Mykózy – postrach letných kúpalísk?

Ochorenia kože, povrchových slizníc a vnútorných orgánov vyvolané mikroskopickými hubami patria k najrozšírenejšírenejším nákazám populácie. Incidencia týchto ochorení neustále stúpa v súvislosti s mnohými faktormi ovplyvňujúcimi vznik a šírenie mykóz. Niektoré z mykotických infekcií kože sa radia k civilizačným chorobám,pretože sa šíria epidemicky, predovšetkým v dôsledku rozvoja turistického ruchu, obchodu so zvieratami, ktoré môžu byť prameňom nákazy. Proces šírenia nákazy je taktiež uľahčený budovaním kolektívnych očistných a rekreačných zariadení ako aj pôsobením iných vplyvov , ktoré uľahčujú kontakt zdravého človeka s nosičmi patogénnych hubových mikroorganizmov.

Hubové mikroorganizmi sú v prírode veľmi rozšírené . Vyskytujú sa v pôde i na jej povrchu, vo vzduchu, vo vodách povrchových tokov a nádrží, na rastlinách, v splesnených potravinách, na koži a na slizniciach nižších i vyšších organizmov jako saprofyty alebo parazity. Sú mimoriadne odolné voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia.

Možnosti infikovania

Cesty vstupu patogénnych húb do tela hostiteľa sa uskutočňujú rôznymi spôsobmi napr. vdýchnutím spór huby, kontaminovanou potravou, zanesením hubových elementov do organizmu prostredníctvom kontaminovaných chirurgických nástrojov, kanýl, katétrov, chlopní, injekčných ihiel, striekačiek a pod.

Koža človeka sa infikuje buď priamym stykom s chorobnými ložiskami postihnutej osoby, alebo nepriamo prostredníctvom rôznych kontaminovaných materiálov ( textílie, odev, hrebene, obuv, dlážka miestností a pod.)Pri takomto kontakte sa prenášajú mikroskopické huby na kožu zdravého jedinca v podobe spór a vláken, zvyčajne v rôznych keratínových materiáloch (šupinky kože, úlomky nechtov, vlasy ) z kože chorého človeka alebo zvieraťa.

Rast patogénnych húb závisí najmä od koncentrácie vodíkových iónov (optimálne pH okolo 7 ), od obsahu dusíka a kyslíka , ako aj od teploty a vlhkosti. Práve preto ľudská koža so svojou kyslou reakciou, bohatým obsahom dusíka (keratín), vlhkosťou a telesnou teplotou vytvára mimoriadne priaznivé podmienky na ich vegetovanie.

Vyvolávatelia mykotických infekcií

Mykotické nákazy kože, vlasov, nechtov, povrchových slizníc a vnútorných orgánov sa vyskytujú na celom svete. Postihujú všetky rasy, ľudí každého veku a obidvoch pohlaví.

Vyvolávatelia hubových infekcií sa z klinického hľadiska delia na štyri skupiny:

dermatofyty (vláknité huby s parzitickým vzťahom ku keratínu kože, vlasov a nechtov )
kvasinky a kvasinkovité huby
dimorfné huby
príležitostne patogénne huby

V humánnej medicíne sú z etiologického hľadiska dôležité hlavne prvé dve skupiny, ale s rozvojom imunosupresívnej liečby a šírením AIDS sú stále častejšie opisované infekcie aj príležitostne patogénnymi hubami.

Najčastejšími vyvolávateľmi hubových ochorení kože sú Dermatofyty , Druhy patogénne pre človeka sú schopné metabolizovať keratín ako zdroj uhlíka a dusíka, preto sa nazývajú keratinofilné huby. Napomáhajúce faktory pre uchytenie patogénnych húb na koži sú celkový stav organizmu, mikrotraumy kože, zvýšenie pH kože ( norma 5,4 – 5,5 ), vek ( so zvýšeným vekom dochádza k zníženiu tvorby mazu, ktorý obsahuje kyselinu undecylénovú s antimykotickým pôsobením ), zhoršenie cirkulácie krvi, hygiena, hospodárske a sociálne faktory ( zvieratá, poľnohospodári, vojaci ), klimaticke´ faktory , geografické faktory ( Trichophyton rubrum sa vyskytuje celosvetovo, Trichophyton tonsurans v USA v Európe málo ).

Z hľadiska fytogenetického vývoja sa dermatofyty rozdeľujú na :

geofilné
zoofilné
antropofilné

Podľa adaptácie na keratín v pôde, u zvierat alebo ľudí. Antropofilné sú patogénne iba pre ľudí, prenos na zviera je nemožný. Zoofilné a geofilné druhy sú schopné vyvolať ochorenie ľudí.

