Ochrana pred slnkom – stále aktuálna téma

Ochrana pred slnkom – stále aktuálna téma

Blíži sa leto a s ním obdobie dovoleniek, preto je dôležité pripomenúť si niektoré fakty o UV žiarení a ochrane pred ním. Je to dôležité aj preto, že mnohí ľudia stále nevedia, čo presne znamená SPF, a ani to, ako si vybrať správnu kozmetiku na daný typ pleti.

Všetko, čo potrebujete vedieť o opaľovaní

UV žiarenie

Ultrafialové žiarenie (skrátene UV z anglického ultraviolet) je časťou elektromagnetického spektra a má vlnové dĺžky (farby) tesne pod viditeľným svetlom (400 – 750 nm). UV žiarenie je teda neviditeľné, a tak ako spektrum viditeľného svetla sa podľa vlnových dĺžok delí na farby, tak sa UV žiarenie delí na UVA (315 – 400 nm), UVB (280 – 315 nm) a UVC (100 – 280 nm). UVC je z nich najnebezpečnejšie, pretože priamo poškodzuje bunky, a to je aj dôvod, prečo sa využíva na dezinfekciu a sterilizáciu (predmetov, povrchov aj vody). Našťastie nás pred ním chráni atmosféra, takže sa k zemskému povrchu nedostáva. UVA a UVB majú schopnosť preniknúť až k povrchu zeme a poškodzovať bunky kože rôznymi spôsobmi. Oba tieto typy UV žiarenia zvyšujú riziko vzniku rakoviny kože. Kým pri UVB lúčoch je pôsobenie priamočiare, pretože poškodzujú DNA v jadrách buniek, UVA žiarenie má za následok skôr chronické zmeny navodením vyššej tvorby kyslíkových radikálov. Napriek tomu, že UV žiarenie zo slnka dopadá na povrch zeme zhruba v pomere 90 % UVA a 10 % UVB, za spálenie kože je najviac zodpovedné UVB žiarenie. Obsahuje viac energie, čo vedie k výraznejšiemu poškodeniu buniek, a tým aj k rýchlejšej zápalovej reakcii v podobe spálenej kože. UVA žiarenie je na energiu menej bohaté a je skôr zodpovedné za vysúšanie a zrýchlenie starnutia kože, stratu jej pružnosti a tvorbu vrások.

Pre odhad intenzity dopadajúceho UV žiarenia sú dôležité nasledujúce faktory:

  1. Ročné obdobie. Na jar a v lete je UV žiarenie najintenzívnejšie. V oblastiach blízko rovníka nie sú veľké rozdiely počas roka.
  2. Čas. Najintenzívnejšie UV žiarenie je napoludnie a celkovo medzi 10. hodinou doobeda a 3. poobede.
  3. Zemepisná šírka: Čím ďalej od rovníka, tým nižšia intenzita UV žiarenia.
  4. Nadmorská výška: Čím vyššie, tým je intenzita UV žiarenia vyššia. Preto si na horách treba dávať pozor aj v zime.
  5. Odrazivosť od povrchov: Mnohé povrchy majú schopnosť odrážať UV žiarenie a tým zvyšovať jeho intenzitu. Medzi známe patrí sneh alebo piesok, ale pozor treba dať aj na vodné plochy, lesklé fasády a iné.
  6. Oblačnosť: veľa ľudí predpokladá, že pri zamračenej oblohe nedochádza k prieniku UV žiarenia, že sa neopália. Hlavne v tropických krajinách je to častou príčinou slnkom popálenej kože. Zhruba 40 – 80 % UV žiarenia preniká bežnými mrakmi. Ak je však úplne zatiahnutý deň, tak, že aj slnko ledva svieti cez husté sivé mraky, väčšina UV ostane tiež blokovaná mrakmi. No celkovo sa dá povedať, že mraky sú nevyspytateľné a neposkytujú veľkú ochranu pred UV žiarením.

UV index

Na uľahčenie zhodnotenia intenzity UV žiarenia na danom mieste, v daný deň, prípadne hodinu sa používa UV index. Je to vlastne číselné vyjadrenie intenzity UV žiarenia a zverejňuje ho väčšinou meteorologický ústav danej krajiny. UV index je číslo od 1 do 11+ a má škálu, v ktorej sa dá konkrétne číslo priradiť k účinkom na kožu a oči.

