Koža

Základné fakty

Koža (cutis, derma) tvorí živý ochranný kryt tela, ktorý oddeľuje vnútro organizmu od okolitého sveta,

• zadržiava v tele tekutiny,
• chráni pred vonkajšími vplyvmi (pred škodlivým žiarením slnka, zabraňuje mikroorganizmom vstupovať do tela),
• izoluje organizmus od tepla alebo chladu,
• plochou (u dospelého človeka 1,6 až 2,0 m²) je najväčším orgánom pre vnímanie podnetov z vonkajšieho prostredia.
• Hmotnosť kože predstavuje približne 1/16 hmotnosti ľudského tela,

Funkcie kože

Koža má pre organizmus viacero dôležitých funkcií.

• Ochranná funkcia je najdôležitejšou funkciou kože. Zúčastňuje sa na zabezpečení celistvosti organizmu, tvorí ochranu organizmu proti fyzikálnym vplyvom, napr. vplyvom mechanickým, chemickým, vplyvom žiarenia a proti stratám tekutín (vysychaniu).

• Ochrana proti mechanickým vplyvom sa zabezpečuje schopnosťou kože posúvať sa oproti spodine, ako aj jej elastickosťou. Odolnosť proti ťahu je 180 kg/cm². Pri zvýšených nárokoch môže koža zosilniť svoju rohovinovú vrstvu, a tým znášať väčšie mechanické zaťaženie.
• Ochrana proti vplyvom žiarenia, najmä proti jeho ultrafialovej časti, sa zabezpečuje schopnosťou kože filtrovať žiarenie. Na filtrácii sa zúčastňuje najmä hrúbka a štruktúra pokožky, stav a náplň ciev zamše, kožné pigmenty (predovšetkým melanín) a nemelanínové pigmenty (hemoglobín, karotény, trichosiderín a melanoid).
• Ochrana proti chemickým vplyvom sa uskutočňuje bariérovým mechanizmom, ktorých je na koži niekoľko. Bariéry sú obojstranné – smerom do organizmu aj von (dovnútra napríklad regulujú prenikanie svetla, smerom von z organizmu vylučovanie oxidu uhličitého a obojstranne prestup solí a vody).

Ochranný plášť kože tvorí voda, bielkoviny a tuky. Koža má pH 4,5- 5,5. Toto pH slúži ako nárazník proti účinku slabých kyselín a zásad ako aj proti napučiavaniu rohovinovej vrstvy kože. Kyslosť kožného povrchu zabraňuje nadmernému rozmnožovaniu mikroorganizmov, predovšetkým kvasiniek, plesní atď. Pri znížení kyslosti je koža citlivejšia na pôsobenie plesní, kvasiniek a baktérii. Je to najmä v podpazuší, v okolí pohlavných orgánov a v okolí ritného otvoru.

• Ochrana kože pred vysychaním sa zabezpečuje vylučovaním potu a tukovej emulzie.
• Imunitná funkcia – koža vytvára ochranu organizmu proti infekcii viacerými mechanizmami.

• Schopnosť samoočisťovania kožného povrchu. Táto vlastnosť sa uskutočňuje drobnými brázdičkami, ktoré umožňujú aj neošetrenej koži zbaviť sa mikróbov a nečistôt samočistiacimi procesmi. Jednotlivé mikroorganizmy alebo ich zhluky sa brázdičkami kožného reliéfu transportujú do jamiek folikulárnych ústí, kde sa ďalej spracúvajú. Do týchto jamiek sa odsúva aj špina z ústia potných žliaz, ktoré sa čistia veľmi rýchlo. Pričasté umývanie mydlom znižuje alkalicko-neutralizačné schopnosti kože, čo spôsobuje zvýšenú možnosť pôsobenia baktérií.
• Autodezinfekčné procesy, ktoré predstavujú mechanizmus tlmiaci rast a vývoj mikroorganizmov na povrchu kože. Základný význam pritom majú mastné kyseliny kožného mazu, ktoré sa uvoľňujú z tukov enzýmami mikroorganizmov. Ďalšou dôležitou podmienkou autodezinfekcie je kyslé pH povrchu kože a jeho nízka vlhkosť (udržiavanie zabezpečuje vylučovaný oxid uhličitý a kyselina mliečna). 
• Tvorba protilátok v koži, je pravdepodobne súčasťou tzv. retikuloendotelového systému. 
• Regulácia telesnej teploty, vnímanie tepla a chladu. Na procese výmeny tepla medzi organizmom a prostredím sa koža pri regulácii telesnej teploty podieľa pri suchom aj mokrom výdaji tepla. Najmä pri vyšších teplotách vonkajšieho prostredia sa podieľa kože na výmene tepla výlučne malými potnými žľazami. Činnosť potných žliaz je rytmická, vylučujú pot frekvenciou 5-15 cyklov za minútu. Maximálna rýchlosť vylučovania potu môže byť až 3 l za hodinu. Odparovanie potu z povrchu kože je najúčinnejší prirodzený spôsob znižovania zvýšenej telesnej trepoty.