V humánnej medicíne sa uplatňujú najmä tri rody dermatofytov .

Trichophyton
Microsporum

3. Epidermophyton

Dnes je známych 39 druhov dermatofytov schopných vyvolať ochorenia u ľudí. V strednej Európe najčastejšími vyvolávateľmi infekcií u ľudí sú Trychophyton (T) rubrum, T. mentagrophytes var. interdigitale, Epidermophyton inguinale (antropofilné ) a T. mentagrophytes var. granulosum, Mycosporum canis (zoofilné ). Spektrum vyvolávateľov je v rôznych krajinách rôzny, závisí nielen od klimatických pomerov, ale najmä od sociálno-hospodárskych pomerov v jednotlivých krajinách.

Klinické prejavy mykóz

Ako u každej infekcie klinické prejavy sú určované komplexom vzťahov hostiteľ-parazit. Na jednej strane má hostiteľ prirodzenú a imunologickú obranu a na druhej strane je patogenetická sila vyvolávateľa, ktorý pôsobí rôznymi enzýmami ( keratinázy, elastázy a inými proteázami). Najdôležitejší faktor, ktorý určuje klinické prejavy je imunitná odpoveď na hubové antigény (glykoproteíny , najmä manany ). Klinické prejavy môžu byť zmenené aj na základe antibiotickej alebo kortizónovej liečby.

Dermatomykózy

Typické klinické prejavy dermatomykóz sa dajú ľahko diagnostikovať klinicky podľa okrúhlych, mapovitých tvarov dobre ohraničených ložísk. Na mierne vystúpenom okraji intenzívne červenej farby môžu byť pľuzgieriky alebo šupiny – prstencovitý charakter. Centrum ložísk je svetlejšie alebo tej istej farby ako

koža. V anglosaskej literatúre sa pre dermatomykózy používa názov tinea. Vždy je však potrebné udať vyvolávateľa, pretože napr. tineu corporis môže vyvolávať T.mentagrophytes var. granulosum, T. rubrum, M.canis., pritom každý druh dermatofyta vyvoláva odlišné klinické prejavy. V našej odbornej literatúre sa používajú názvy pre dermatofytózy podľa klinických kritérií ( superficiálne,intermediárne,hlboké )a podľa charakteristyckých vlastností infekčného agens ( trichofýcie, popr. favus,mikrospórie, epidermofýcie ).

Trichofýcie a mikrospórie

Klinický obraz trichofýcií a mikrospórií zoofilných druhov v typických prípadoch býva tvorený prstencovitými ložiskami s drobnými pľuzgierikmi na okraji. Prejavy intenzívne svrbia. Najčastejšia lokalizácia býva na lícach, krku, v hornej časti hrudníka a ramien, na predlaktiach. Pri postihnutí vlasatej časti sa môžu vytvoriť ložiská alopécie s rovnomerne odlámanými vlasmi pri mikrospórii alebo nerovnomerne odlámanými vlasmi pri trichofýcii. Vlasy postihnuté M.canis vo Woodovom svetle fluoreskujú do zelena. Všetky postihnutia vlasatej časti hlavy by mali byť vyšetrené v tomto svetle.

Trichofýcie vyvolané antropofilnými druhmi majú miernejšie zápalové prejavy, vyskytujú sa ojedinele, môžu byť k nám zavlečené v dôsledku cestovného ruchu.

Epidermofýcie

Epidermofýcie najčastejšie vyvoláva T.rubrum , ktorý sa šíri najmä v spoločných hygienických zariadeniach, kde sa uvoľnený patologický materiál môže preniesť na ďalšieho človeka (sprchárne, sauny, kúpaliská , ako aj požičiavaná obuv ). Tento vyvolávateľ môže postihnúť kožu tela, veľkých záhybov, stupaje a dlane. Ložiská na hladkej koži a veľkých záhyboch majú prerušovaný okraj a v centre takýchto ložísk sa vytvárajú nové prejavy. Ak ochorenie vyvoláva E.floccosum , prejavy majú výraznejší exsudatívny a zápaľový charakter. Na okraji ložiska môžu byť prítomné pľuzgieriky až pustulky.

Pri postihnutí dlaní sa uplatňuje výlučne T.rubrum. Vzniká obraz suchosti, zhrubnutia rohovej vrstvy, vytvárajú sa praskliny. V okolí hyperkeratóz sa nachádza úzky zápalový lem. Šupiny sú žltošedej farby, hrubé. Prejavy svrbia. Zhodné prejavy sú pri postihnutí stupají , vyvolávateľom býva T. mentagrophytes var. interdigitale a v klinickom obraze sa pridružujú hlboko uložené pľuzgieriky, najmä v klenbe nôh.