UV indexFarba v  grafickom znázorneníRiziko poškodenia pri vystavení sa slnku bez ochranyOdporúčaná ochrana (platí pre „priemerného človeka“, teda fototyp III)
0,0 – 2,9zelenáNízkeTento rozsah UV indexu znamená nízke nebezpečenstvo UV lúčov pre priemerného človeka. Počas jasných dní sa odporúča nosiť ochranné okuliare. Ľudia, ktorí sa ľahko spália na slnku, by sa mali chrániť faktorom SPF 15 až 30.
3,0 – 5,9žltástrednéMierne riziko poškodenia UV lúčmi. Počas poludnia sa zdržiavajte v tieni. Pri pobyte vonku sa odporúča ochranné oblečenie, okuliare s UV filtrom a klobúk. Na nechránené časti tela sa odporúča naniesť prípravok s SPF 30 a viac, ideálne každé 2 hodiny, aj počas zamračených dní. Tiež po kúpaní alebo potení.
6,0 – 7,9oranžovávysokéJe potrebná ochrana kože aj očí. Pobytu vonku sa treba vyhnúť medzi 10.00 až 16.00. Ak to nie je možné, treba vyhľadávať tieň, nosiť ochranný odev, široký klobúk, ochranné okuliare. Na nechránené časti tela sa odporúča naniesť prípravok s SPF 30 a viac, ideálne každé 2 hodiny, aj počas zamračených dní. Tiež po kúpaní alebo potení.
8,0 – 10,9červenáveľmi vysokéOdporúča sa vysoká opatrnosť, pretože nechránená koža a oči sa môžu poškodiť a zapáliť veľmi rýchlo. Pobytu vonku sa treba vyhnúť medzi 10.00 až 16.00. Ak to nie je možné, treba vyhľadávať tieň, nosiť ochranný odev, široký klobúk, ochranné okuliare. Na nechránené časti tela sa odporúča naniesť prípravok s SPF 30 a viac, ideálne každé 2 hodiny, aj počas zamračených dní. Tiež po kúpaní alebo potení.
11 +fialováextrémneTreba spraviť všetky možné opatrenia na ochranu pred slnkom, pretože k poškodeniu kože a očí môže dôjsť v priebehu minút. Pobytu vonku sa treba vyhnúť medzi 10.00 až 16.00. Ak to nie je možné, treba vyhľadávať tieň, nosiť ochranný odev, široký klobúk, ochranné okuliare. Na nechránené časti tela sa odporúča naniesť prípravok s SPF 30 a viac, ideálne každé 2 hodiny, aj počas zamračených dní. Tiež po kúpaní alebo potení.

Poznámka: Pri UV indexe viac ako 9 je UVB žiarenie také intenzívne, že k začervenaniu (spáleniu) kože dochádza do 15 minút! U bledších ľudí (fototyp I a II) treba použiť výraznejšiu ochranu ako v tabuľke.

Ani infračervené žiarenie a viditeľné svetlo nie sú neškodné.

V posledných zhruba 10 rokoch sa pozornosť vedy obracia aj na škodlivé pôsobenie infračerveného žiarenia (ide vlastne o teplo) na kožu. Už stáročia sú známe prípady napr. sklárov, u ktorých starne koža rúk a tváre rýchlejšie ako v iných profesiách. V poslednom čase sa však viac skúma, či aj infračervené (IR – od anglického infra red) žiarenie zo slnka nemôže mať negatívny vplyv na pleť. Zistilo sa, že intenzívne IR dokáže zvyšovať tvorbu voľných radikálov v koži, čo vedie k urýchleniu jej starnutia. Okrem toho v mestách dokáže v kombinácii so znečisteným ovzduším spôsobovať povrchové pigmentové fľaky. V tomto prípade sa predpokladá, že IR žiarenie dokáže meniť chemickú štruktúru škodlivých látok, ako aj urýchliť ich vstrebanie do kože. Väčšinou ide o drobné sadze, najmä z priemyslu a automobilov. Tie poletujú vo vzduchu a majú mikroskopické rozmery, takže voľným okom sú neviditeľné. Usadzujú sa na všetkých povrchoch vrátane pokožky, kde sa doslova prilepia. Následne spôsobujú rôzne problémy od podráždenia až po zmeny farby. Tieto procesy potom môže urýchliť IR žiarenie.

