Fajčenie a jeho účinky
Súčasná odborná verejnosť považuje fajčenie za návyk a naopak laická verejnosť sa naopak domnieva, že fajčenie je len zlozvyk (naučené správanie), ktorý sa pomocou pevnej vôle dá kedykoľvek ovplyvniť. Mnohí si však neuvedomujú negatívne účinky pôsobiace nielen na samotného fajčiara, ale aj na najbližšie okolie. Závislosť od fajčenia môžeme rozdeliť na dva druhy:
- Psychosociálna – človek fajčí s určitými ľuďmi, z fajčenia sa stáva pomocník pri prekonávaní záťaží a stresov.
- Fyzická – objavujú sa abstinenčné príznaky, fajčiar kvôli dosiahnutiu rovnakých účinkov potrebuje zvyšovať počet vyfajčených cigariet.
Podľa vedeckých zistení je cigaretový dym komplexom viac než 4 000 látok, ktoré sú farmakologicky aktívne, s cytotoxickým, mutagénným a karcinogénnym účinkom na ľudský organizmus.
Dym z cigarety, ktorý je aktívne vdychovaný fajčiarom do dýchacích ciest a pľúc, predstavuje hlavný prúd dymu. Dym unikajúci z horiaceho konca cigarety medzi jednotlivými ťahmi je vedľajší prúd dymu. Ich chemická skladba je rozdielna. Niektoré látky sú vo vedľajšom prúde dymu vo vyšších koncentráciách ako v hlavnom prúde dymu.Cigaretový dym je vlastne koncentrovaným aerosólom, kde sú v plynnom prostredí rozptýlené pevné a kvapalné častice. Partikulárna – hmotná fáza cigaretového dymu tvorí približne 8%, zbytok 92%, tvorí plynná fáza. Medzi najdôležitejšie látky v cigaretového dymu patria: nikotín, karcerogény dechtu, CO a oxidanty.
Na základe prospektívnych štúdii o vzťahu fajčenia a úmrtnosti sa zistilo:
- mortalita fajčiarov cigariet je 1,7 krát vyššia ako nefajčiarov
- očakávaná dĺžka života fajčiara fajčiaceho priemerne 20-40 cigariet denne po dobu 30 rokov je o 8 rokov kratšia ako u nefajčiara
- úmrtnosť stúpa s počtom denne vyfajčených cigariet
- priama závislosť úmrtnosti od celkovej doby fajčenia
- nepriama závislosť na veku, kedy fajčiar začal fajčiť
- vyššia mortalita u fajčiarov, ktorí cigaretový dym inhalujú hlboko do dýchacích ciest a pľúc
- úmrtnosť je vyššia pri fajčení cigariet s vyšším obsahom nikotínu a dechtu
- u bývalých fajčiarov dochádza k poklesu úmrtnosti v porovnaní so stálymi fajčiarmi
- úmrtnosť bývalých fajčiarov je priamo závislá od množstva predtým vyfajčených cigariet
- fajčiari, ktorí zanechajú fajčenie z dôvodu ochorenia, vykazujú v prvých rokoch nefajčenia vyššiu mortalitu než tí, ktorí zanechali fajčenie z iných dôvodov
- mortalita fajčiarov fajok a cigár je nižšia ako fajčiarov cigariet, ale vyššia ako u nefajčiarov
- úmrtnosť fajčiarov fajok a cigár je závislá na množstve vyfajčeného tabaku, na veku kedy začal fajčiť a na dobe, počas ktorej fajčil.