Nad povrchom kože sa vytvára tenká hraničná vrstva vzduchu so stálou teplotou a vlhkosťou, označovaná tiež ako mikroatmosféra, ktorá zabraňuje prudkému ochladeniu kožného povrchu.

• Vonkajšie vylučovanie – zahrňuje:

• výdaj oxidu uhličitého (CO₂) – normálne predstavuje asi 1,5 % celkového výdaja CO₂ pľúcami. Pri potení, ktoré sa spravidla zjavuje zvýšením teploty kože nad 33 C, rastie výdaj CO₂ kožou na 3 – 4 násobok.
• výdaj dusíkatých látok v pote
• výdaj tukov (6-10 g denne) – prebieha predovšetkým pri vylučovaní kožného mazu, má väčší význam iba u novorodencov a dojčiat.
• výmena solí a vody– normálne sa kožou stráca 500 – 1500 ml vody, a to jednak nepozorovaným vyparovaním, jednak potením. Potenie sa môže vyskytovať aj pri emóciách.

• Vstrebávanie – koža má schopnosť vstrebávať niektoré látky rozpustné v tukoch, ďalej niektoré vitamíny a hormóny. Tieto látky sa dostávajú cez kožnú bariéru prostredníctvom folikulov, kým potné žľazy sa na tomto transporte nezúčastňujú. Vstrebávacia schopnosť sa využíva pri aplikácii masťových preparátov do kože.
• Zásobná funkcia– má význam predovšetkým v metabolizme vody a tukov, a to najmä v dojčenskom veku, keď koža vyrovnáva záťaž organizmu vodou a elektrolytmi.

Podkožné väzivo je zásobným miestom pre tuky, ich uvoľňovanie je však pomalšie ako uvoľňovanie vody.

• Vnímanie – koža predstavuje vonkajšiu časť v systéme pre vnímanie dotykových, tepelných podnetov a pre vnímanie bolesti. Podnety vnímajú Merkelove telieska (dotyk), Wagnerove-Meissnerove, Krauseho, Golgiho – Mazoniho, Ruffiniho vretienka a Vaterove-Paciniho telieska (tlak). Teplo, chlad a bolesť sa vníma jednak voľnými nervovými zakončeniami, jednak nadmerným dráždením ostatných receptorov. Ďalšie pocity ako svrbenie, vibrácie, šteklenie, pocity vlhkosti a suchosti, vznikajú kombináciou vnímania týchto rôznych receptorov. Na 1 cm² kožného povrchu pripadajú 1 – 2 body citlivé na teplo, 12 – 13 bodov pre chlad, 25 bodov vnímajúcich dotyk a 100 – 200 bodov pre bolesť. Ich rozdelenie závisí od príslušnej oblasti tela.
• Látková premena – na látkovú premenu kože má veľký vplyv usporiadanie krvného obehu, ktoré je odlišné od ostatných častí organizmu. 

V koži vzniká z vnútorného predchodcu pôsobením slnečného svetla kalcitriol (1, 25-dihydroxyvitamín D₃). V tenkom čreve zvyšuje vstrebávanie vápnika a v menšej miere aj fosfátov. V kosti stimuluje aktivitu osteoklastov, a tým odbúravanie kostnej hmoty. Súčasne je nevyhnutný pre začiatok a ďalší správny priebeh mineralizácie kostnej hmoty.

• Vnútorné vylučovanie – v potných žľazách vznikajú látky spôsobujúce rozširovanie ciev kože a pozitívne ovplyvňujú tvorbu potu. Regulácia mazovej produkcie sa uskutočňuje vnútorne – vylučovacím pôsobením hormónov kôry nadobličiek, štítnej žľazy a pohlavných orgánov.

Stavba kože

Kožu tvoria dve základné vrstvy:

• pokožka (epidermis),
• zamša (corium).

Pod kožou sa nachádza podkožné väzivo (tela subcutanea).

Pokožka

• Je tvorená viacvrstvovým tkanivom (epitel), ktoré tvoria husto vedľa seba uložené bunky – keratinocyty (v menšom počte melanocyty a Langerhansove bunky).
• Keratinocyty produkujú vláknitú bielkovinu keratín, ktorá je základnou zložkou vonkajšej pokožky, vlasov a nechtov. 
• Pokožka sa skladá z dvoch hlavných vrstiev:

Spodná (zárodková) vrstva je tvorená vysokými bunkami, ktoré si po celý život udržujú schopnosť rozmnožovania. Je materskou vrstvou, z ktorej vznikajú bunky povrchovejších zón. Bunky sa smerom k povrchu splošťujú, menia a pri povrchu úplne rohovatejú na rohovú vrstvu. 

Rohová vrstva (stratum corneum) sa skladá z odumretých buniek, ktoré sú vyplnené keratínom. Posun buniek zo zárodočnej vrstvy až na povrch rohovej vrstvy trvá 26-28 dní. Najpovrchovejšie časti rohovej vrstvy sa stierajú a nenápadne odpadávajú. Derivátmi pokožky sú jednak zrohovatené útvary (vlasy, nechty) a kožné žľazy (mazové a potné).