Na druhej strane však existujú aj štúdie poukazujúce na to, že IR žiarenie má pre kožu pozitívny význam. IR má v rannom slnku väčšie zastúpenie ako UV a postupne pribúda dopoludnia UV zložka (ale ani napoludnie nie je väčšina slnečného žiarenia v UV spektre). A IR žiarenie by mohlo byť schopné kožu „pripraviť“ na neskorší väčší podiel UV žiarenia. Príliš silné IR žiarenie, ako býva v lete napoludnie, však koži neprospieva.

Prechod medzi UV žiarením a viditeľným svetlom je v učebniciach pomerne jasne daný. Do 400 nm ide o UV žiarenie, nad 400 nm o svetlo. V biologických účinkoch však nie sú takto presne a ostro vymedzené hranice medzi jednotlivými typmi žiarenia a ich účinkami na biologické štruktúry. Preto sa, najmä v očnom lekárstve, používa pojem vysoko energetické viditeľné svetlo alebo HEVis (High Energy Visible). Ide zhruba o pásmo 400 – 450 nm, kam spadá fialové a modré svetlo. Jeho schopnosť poškodiť zrak je známa. Menej známe však je, že pri vysokej intenzite má podobné účinky na kožu ako UVA. Spektrum žiarenia zo slnka je schematicky na obrázku č. 1.  

obr. 1

Kozmetika s ochranným faktorom

Na ochranu pred škodlivým UV žiarením sa používa niekoľko rôznych prostriedkov, mnohé sú spomenuté v tabuľke o UV indexe. Niektoré si ani neuvedomujeme, lebo ide o oblečenie, pokrývku hlavy (ideálne klobúk, aby zakryl aj uši), prípadne vyhľadávanie tieňa. Najznámejšími prostriedkami sú však rôzne druhy kozmetiky s ochranným faktorom. Najčastejšie ide o krémy, ale zriedkavé nie sú ani balzamy na pery, oleje, gély, fluidy, mejkapy a iné.

Na uľahčenie orientácie v produktoch sa nielen v Európe používa číslovanie SPF (sun protection factor – teda faktor ochrany pred slnkom). Princíp je veľmi jednoduchý, pretože toto číslo nám hovorí, o koľko sa oddiali čas do sčervenenia chránenej pokožky oproti nechránenej. Takže ak by nám v daný deň sčervenela koža po 15-minútovom pobyte vonku, pri správnom nanesení krému s SPF 15 by to bolo až 15-krát neskôr, teda o 225 minút, čo sú skoro 4 hodiny. Teoreticky by to tak malo fungovať, no prax je zložitejšia.

Prvou podmienkou očakávaného predĺženia pobytu na slnku bez spálenia je nanesenie dostatočnej dávky, čo je 2 mg/cm2 kože. Poddávkovanie je nebezpečné preto, že napr. pri použití ½ množstva prípravku s SPF 30 sa dosiahne len SPF 5,5! Účinnosť klesá so štvorcom redukovaného množstva prípravku. Pretože 2 mg/cm2 je príliš teoretická hodnota, existuje niekoľko spôsobov, ako si ju v praxi predstaviť. Najjednoduchšie pravidlo je, že na dostatočnú vrstvu ochranného faktora u dospelého treba 30 – 35 ml prípravku na celé telo. Iný spôsob je tzv. lyžičkové pravidlo, keď sa za mierku odporúča použiť čajovú lyžičku. Polovica lyžičky sa aplikuje na každú ruku, tvár a krk. Niečo viac ako plná lyžička by malo pokryť každú nohu, hrudník a chrbát. Týchto 7 lyžičiek na celé telo zodpovedá cca 33 ml prípravku. Ďalšou možnosťou, ako sa snažiť nepoddávkovať ochranný prípravok, je nanášať ho dvakrát po sebe. Týmto spôsobom sa tiež znižuje šanca, že niektoré oblasti tela ostanú vynechané.  Tak sa dostávame k ďalšiemu dôležitému predpokladu nespálenia sa a tým je ochrana celého povrchu. V praxi sa často zabúda na uši, na plážach aj nohy v oblasti priehlavku (keď nie sú v topánkach), temeno hlavy (u holohlavých je však lepšie použiť čiapku), pery alebo vnútorný kútik oka. Na perách môže tiež vzniknúť rakovina kože, takže ich takisto treba chrániť. Aby prípravok naozaj chránil pred UV žiarením, treba ho pravidelne dotierať. Častosť opakovaného nanášania závisí najmä od intenzity potenia, či ide o pobyt pri vode s kúpaním, prípadne od oteru uterákom alebo oblečením. V bežných podmienkach sa opakované natieranie odporúča robiť každé 2 hodiny, alebo po kúpaní, alebo po utieraní sa uterákom. Aplikácia ochranného prípravku by mala byť aspoň 15 min. pred pobytom na slnku, ideálne však 30 min. Tým sa umožní čiastočné vstrebanie a rovnomerné rozloženie na povrchu kože. Na obrázkoch č. 2 a 3 je fotografia tváre v normálnom svetle (obr. č. 2) a v UV spektre (obr. č. 3). Polovica tváre je natretá prípravkom s vysokou UV ochranou a polovica je bez prípravku. 