Na Slovensku fajčí denne 27 % a príležitostne 13 % dospelej populácie. V porovnaní s vyspelou Európu je rozdiel v počte fajčiarov v jednotlivých socioekonomických skupinách . Najvyšší výskyt fajčiarov v Európskej únií je medzi nezamestnanými (54%) a robotníkmi (51%). Priemerný počet fajčiarov v EU je 39%. Fajčiarska epidémia v bohatej socioekonomickej skupine sa presúva z mužov na ženy a zároveň rastie počet fajčiarov-mužov v regionoch s nízkymi príjmami. Pred tirdsiatimi rokmi platilo pravidlo, že so vzrastajúcim príjmom na obyvateľa vzrastal aj počet fajčiarov a množstvo vyfajčených cigariet. V súčasnosti je to naopak. Bohatí muži s vysokými príjmami prestávajú holdovať fajčeniu. Fajčenie v tejto skupine obyvateľov sa stáva spoločensky neprípustné. Takéto pravidlo však neplatí v krajinách v strednej Európy.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je fajčenie zodpovedné za:
- 30 % nádorových chorôb s najvýraznejším podielom rakoviny pľúc, ale i nádorových chorôb úst, hrtana, pažeráka, žalúdka, pankreasu, hrubého čreva, konečníka, pečene, močového mechúra, a dokonca aj prsníka, čípku maternice a penisu.
- 20 % kardiovaskulárnych chorôb – ICHS, ateroskleróza a ischémia ciev dolných končatín.
- 75 % chronickej bronchitídy, ktorá môže vyústiť do chronickej obštrukčnej choroby pľúc a emfyzému
Pasívne fajčenie, alebo nedobrovoľné fajčenie, má okrem krátkodobého negatívneho vplyvu na zdravie aj dlhodobý vplyv na vznik rôznych ochorení. Toto nebezpečenstvo sa zvyšuje najmä vtedy, ak ide o deti a mladistvých. Pasívnymi fajčiarmi sa stávame, akonáhle zotrvávame v zafajčenej miestnosti. Výskumy dokazujú, že v zafajčených miestnostiach bez vetrania stúpa koncentrácia oxidu uhoľnatého nad povolenú hranicu pre pobyt ľudí.
Tabakový dym v prostredí obsahuje toxické látky, ktoré je možné preukázať v krvi, slinách a moči pasívnych fajčiarov, samozrejme v príslušnom pomere k expozícii.
Akútne účinky pozostávajú okrem nepríjemného čuchového vnemu, v podráždení slizníc dýchacích ciest, iritácie očí, prípadne bolesti hlavy. Dlhodobá opakovaná expozícia tabakového dymu zvyšuje riziko vzniku ochorení rovnako ako u aktívneho fajčiara.
Vplyv fajčenia na tehotenstvo
Priebeh tehotenstva ovplyvňujú u fajčiarok dve zložky: nikotín a oxid uhoľnatý. V kombinácii týchto dvoch látok dochádza k zhoršeniu funkcie placenty, ktorú sa privádza k plodu jednak menej kyslíka a jednak je znížené prekrvenie placenty, čo môže viesť k predčasnému pôrodu rep. potratu. Na základe viacerých štúdií fajčiarky rodia deti s nižšou pôrodnou hmotnosťou a to úmerne k počtu vyfajčených cigariet.
Dôsledkom fajčenia mladých žien môže byť aj neplodnosť. Zároveň je u nich aj vyššie riziko mimomaternicovej tehotnosti a spontánneho potratu.
Fajčenie matky počas tehotenstva môže byť príčinou aj spomalenia mentálneho vývoja dieťaťa, ktoré sa až v neskoršom veku mentálne vyrovná deťom nefajčiarok .
Vplyv fajčenia matky na novorodenca
U detí fajčiarok je zvýšený výskyt syndrómu náhleho úmrtia, ktorý je spôsobený nedostatočným vyzretím štruktúr v oblasti dychového centra plodu počas tehotenstva a dieťa v prvých mesiacoch po narodení nevie zvládnuť niektoré životne dôležité situácie., výsledkom čoho je nahla neočakávaná smrť.
Ako ukázali ďalšie výskumy tak vo fajčiarskej rodine deti majú väčší sklon k akútnym ochoreniam horných dýchacích ciest a k alergickým ochoreniam hlavne k prieduškovej astme.