Vonkajšia vrstva epidermy stratum corneum tvorí špecifickú ochrannú bariéru voči vstupu toxických látok a mikroorganizmov z vonkajšieho prostredia do tela a zabraňuje strate vody a tepla z tela. Stratum corneum je tvorené bunkami (keratinocytmi) a medzibunkovou hmotou, ktorá je tvorená tukovými dvojvrstvami. Tuky (lipidy ) stratum corneum sú hlavne ceramidy ( 43%), mastné kyseliny (26%) a cholesterol (13%). Medzi tukovými dvojvrstvami sa nachádza voda, ktorá je tu udržiavaná pomocou  látok viažúcich vodu  ( natural moisturazing factors-NMF) , akými sú  močovina, kyselina mliečna a pod.  Z kozmetického hľadiska je  pre pokožku dôležité udržiavať ju dostatočne hydratovanú , čoho výsledkom je hebká, vláčna pokožka bez vrások. V kozmetických prípravkoch, ktoré sú určené na obnovu hydratácie pokožky sa preto nachádzajú látky , ktoré sú telu vlastné (ceramidy,  močovina, kyselina mliečna a pod) . Treba si uvedomiť, že tieto látky sú potrebné hlavne v povrchových častiach pokožky a nie je potrebné ich dostávať do hlbších vrstiev kože.

Zamša

• Skladá z väziva s navzájom sa prepletajúcimi vláknami.
• Je hrubá 0,5 až 2,5 mm.
• Je zložená z:

• povrchovej redšej vrstvy (stratum papillare), ktorá vybieha oproti pokožke do bradavíc,
• hlbšej hustejšej vrstvy (stratum reticulare). Obidve vrstvy do seba plynulo prechádzajú.

• Povrchová vrstva obsahuje okrem riedkej siete kolagénových a hustejšej siete elastických vlákien množstvo buniek. Nachádza sa tu veľa kľučiek vlásočníc (kapilár), ktoré siahajú až do bradavicovitých výbežkov, ktoré vybiehajú oproti pokožke. Kapiláry slúžia nielen na látkovú premenu a dodávanie živín pre pokožku, ale zásobujú aj nervové ústroje v zamši.
• Hlbšia vrstva je chudobná na bunky a skladá sa predovšetkým z hustejších kolagénových a z menej početných elastických vlákien. Vlnitý priebeh kolagénových vlákien podmieňuje roztiahnuteľnosť kože, elastické vlákna sú vyrovnávajúcim zariadením a uplatňujú sa až pri uvoľnení ťahu kože. 
• Zamša obsahuje aj svalové vlákna zúčastňujúce sa na vzpriamovaní vlasov – vzpriamovače vlasov. Pri ich sťahu sa vlasy vzpriamujú a vzniká tzv. husia koža.

Z kozmetického hľadiska si je potrebné uvedomiť , že v zamši sa nachádzajú kolagénové a elastické vlákna, takže ak chceme ovplyvňovať tieto použitím kozmetických prípravkov alebo prístrojov je potrebné dostať sa hlboko do kože až na úroveň zamše. Toto je možné použitím okluzívnych masiek, ktoré zlepšujú prienik účinných látok do hlbších vrstiev kože, alebo použitím prístrojov akými sú ultrazvuk ( natlačenie látok do hlbších vrstiev kože), ionoforéza (použitie kladnej  a zápornej elektródy a špeciálneho prípravku  v ionizovanom stave) alebo IPL (intenzívne pulzné svetlo), ktorého účinkom dochádza k poškodeniu kolagénových vlákien a k ich následnej novotvorbe, čím sa koža regeneruje.

Podkožné väzivo

• Sprostredkúva spojenie kože s obalmi svalov alebo okosticou,
• je prestúpené tukovými lalôčikmi (okrem miest kde je pevne spojené s okolím), ktoré môžu splývať do tukového plášťa,
• vývin podkožného väziva závisí predovšetkým od výživy,
• miestne rozvrstvenie tuku závisí aj od pohlavia,
• tukové podkožné väzivo tvorí zásobáreň rezervných látok, ale má aj ochranný význam pri regulácii telesnej teploty a miestami aj mechanický význam (tukový vankúš v stupaji nohy),
• tukový vankúš býva najsilnejší na bruchu, v sedacej oblasti a v horných častiach stehien.

Z kozmetického hľadiska je táto vrstva dôležitá pri riešení celillite (celulitídy), ktorá vzniká na podklade dedičnosti, hlavne u žien v dôsledku nedostatočného odtoku lymfy z medzibunkových priestorov a následnej prestavby tukového tkaniva. Koža nadobúda pomarančový vzhľad. Táto vrstva je veľmi hlboko takže aktívne látky, ktoré majú zlepšiť a ovplyvniť cellulite  treba do tejto vrstvy dostávať masážou, ionoforézou alebo ultrazvukom.