obr. 2
obr. 3

SPF = ochrana pred UVB

UV žiarenie sa delí na 3 oblasti, z ktorých k zemskému povrchu dopadne UVB a UVA. UVB je hlavne zodpovedné za sčervenenie pleti a UVA za menej akútne reakcie. SPF faktor informuje o ochrane pred UVB, ale nie pred UVA žiarením. Tento fakt má 2 dôležité dôsledky použitia prípravkov s vysokým SPF (30 a viac) bez vysokej UVA ochrany: 1. nechránia pred fotostarnutím kože (spôsobuje ho najmä UVA) a 2. pri použití takéhoto prípravku sa človek opáli. Napriek tomu, že SPF je vyjadrením predĺženia času do sčervenenia s ochranným prípravkom oproti situácii bez neho, intenzita blokovania UVB žiarenia nie je lineárna s rastúcim faktorom. V skutočnosti redukcia UVB žiarenia vyzerá takto:

SPF 15 blokuje 93 % intenzity UVB žiarenia,

SPF 30 blokuje 97 % intenzity UVB žiarenia,

SPF 50 blokuje 98 % intenzity UVB žiarenia.

Z tohto je jasné, že správne použitie prípravku SPF 30 poskytuje len o 4 % vyššiu ochranu oproti SPF 15. Je to tiež dôvod, prečo v EÚ nie je povolené na obaloch prípravkov používať vyššie číslo SPF ako 50. Ak má prípravok vyšší ochranný faktor, označuje sa ako SPF 50+. Je to z toho dôvodu, že ľudí často mýlili vysoké čísla SPF, ktoré im vlastne výrazne vyššiu ochranu ako SPF 50 vôbec neposkytovali. Viedlo to potom k falošnej viere, že nanesením prípravku s vysokým číslom je človek chránený na celý deň pred akýmkoľvek prudkým slnkom.

V súčasnosti sú pre prípravky na európskom trhu povolené označenia SPF 6, 10, 15, 20, 25, 30, 50 a 50+. Slovné delenie je nasledujúce: nízka ochrana (SPF 6, 10), stredná ochrana (SPF 15, 20, 25), vysoká ochrana (SPF 30 a 50) a veľmi vysoká ochrana (SPF 50+).

A čo ochrana pred UVA?

Ako je spomenuté vyššie, UVA žiarenie preniká do hlbších vrstiev kože, je schopné navodiť aj priame poškodenie DNA, ale oveľa viac spôsobuje nepriame poškodenie cez tvorbu kyslíkových a iných radikálov. Vychytávajú ho aj kolagénové vlákna, ktoré týmto poškodzuje. Tieto jeho účinky sú viac zodpovedné za urýchlenie starnutia pleti (tzv. fotoaging) ako tvorbu nádorov kože. Dokáže podporiť aj tvorbu rakoviny kože, ale v menšej miere ako UVB. Horšie je, že je schopné prejsť cez sklo, čo poznajú najmä vodiči, ktorí majú výraznejšie opálenú ľavú polovicu tváre alebo ľavú ruku ako pravú.