Fajčenie a rakovina
Fajčenie sa najčastejšie dáva do súvislosti s rakovinou pľúc. Pravde je, že až v 90% diagnostikovaných zhubných nádorov pľúc tvoria fajčiari. Mnohí fajčiari si stále nepripúšťajú hroziace nebezpečenstvo a neúprosne sa dostavujúce neskoršie následky z fajčenia tabaku, najmä nikotínu a kysličníka uhoľnatého, ale aj ďalších jedovatých, dráždivých a nádorotvorných látok Vplyvom týchto látok sa riasinkový epitel prirodzene vyskytujúci sa v dýchacích cestách mení na tvz dlaždicovitý, ktorý sa prirodzene vyskytuje na koži či v žalúdku. Zmiznutím riasiniek pľúca strácajú schopnosť brániť sa voči infekciám, čo vedie k chronickému zápalu priedušiek, sprevádzaného dusivým kašľom.
Fajčenie a srdco-cievny systém
Látky z cigaretového dymu, ktoré sa dostávajú do krvi sú následne metabolizované na toxické metabolity podieľajúce sa na zvýšenej úmrtnosti fajčiarov na srdcocievne ochorenia. Celková úmrtnosť fajčiarov na tieto ochorenia vzrastá úmerne k počtu vyfajčených cigariet. Každá vyfajčená cigareta skracuje život o 5 minút. Fajčiar, ktorý fajčí 30 rokov v priemere 20 cigariet denne žije o 8 rokov kratšie a ako nefajčiar žijúci v obdobných podmienkach.
Fajčenie a koža
Účinok fajčenia na kožu je skôr nepriamy a vyvolaný hlavne pôsobením nikotínu, ktorý spôsobuje zúženie priesvitu ciev. U náruživých fajčiarok sa stretávame so z horšeným prekrvením hlavne prstov či už na dolných alebo horných končatinách. Tieto ženy majú takmer vždy studené ruky resp. chodidlá. So zníženým prekrvením súvisí aj nedostatočná výživa hlavne koncových tkanív ako sú nechty, čo môže viesť k zvýšenej lámavosti. Typické sú aj do žlta sfarbené nechty, čo je tiež dôsledok nikotínu.
Častý pobyt v zafajčených miestnostiach dráždi očnú spojivku, a môže byť príčinou rôzných komlikácií hlavne u ľudí s očnými čočkami.
Aj napriek dôkladnému čisteniu zubov sa u fajčiarov stretávame s častejším výskytom zubného kameňa alebo kazu.
Prečo prestať fajčiť?
Najdôležitejším argumetnom prečo prestať fajčiť je zlepšenie vlastného zdravia a aj zdravia svojich najbližších, hlavne vlastných detí. Nefajčiar v ekonomicky vyspelých krajinách sveta sa stáva spoločensky prijateľnejší. V neposlednej rade byť nefajčiarom znamná aj ušetriť financie za cigarety.
Liečba fajčiara
Pokiaľ sa fajčiar rozhodne prestať fajčiť má niekoľko možností. Priležitostný fajčiar môže rozhodnutie zvládnuť silou pevnej vôle. Dlhodobí a silní fajčiari by mali vyhladať radu odborníka. Dnes na Slovensku existuje množstvo poradní pre odvykanie od fajčenia, či už pri poliklinikách alebo pri Úradoch verejného zdravotníctva, kde sú odborníci, ktorí vedia pomôcť nádejnému nefajčiarovi.
Súčasnú liečbu odvykania od fajčenia možno rozdeliť do dvoch skupín:
- nefarmakologická liečba – bez použitia klasického lieku. Používa sa pri psychosocialnej závislosti.
- farmakologická liečba – použitím nikotínových alebo beznikotínových náhrad pri fyzickej závislosti alebo ako podpora nefarmakologickej liečby.
