Ochrana kože

Faktory  podieľajúce sa na ochrannej funkcii kože za fyziologických okolností

Z anatomického hľadiska kožný povrch predstavuje plochu v priemere  1,5 – 2 m2 a jej hmotnosť  zodpovedá asi jednej šestine telesnej hmotnosti, čo je u dospelého človeka  približne 18-20 kg.  Koža je teda najväčším orgánom ľudského tela, jej hlavnou úlohou je ochrana organizmu pred vonkajším prostredím.

Ochranná – bariérová funkcia kože je zabezpečovaná komplexom rôznych fyzikálnych, chemických a biologických obranných systémov.

Koža je za fyziologických okolností dostatočne:

premastená  ( tvorba mazu ), vlhká, pH kože je kyslé  (5-6), tieto 3 faktory pôsobia proti  vzniku  pliesňových a mikrobiálnych zápalov kože.

Koža má tiež fotoprotektívnu funkciu, ktorá je zabezpečovaná hrúbkou kože ako aj prítomnosťou melanocytov  a melanínu v koži.

Látky  znižujúce ochrannú funkciu kože

   Ochranný kyslý, mastný kožný plášť na povrchu kože môže byť poškodený  pôsobením vody, alkálií, organických rozpúšťadiel, mydiel, pracích práškov a iných iratačne pôsobiacich látok na kožu.

  Pri niektorých kožných ochoreniach ako napr. ekzémy, dermatitis atopika, ichtyóza, psoriáza, je konštitučne zmenený povrchový  kyslý, mastný kožný film.

   Výsledkom zmeny pH kože a zníženia premastenia kože je  suchosť kože. Suchá  koža je zraniteľnejšia a tým skôr môže  dôjsť ku vzniku jej mikrobiálneho alebo pliesňového zápalu.

   Vlhké prostredie, zvýšené potenie, drevené rošty v saunách, plavárňach, požičiavanie si obuvi  prispievajú k prenosu a vzniku pliesňových ochorení kože.

Ochrana pred zvýšenou suchosťou kože 

   Na obnovenie a zlepšenie vlhkosti kože sú veľmi vhodné hlavne prípravky s obsahom urey .

Urea je hlavná zložka  vo vode rozpustnej frakcie normálnej rohovej vrstvy a tým aj súčasťou prirodzených zvlhčovacích faktorov kože. Je výsledným produktom katabolizmu bielkovínAko telu vlastná látka nepôsobí močovina senzibilizujúco ani lokálne , ani pri perkutánnej resorpcii, nespôsobuje ani fotosenzibilizáciu .

Lokálne aplikovaná urea má výrazné hydratačné vlastnosti ako aj schopnosť spôsobovať konfiguračné zmeny  proteínov v rohovitej vrstve , čo je základom pre jej moderné klinické využitie v dermatológii a v kozmetológii.

   Urea je jedným z najdôležitejších prirodzených zvlhčujúcich faktorov kože tzv.„ natural moisturizing factors“ (NMF). Zabraňuje odparovaniu vodyz povrchu kože. Obsah vody v koži je nepostrádateľný pre jej fyziologický stav.

   Krémy s obsahom 5-10% urey majú keratoplastické účinky, tým že rozpúšťajú medzibunkové môstiky zložené z kyslých mukopolysacharidov a lipidov. Podporujú uvoľňovanie keratinocytov , pozitívne upravujú vzhľad kože

   Vplyvom urey sa zvyšuje obsah ceramidov a kyseliny linolovej v koži. Zvyšuje sa  súdržnosť keratinocytov , zlepšuje sa zloženie epidermálnych lipidov, posilňuje sa bariérová

( ochranná ) funkcia epidermy .

   Na premasťovanie suchej kože sú taktiež doporučované indiferentné prípravky, ktoré neobsahujú žiadne účinné látky, akými sú napr. olejové prípravky.

   U ľudí, ktorí pracujú vo vlhkom prostredí alebo nosia ochranné  pracovné prostriedky akými sú napr. gumové čižmy, alebo gumové rukavice je dobré chrániť kožu , krémami, ktoré kožu nielen premastia, ale obsahujú aj dezinfekèné látky, ktoré pôsobia proti baktériám a pliesňam.

    Ochrana kože pred slnečným žiarením

   V dôsledku  porušenej ozónovej vrstvy preniká na zemský povrch viac UV žiarenia o väčšej intenzite. UV žiarenie sa delí  na základe vlnovej dĺžky na UVA s vlnovou dĺžkou 320-400 nm, UVB 280- 320 nm a krátke UVC 260- 280 nm.  UVC je z biologického hľadiska len málo zaujímavé, lebo je  skoro úplne absorbované  ozónovou vrstvou atmosféry. UVA, ktoré má väčšiu vlnovú dĺžku, preniká hlbšie do kože ako UVB. UVA spôsobuje priame zhnednutie kože, tým že uvoľňuje melanín zo zásob, čím sa pokožka chráni pred prvými jarnými lúčmi. 

   UVB spôsobuje začervenanie a následné zhnednutie kože , tým že  vedie k novotvorbe melanínu v koži, ktorý po viacerých dňoch spôsobí hlboké zhnednutie . Koža sa vie sama ubrániť pôsobeniu UV žiarenia, ale problém je v tom, že v priebehu dňa má obmedzenú kapacitu pojať a spracovať UV žiarenie. Nadmerné vystavovanie kože UV žiareniu aj v soláriu  viedie  k jeho nežiadúcim vedľajším účinkom , ktoré sa prejavujú hlavne starnutím z fotopoškodenia kože, ktoré je sprevádzané  zvýšenou tvorbou vrások, zmenami pigmentácie kože, ako aj solárnych keratóz (premalígne prejavy na slnku exponovanej koži ) a  potenciálneho karcinómu kože, ktorého pravdepodobnosť vzniku sa každým spálením   mnohonásobne zvyšuje.

   Preto je priam nevyhnutné pri pobyte na slnku, hlavne počas dovolenky v subtropických oblastiach, používať prostriedky s ochrannými faktormi proti UV žiareniu – sunscreeny . Ochranné látky sú fyzikálne a chemické . Fyzikálne odrážajú , chemické pohlcujú UV lúče. UV faktor- je číslo, ktoré udáva, aký podiel  UV svetla  prejde do pokožky ( napr. stredne snedý človek  by mohol byť na obedňajšom slnku 10-15 min bez spálenia , ak použije ochranný faktor 16 môže byť na slnku 16 krát dlhšie ako bez ochrany.

   V súčasnosti sa doporučuje používať krémy s ochrannými UV faktormi aj pod denný makeup, ako ochrana před tvorbou vrások.    Pri vhodnej starostlivosti o kožu je možné nielen zlepšiť funkčný stav a vzhľad kože, ale aj predchádzať mnohým kožným ochoreniam.

MUDr. Ružena Sochorová,CSc
Bartoňova 9, 811 03 Bratislava