Z tohto je jasné, že ochrana pred UVA by mala byť tiež veľmi dôležitou zložkou komplexnej ochrany pred slnkom. Na stanovenie ochrany pred UVA žiarením sa používa tzv. PPD test (persistent pigment darkening). Pri ňom sa zisťuje a porovnáva, aká dávka UVA žiarenia je schopná navodiť zhnednutie (opálenie) kože a o koľko ho je schopný oddialiť daný UVA filter. Teda koľkokrát dlhšie môže byť človek vystavený UVA žiareniu pri ochrane daným filtrom bez toho, aby zhnedol. Tento údaj (UVA ochranný faktor – UVA PF) sa na obaloch ochranných prípravkov bežne neuvádza. Na zjednodušenie v EÚ platí, že ak má prípravok napr. SPF 30, UVA ochranný faktor má mať minimálne 1/3 z SPF, teda v tomto prípade 10. Existujú však aj prípravky, ktoré majú UVA ochranu ešte vyššiu v pomere k SPF. Väčšinou sú určené pre ľudí trpiacich niektorou z chorôb, ktorú zhoršuje pobyt na slnku, alebo po transplantácií orgánov. Uvádzanie miery ochrany prípravku voči UVA žiareniu nie je v EÚ presne predpísané, preto niektorí výrobcovia používajú rôzne formy ako hviezdičky alebo najčastejšie „UVA“ v krúžku. Z tohto teda vyplýva, že:

  1. Ochrana pred spálením na slnku nie je to isté ako komplexná ochrana pred slnkom (teda nielen pred UVB, ale aj pred UVA žiarením).
  2. Ochrana pred UVA žiarením znižuje riziko vzniku rakoviny kože a predčasného starnutia kože.
  3. Vyšší faktor SPF znamená vyššiu ochranu aj pred UVA žiarením.
  4. Aj pri správnom použití prípravku s vysokým SPF sa koža dokáže opáliť (vďaka čiastočnému prieniku UVA žiarenia).

Aký má byť ideálny ochranný prípravok pred slnkom?

Takýto prípravok na slnečnú ochranu (nesprávne nazývaný „opaľovací“) by mal mať zložky, ktoré sú bezpečné, chemicky inertné (nemenné), nedráždiace, netoxické a stabilné na slnku (aby nedochádzalo k ich zmene vplyvom slnečného žiarenia). Práve posledná menovaná vlastnosť je pomerne ťažko dosiahnuteľná, pretože mnohé molekuly chrániace pred UV žiarením sa pôsobením tohto žiarenia chemicky menia. Je to jeden z dôvodov, prečo sa odporúča prípravky nanášať opakovane počas dňa. Prípravok ako celok by mal poskytovať kompletnú ochranu pred nežiaducimi následkami pobytu na slnku. Mal by byť tiež vo forme, ktorá je z kozmetického hľadiska príjemná. Ide o ďalšiu ťažšie dosiahnuteľnú vlastnosť, pretože niektoré komponenty UV ochrany nepríjemne zapáchajú, iné farbia prípravok alebo sa usádzajú na dne. Prípravok by sa mal udržať na povrchu kože aj pri potení a pobyte vo vode. Ideálnymi sú prípravky s SPF 30 a viac obsahujúce fotostabilné UVA filtre. Tie totiž poskytujú väčšine ľudí vo väčšine situácií dostatočnú ochranu pred UVB, ako aj UVA žiarením.

Aké ochranné filtre poznáme

V prípravkoch na slnečnú ochranu sa používajú 2 typy UV filtrov: fyzikálne a chemické.

Fyzikálne filtre sa niekedy nazývajú aj minerálne alebo anorganické, pretože do tejto skupiny patria oxidy kovov, najmä oxid titaničitý (TiO2) a oxid zinočnatý (ZnO). Menej známe látky z tejto skupiny sú kaolín, mastenec (súčasti mejkapu), uhličitan vápenatý (CaCO3), prípadne oxid horečnatý (MgO). Tieto látky sú rozpustené v prípravkoch vo forme veľmi drobných mikroskopických kryštálov a po nanesení na kožu vytvárajú súvislý povlak na jej povrchu. Prípravkom väčšinou dodávajú bielu farbu, čo môže niektorých ľudí odrádzať od ich použitia. Svojím umiestnením na povrchu kože tvoria bariéru pre UV žiarenie, pretože ho odrážajú alebo rozptyľujú v priestore. Každý jeden mikrokryštál funguje ako minizrkadlo a odráža a láme UV žiarenie. Tieto látky sú veľmi stabilné a čas ich pôsobenia na koži je obmedzený len ich fyzickým odstránením (kúpanie, sprcha, utieranie uterákom).