V medziprstiach nôh býva tieź rozdielny obraz. Ak je vyvolávateľom T. rubrum dominuje suchosť, začervenanie , praskliny, postihnutie všetkých medziprstových priestorov, zatiaľ čo T. mentagrophytes var. interdigitale postihuje najtesnejšie naliehajúce medziprstia ( 3. a 4. ), prítomný je výraznejší zápal, chýba suchosť.

Onychomykózy

Ochorenie nechtových platničiek spôsobuje najčastejšie T.rubrum. Často začína na palci nôh, od voľného okraja. Infekcia postupuje proximálne až po lunulu.V dôsledku zápalových zmien na lôžku sa pod platničkou vytvárajú hyperkeratózy, ktoré sa klinicky prejavujú žltou farbou, zhrubnutím, stratou lesku. Pri dlhom trvaní ochorenia sa nechtová platnička môže vydrobiť čiastočne alebo aź po lunulu.

Dôkaz vyvolávateľa mykotickej infekcie

Vyvolávateľa mykotickej infekcie je možné dokázať mikroskopickým vyšetrením časti krytov pľuzgierikov, šupiniek z okrajov ložísk, odlámaných vlasov, alebo časti nechtových hyperkeratóz. Toto vyšetrenie umožňuje určiť príčinu, ale nedovoľuje určiť , aký druh ochorenie vyvolal. To umožňuje mykologická kultivácia. Huby rastú pomaly, při izbovej teplote, 3-4 týždne. Vyštrenie vlasatej časti hlavy vo Woodovom svetle pomôže odhaliť aj malé ložiská mikrospórie, negatívny nález nevylučuje možnosť infekcie inými druhmi.

Liečba mykotických infekcií

Liečba dermatomykóz musí byť komplexná . V súčasnosti je k dispozícii široké spektrum lokálnych ako aj celkovo podávaných antimykotík.

Fungistaticky aź fungicídne pôsobí mnoho špecifických a nešpecifických antimykotík.

K špecifickým antimykotikám patria napr. terbinafín , itrakonazol, ktoré sa používajú celkovo na liečbu onychomykóz, na lokálnu liečbu sa najviac používajú deriváty imidazolu napr.bifonazol, klotrimazol, ekonazol, ketokonazol, alebo terbinafín vo forme krému.

K nešpecifickým antimykotikám patrí napr, síra, jód, decht, nenasýtené mastné kyseliny a pod.

Pri liečbe onychomykóz sa najnovšie používa aj Nd:YAG laser s vlnovou dĺžkou 1064 nm.

Celkovo používané antimykotiká by sa nemali aplikovať bez kultivačného potvrdenia klinickej diagnózy. Nedostatočná liečba môže viesť k zamaskovaniu klinických prejavov a chorý zostáva prameňom šírenia infekcie.

Prevencia

Vzhľadom na rozšírenie , kontagiozitu , ťažkosť liečenia, sklon k recidívam,značnú životaschopnosť etiologického agensa a masový výskyt najmä u ľudí, ktorí používajú spoločné očistné a rekreačné zariadenia hlavne v letných mesiacoch , akými sú kúpaliská, bazény, sprchárne , je nevyhnutné upozorniť na prevenciu

pred mykotickými infekciami . Z kolektívnych opatrení je dôležité odplavovanie odpadnutých šupiniek obsahujúcich parazita najmä z očistných vodných cestičiek lemujúcich bazény, a spod spŕch, nahradenie drevených mriežok hladkými mriežkami z umelých hmôt. Pri príchode alebo odchode spod spŕch alebo z bazénov sú veľmi účelné vodné koberčeky z kovových trubíc s otvormi , cez ktoré smerom hore vystrekuje teplá voda. Z individuálnych opatrení je dôležité ošetrovanie nôh pred odchodom z kúpaliska ( dôkladné vysušenie nôh, najmä medzi prstami vlastným uterákom, ako aj používanie dezinfekčných roztokov . Na prevenciu mykotickej reinfekcie po vyliečení je treba obuv , ponožky, pančuchy vydezinfikovať .

Pre úspešnosť liečby mykotických ochorení je potrebné ,aby liečba bola riadená odborným lekárom, pretože nedostatočná liečba môže viesť k zamaskovaniu prejavov a chorý pritom zostáva prameňom nákazy.