku sa medovka používala na zastavenie krvácania a na liečbu bolesti zubov, uší, rannej nevoľnosti, krivého krku a plešatosti. Švajčiarsky filozof a lekár Paracelsus v 16. storočí preukázal, že použitie medovky by bolo vhodné a účinné pri liečení chorôb nervového systému. Po stáročia sa medovka tradične používa ako liek na pamäť, poznanie, úzkosť, depresiu a búšenie srdca.

... a súčasný výskum jej účinkov

Fytochemické výskumy odhalili, že táto rastlina obsahuje prchavé zlúčeniny, najmä triterpenoidy, fenolové kyseliny a flavonoidy (napr. kyselina rozmarínová, kávová, kvercetín a ďalšie). Surové extrakty a čisté zlúčeniny izolované z medovky vykazovali početné farmakologické účinky, z ktorých sa v klinických štúdiách preukázali iba anxiolytické, antivírusové a spazmolytické, ako aj jej vplyvy na náladu, myslenie a pamäť, hoci sú ešte potrebné klinické štúdie na potvrdenie týchto účinkov v klinickej praxi. Liečivé účinky medovky sa pripisujú najmä jej éterickému oleju a fenolovým zlúčeninám. Niekoľko laboratórnych štúdií ukázalo antioxidačnú aktivitu éterického oleja a extraktu z medovky. Terapeutické účinky medovky pri prevencii a liečbe ochorení súvisiacich s oxidačným stresom, ako sú neurodegeneratívne a kardiovaskulárne ochorenia, možno preto pripísať jej antioxidačnej aktivite. Vďaka množstvu povzbudivých údajov zo štúdií na zvieratách by sa táto rastlina mala ďalej skúmať v zmysle jej využitia ako nástroja podpory srdcovej činnosti a podpornej liečby u pacientov trpiacich kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Napriek tomu, že sa objavujú sľubné klinické dôkazy o účinnosti medovky pri liečbe úzkosti a problémov s kognitívnymi schopnosťami, údaje týkajúce sa iného využitia tejto rastliny v ľudovom liečiteľstve sú len predbežné a väčšinou nedokážu vysvetliť presné bunkové a molekulárne mechanizmy účinku a príslušné účinné látky. Preto by sa budúce štúdie mali zamerať na skúmanie mechanizmov účinku, bezpečnosti a farmakokinetiky extraktov a aktívnych zlúčenín medovky lekárskej.

MÄTA PIEPORNÁ

Mäta pieporná (Mentha piperita) je trváca silne voňajúca bylina, ktorá patrí do čeľade hluchavkovitých. Pestuje sa v miernom pásme a subtropických oblastiach Európy, Ázie, Spojených štátov amerických, Indie a stredomorských krajín pre jej komerčnú hodnotu a výraznú vôňu už viac ako 1 000 rokov. Mätu pestovali už starí Egypťania (jej sušené listy sa našli v egyptských pyramídach) a je dobre zdokumentovaná aj v islandskom liekopise ako aromatická látka v potravinách a čaji. Okrem tradičného použitia na dochucovanie potravín je mäta dobre známa pre svoje tradičné použitie na liečbu horúčky, prechladnutia, zlého trávenia, vírusových a plesňových ochorení a zápalov sliznice ústnej dutiny a hrdla. Čaj z mäty piepornej varený z listov a esenciálny olej sa používajú v tradičnej medicíne vo východných a západných krajinách a využíva sa aj ako tradičná súčasť zubných pást a ústnych vôd, na aromaterapiu, liečbu podráždenia a zápalov. V tradičnej čínskej medicíne sa používa na liečbu chrípky, bolesti hlavy, červených očí, horúčky a bolesti hrdla.

Výsledky laboratórneho výskumu

Aktuálne prebieha výskum založený na dôkazoch o bioaktivite tejto byliny. Fenolové zložky listov zahŕňajú kyselinu rozmarínovú a niekoľko flavonoidov, predovšetkým eriocitrín, luteolín a hesperidín. Hlavnými prchavými zložkami esenciálneho oleja sú mentol a mentón. V laboratórnych podmienkach má mäta významné antimikrobiálne a antivírusové účinky, silné antioxidačné a protinádorové účinky a určitý antialergénny potenciál. Štúdie na zvieracích modeloch demonštrujú relaxačný účinok na tráviaci trakt, analgetické a anestetické účinky v centrálnom a periférnom nervovom systéme, imunomodulačné účinky a určitý chemopreventívny potenciál. Využitie mäty v tradičnej medicíne na liečbu kašľa, bronchitídy, respiračných chorôb, reumatizmu, svalových bolestí a nervových chorôb zatiaľ nepotvrdil vedecky podložený výskum. Uskutočnilo sa niekoľko klinických štúdií, ktoré skúmali účinky mätového oleja na príznaky syndrómu dráždivého čreva. Štúdie mäty piepornej na ľuďoch sú však zatiaľ obmedzené a chýbajú klinické skúšky.

BAZALKA PRAVÁ

V tradičnej medicíne sa bazalka využíva pri mnohých chorobách a stavoch – ako prostriedok s protizápalovými a analgetickými účinkami, na liečbu bolestí hlavy, hnačky, zápchy, porúch trávenia, kašľa a prechladnutia. Čaj z bazalky je indikovaný pri liečbe nevoľnosti a plynatosti a takisto ako prostriedok proti kŕčom, zápalu a zvýšeným hladinám tukových látok v krvi. Obľube sa tešia aj výživové doplnky s obsahom bazalky. Okrem toho je súčasťou rôznych dentálnych prípravkov a ústnych vôd pre svoje antiseptické účinky. Zložka éterického oleja bazalky – linalool – odpudzuje hmyz, preto sa využíva pri výrobe repelentov proti hmyzu, ktoré sú obzvlášť vhodné pre deti.

Výskum potvrdil, že konzumácia bazalky v potravinách a vo výživových doplnkoch je bezpečná. Objavili sa však určité obavy z niektorých zložiek esenciálneho oleja (alkenylbenzény) pre ich potenciálny karcinogénny a mutagénny účinok. Na druhej strane iné súčasti bazalky vykazujú protinádorové účinky a vďaka vysokému obsahu linaloolu a estragolu má esenciálny bazalkový olej antibakteriálnu a protiplesňovú aktivitu.