Chemické filtre pôsobia tak, že UV žiarenie absorbujú (pohlcujú) a premieňajú na teplo (infražiarenie). Preto sa tiež nazývajú absorpčné. Sú to rôzne organické molekuly, čo je ďalším zdrojom ich pomenovania – organické. Tie sa používajú častejšie, pretože sú účinnejšie ako fyzikálne filtre (na daný ochranný účinok ich stačí menší podiel). Vo väčšine prípravkov sa však kombinujú s fyzikálnymi filtrami. Väčšina z týchto látok absorbuje len istú časť UV spektra, preto sa delia na UVA, UVB a širokospektrálne. Je to tiež dôvod, prečo ich v prípravkoch nachádzame v kombináciách. Keďže ide o chemické látky, väčšinou rozpustné v tukoch, pre každú molekulu je určená maximálna povolená koncentrácia. Mnohé z týchto látok majú schopnosť prenikať kožou a ich zvyšky sa dajú potom zistiť napr. v moči. Ďalšou nevýhodou je, že niektoré z nich sú v EÚ zakázané. Niektoré sú podozrivé z urýchlenia odumierania koralových útesov a chemického znečistenia životného prostredia. Pretože sú mnohé z nich rozpustné v tukoch, výrobky s ich obsahom musia obsahovať istý podiel olejov. To potom často vytvára pocit mastnej pleti.

Aký typ prípravku si vybrať?

Prípravky na ochranu pred UV žiarením sú dnes dostupné v širokej škále foriem od klasických krémov a telových mliek cez gély, gél-krémy, fluidy, pasty, oleje, tyčinky, spreje, telové maslá až po mejkap a púdre. Zvláštnou skupinou sú prípravky pre deti.

Podľa typu pleti sa z týchto rôznorodých foriem dá vybrať vhodný prípravok skutočne pre každého. Dôvodom na výrobu čo najmenej mastných prípravkov je mastná až aknózna pleť u mnohých ľudí. Použitie klasického krému na tento typ pleti vedie k zhoršeniu prejavov akné, prípadne aj vzniku akné na predtým zdravej pleti. Preto sa na mastnú pleť odporúča používať tekuté alebo polotekuté prípravky, ako sú gély, gél-krémy alebo fluidy. Tým, že sú menej mastné, neupchávajú póry, ale tiež nepriľnú ku koži tak dobre ako mastné prípravky, preto ich treba častejšie dotrieť. Novšou formou sú bezfarebné oleje, ktoré majú výhodu v tom, že ich aplikácia nie je na koži viditeľná. Neobsahujú totiž fyzikálne filtre. Nevýhodou je, že pri ich nanášaní nevidieť, kde sú už nanesené a kde ešte nie. Tiež nevidieť, keď sa zmyjú vo vode alebo zotrú uterákom. Obidve tieto situácie môžu viesť k nedostatočnému naneseniu a následnému spáleniu kože. Ďalšou špeciálnou verziou ochranných prípravkov sú tyčinky na pery. Nie je nevyhnutné mať ich, pretože aj krém na tvár sa dá aplikovať na pery, ale je dobré, že sú, z 2 dôvodov: na pery sa často zabúda a treba ich chrániť (takže tyčinka to pripomenie) a nie každému je príjemné mať pery natreté krémom.

Podľa fototypu

Pojem fototyp pleti asi každému niečo hovorí. Zavedený do praxe bol Dr. Fitzpatrickom v roku 1975 a rozdeľuje kožu do kategórií podľa jej reakcie na slnko a schopnosti sa opáliť. Kategórie fototypov sú značené rímskymi číslami od I do VI a v podstate hovoria o farbe pleti. Tá je daná najmä obsahom melanínu, ktorý je hlavnou bariérou kože voči UV žiareniu a jeho množstvo je dané najmä geneticky.

Prehľad fototypov s návrhmi ochranných opatrení v tabuľke:

FototypVýzorReakcia na slnkoOpatrenia (V lete v našich podmienkach)
Fototyp IBledá koža, pehy, ryšavé vlasy, zelené, modré alebo sivé oči (tzv. keltský typ)Vždy sa spáli, nikdy sa neopáli.Je potrebná ochrana kože aj očí. Pobytu vonku sa treba vyhnúť medzi 10.00 až 16.00. Ak to nie je možné, treba vyhľadávať tieň, nosiť ochranný odev, široký klobúk, ochranné okuliare. Na nechránené časti tela sa odporúča naniesť prípravok s SPF 30 a viac, ideálne každé 2 hodiny, aj počas zamračených dní. Pri mori SPF 50+.
Fototyp IIBledá koža, môžu byť pehy, blond vlasy, zelené, modré alebo sivé oči (tzv. severský typ)Často sa spáli, dohneda pigmentuje slabo. Bez ochrany sa v lete na SK spáli do 20 min.Platí prakticky rovnaká ochrana ako pre fototyp I.
Fototyp IIISlabo hnedá koža, tmavšie blond až hnedé vlasy, zelené, modré, sivé alebo hnedé oči.Málokedy sa spáli, dohneda sa opáli postupne. Na SK sa spáli v lete cca za 30 – 40 minút.Pre ochranu platí tabuľka podľa UV indexu. Je potrebná ochrana kože aj očí. Pobytu vonku sa treba vyhnúť medzi 10.00 až 16.00. Ak to nie je možné, treba vyhľadávať tieň, nosiť ochranný odev, široký klobúk, ochranné okuliare. Na nechránené časti tela sa odporúča naniesť prípravok s SPF 30 a viac, ideálne každé 2 hodiny.
Fototyp IVBledohnedá až tmavá pleť, hnedé vlasy, hnedé oči (ľudia z oblasti Stredozemného mora)Takmer vôbec sa nespáli, ľahko sa opáli.Počas poludnia sa treba zdržiavať v tieni. Pri pobyte vonku sa odporúča ochranné oblečenie, okuliare s UV filtrom a klobúk. Na nechránené časti tela sa odporúča naniesť prípravok s SPF 15 a viac, ideálne každé 2 hodiny, aj počas zamračených dní.
Fototyp VVeľmi tmavá koža, tmavé až čierne vlasy, hnedé oči (mulati, černosi)Veľmi zriedkavo sa môže spáliť, veľmi rýchlo a výrazne hnednePočas jasných dní sa odporúča nosiť ochranné okuliare a na nezakryté časti tela prípravok s obsahom SPF 6.
Fototyp VIVeľmi tmavá pleť, čierne vlasy, hnedé oči (černosi)Nikdy sa nespáli, rýchlo hnednePočas jasných dní sa odporúča nosiť ochranné okuliare a na nezakryté časti tela prípravok s obsahom SPF 6.

Prípravky pre deti

Deti do 6 mesiacov veku by vôbec nemali byť na priamom slnku. Väčšina prípravkov pre deti má SPF 50+ a UVA ochranu vyššiu, ako odporúča EÚ (viac ako 1/3 SPF). Okrem toho zvyknú mať nižší obsah chemických filtrov ako prípravky pre dospelých, prípadne neobsahujú niektoré z nich, ako napr. oktokrylén. Vyšší obsah fyzikálnych filtrov im dáva biely vzhľad. Väčšina kvalitných prípravkov pre deti je vodoodolná a fotostabilná a neobsahuje parabény, parfumy ani najznámejšie alergény. Napriek použitiu prípravkov s vysokým faktorom by malo byť prvoradé vyhýbať sa v lete vonkajšej aktivite od 10.00 do 16.00 a deti chrániť najmä oblečením a klobúkom. Ochranný prípravok by mal byť len doplnkom slnečnej ochrany.

Iné možnosti ochrany

Okrem kozmetiky s obsahom SPF existujú aj iné možnosti ochrany pred slnkom. Základnou je už spomenutý klobúk. Vylepšené verzie majú aj prekrytie krku, chrániace ho pred spálením. Veľmi účinnou formou ochrany je oblečenie, hlavne tričká, zo špeciálnej látky neprepúšťajúcej UV žiarenie. Výhodou tejto formy ochrany je, že nevyžaduje pozornosť (netreba ho dotierať) a ľahko sa ním prekryjú aj nedostupné časti tela, ako napr. chrbát. Väčšina z takýchto športových odevov je určená hlavne na vodné športy (surf, šnorchlovanie atď.), takže materiály dobre odolajú aj morskej vode. Pri výbere takéhoto oblečenia sa dá riadiť podľa tzv. UPF (ultraviolet protection factor). Je podobný ako SPF, ktorý informuje len o ochrane pred UVB s tým rozdielom, že UPF deklaruje ochranu pred celým UV spektrom (UVA aj UVB). Napríklad tkanina s UPF 25 prepustí 1/25 UV žiarenia, čo sú 4 %. Ak má UPF 50, prepustí zhruba 2 % UV žiarenia. Ak je to menej ako 2 %, označuje sa ako UPF 50+. Menšie UPF ako 15 sa nepovažuje za dostatočné na označenie ako chrániace pred UV žiarením a ani sa nepoužíva. Napr. biele bavlnené tričko (závisí však od hrúbky materiálu) má UPF cca 5, čiže prepustí asi 20 % UV žiarenia. Ak je mokré, priepustnosť pre UV sa ešte zvyšuje. UV ochranu dodáva konkrétnej tkanine nasledujúce:

  1. Farba: Väčšinou sa používajú tmavé farby, ktoré pohltia viac žiarenia.
  2. Tkanina: Na tričká s vysokým UPF sa používajú hrubšie vlákna, ktoré sú husto utkané. Tým sa znižuje množstvo mikroskopických dierok medzi vláknami, cez ktoré by žiarenie mohlo preniknúť.
  3. Ošetrenie vlákien: Do hmoty vlákien, z ktorých sa skladá UV ochranná tkanina, môžu byť pridané chemické látky alebo farby, ktoré pohlcujú alebo odrážajú UV žiarenie.
  4. Chemické zloženie látky: Medzi samotnými materiálmi sú veľké rozdiely v ochrane pred UV žiarením. Polyester a nylon patria medzi najlepšie z pohľadu UV ochrany. Vlna a hodváb sú zhruba stredne silné. Bavlna, viskóza, ľan a konope chránia slabo pred UV žiarením.

Ukážka tričiek chrániacich pred UV žiarením je na obr. 4. Niektoré faktory môžu prispieť k redukcii alebo zvýšeniu UV ochranného faktora daného odevu. Napr. vlhkosť u väčšiny materiálov znižuje ich UPF, aj keď niektoré štúdie ukazujú, že navlhčený polyester chráni lepšie ako suchý. Vyblednuté farby a vyťahané tkaniny vedia výrazne znížiť UPF.

obr. 4

Záver

Ochranné prípravky pred slnkom, nesprávne tiež nazývané opaľovacie, nám poskytujú možnosť bezpečne tráviť čas vo vonkajšom prostredí aj pri silnom slnečnom žiarení. Treba ich však používať s rozumom, pretože čas ich pôsobenia je obmedzený a pri najslnečnejších dňoch (okolo letného slnovratu 21. alebo 22. júna) je cez obed najrozumnejšie ostať v tieni a na slnko vôbec nevychádzať. Napriek tomu sú dnes tieto prípravky nevyhnutnou súčasťou letnej dovolenkovej výbavy. Netreba však zabúdať na ich správne dávkovanie (cca 35 ml na 1 natretie celého povrchu kože u dospelého človeka), lebo jedine tak môžu chrániť našu pokožku pred predčasným starnutím a rakovinou. V poslednom období sa pozornosť sústreďuje aj na pôsobenie infračerveného žiarenia na kožu, vďaka čomu sa objavujú aj prípravky chrániace nielen pred UV, ale aj IR žiarením. Okrem samotných kozmetických  prípravkov je možné použiť aj špeciálne odevy s deklarovanou UV ochranou. Ideálne je rôzne formy kombinovať a na prudkom slnku napoludnie vôbec nebyť.


Obrázky:

  • Obr. č. 1. Slnečné spektrum. Pôsobenie jednotlivých častí spektra na kožu. Zdroj: TARSIO MEDICAL, TARSIO, s. r. o.
  • Obr. č. 2. UV ochrana. Fotka vo viditeľnom svetle. Z nášho pohľadu ľavá ½ tváre je natretá prípravkom s vysokou UV ochranou. Farba pleti na tejto ½ je vďaka prípravku rovnomernejšia.
  • Obr. č. 3. UV ochrana. Fotka v UV spektre. Ľavá ½ tváre silno odráža UV žiarenie, preto sa javí ako biela. Pravá ½ je bez UV ochrany, UV žiarenie absorbovala, preto sa javí ako tmavá. Všimnite si vnútorný kútik ľavého oka – je nedostatočne natretý. Ide o častú chybu pri nanášaní UV ochranných prostriedkov.
  • Obr. č. 4. UV tričká. Ukážka 2 tričiek s UPF 50+. Prevažujú tmavé farby, hrubá textília, materiál je polyester, sú určené na vodné športy. Tričko s dlhým rukávom je vhodnejšie, pretože chráni aj predlaktia, ktoré sú v lete často bez UV ochrany.

MUDr. Martin Sochor, PhD., Lekárska kozmetika Life Style, Bratislava