Slnečné žiarenie a jeho vplyv na kožu

Kým v minulosti bola znamením krásy biela pokožka, v dnešnej dobe sa opálená koža stala symbolom mladosti, zdravia a krásy. Slnečné žiarenie vyvoláva v koži celý rad biologických účinkov, ktoré môžu byť pre organizmus užitočné, ale aj škodlivé.

Čo je vlastne slnečné žiarenie

Slnečné žiarenie patrí medzi neionizujúce elektromagnetické vlnenia a skladá sa z ultrafialového žiarenia (UV, 5 %), z viditeľného žiarenia (50 % s vlnovou dĺžkou 400 – 780 nm) a z infračerveného žiarenia (45 %, nad 780 nm). Samotné UV žiarenie rozdeľujeme na základe vlnových dĺžok do 3 skupín:

• UVA žiarenie (dlhovlnné): 320 – 400 nm
• UVB žiarenie (strednovlnné): 280 – 320 nm
• UVC žiarenie (krátkovlnné):   260 – 280 nm

Rozsah pôsobenia a vedľajších účinkov závisí tak od vlnovej dĺžky, ako aj od dávky žiarenia. Čím je vlnová dĺžka kratšia, tým má žiarenie väčšiu energiu a zároveň aj agresívnejší účinok. Ozónová vrstva stratosféry pohlcuje všetko UVC a veľkú časť UVB žiarenia. Z toho vyplýva, že väčšinu ultrafialového spektra, ktoré dopadá na zemský povrch, tvorí UVA a z menšej časti UVB žiarenie. Narušenie ochrannej ozónovej vrstvy najmä v polárnych oblastiach, ale aj všade inde na svete je už dlhodobou a veľmi zložitou záležitosťou. V poslednom desaťročí kleslo celkové množstvo ozónu o 0,3 %, čo zvyšuje prienik škodlivého UV žiarenia.

85 % UVB žiarenia, ktorá prejde ozónovou vrstvou, zastaví epiderma, len 15 % sa dostane k derme. Je to práve UVB žiarenie, ktoré spôsobuje opálenie a „spálenie“ kože. Hlavným dôsledkom UVB žiarenia z dlhodobého hľadiska je karcinogénny účinok. UVA žiarenie preniká hlboko do kože, 50 % sa dostane k derme. Na rozdiel od UVB prechádza cez oblaky i okná. Je zodpovedné za starnutie kože v dôsledku slnečného žiarenia a vyvoláva tvorbu voľných radikálov, ktoré napádajú bunkové štruktúry a DNA. Má aj karcinogénny účinok, ale v menšej miere ako UVB žiarenie.

Kožné fototypy

Podľa tendencie kože k spáleniu a k schopnosti stmavnúť rozlišujeme 5 fototypov:

• Fototyp 1 – veľmi svetlá koža, ryšavé vlasy, modré oči – vždy sa spáli, nikdy sa neopáli, príp. dočervena
• Fototyp 2 – svetlá koža, svetlé vlasy, modré, zelené alebo sivé oči – často sa spáli, vždy sa opáli dočervena, niekedy mierne pigmentuje
• Fototyp 3 – stredne svetlá koža, hnedé až tmavé vlasy, hnedé oči – zriedka sa spáli, vždy sa opáli dohneda, niekedy dočervena
• Fototyp 4 – tmavá koža, vlasy a oči – nikdy sa nespáli, vždy sa opáli
• Fototyp 5 a 6 – Indiáni a černosi, tmavá koža, ktorá sa skoro nikdy nespáli

Čím nižší je fototyp, tým citlivejšia je pokožka na slnko a hrozí vyššie riziko vzniku rakoviny kože.

Vplyv slnečného žiarenia

Slnečné žiarenie má veľké množstvo pozitívnych účinkov od biologických až po psychickú stránku človeku. Zabezpečuje syntézu vitamínu D3 z dehydrocholesterolu, čo je nenahraditeľný vitamín v prevencii rachitídy (krivice) v detskom veku a prispieva k udržiavaniu zdravého kostného metabolizmu. Okrem toho sa mu pripisuje preventívny účinok proti niektorým nádorovým ochoreniam. Ďalej stimuluje tvorbu neurotransmiterov a hormónov v mozgu, napr. sérotonínu, ktorý sa nazýva aj hormónom šťastia a tým prispieva k psychickej pohode človeka. UV žiarenie má aj baktericídne (baktérie usmrcujúce) účinky, čo sa využíva v tzv. germicídnych lampách.

Na druhej strane slnečné žiarenie má aj svoje temné stránky. Slnko môže na koži vyvolať množstvo nežiaducich účinkov. Po neprimerane dlhom pobyte na slnku môže dôjsť k spáleniu – začervenaniu kože (tzv. solárna dermatitída), ktoré po pár dňoch prejde do zhnednutia kože v dôsledku stimulácie melanocytov (bunky produkujúce hnedý pigment) a oxidáciou melanínu. Melanín potom absorbuje UV žiarenie, a tak chráni jadrá buniek pred poškodením DNA. Nadmernou miestnou aktivitou melanocytov môžu vznikať rôzne pigmentové škvrny – napríklad pehy, kávové škvrny, lentigá (drobné hnedé škvrny na koži) či melanocytové materské znamienka. Účinkom na mikrocirkuláciu slnko spôsobuje rozšírenie ciev a úbytok pružnosti ich stien. Ďalším negatívnym účinkom je potlačenie kožnej imunity, tzv. imunosupresia najmä bunkami sprostredkovanej imunity a karcinogénne účinky. UV preniká do kožných buniek a poškodzuje ich enzýmy a DNA. Dlhodobé pôsobenie UV žiarenia môže zase vyvolať chronické zmeny, napríklad starnutie pokožky, pri ktorom dochádza k jej rohovateniu a nepravidelnostiam pigmentácie, vzniku suchej kože, vrások a rôznych nezhubných, niekedy však aj zhubných novotvarov. Najvýraznejšie účinky sú prisudzované práve UVB žiareniu.

Keď slnko bolí

Fotosenzitivitou rozumieme abnormálnu (prehnanú) reakciu kože pri vystavení sa slnečnému žiareniu. Podľa toho, akým mechanizmom k tomu dochádza, hovoríme o fototoxických či fotoalergických (imunologicky podmienených) reakciách. Po krátkom čase na slnku sa prejavuje začervenaním, svrbivými vyrážkami, pri výraznej reakcii až vznikom pľuzgierikov a opuchom. Tieto prejavy vznikajú zvyčajne len na miestach vystavených priamo slnku, ako sú tvár, krk a chrbty rúk. Zvýšená citlivosť na slnko môže mať rôzne príčiny: môže sa na nej podieľať vnútorne užívané lieky, kozmetiká, chemikálie alebo produkty rastlín. 

Často sa stretávame s diagnózou polymorfnej svetelnej dermatózy, o ktorej sa vo všeobecnosti hovorí ako o slnečnej alergii. Najčastejšie sa vyskytuje u mladých žien I. a II. fototypu kože, ale môže sa prejaviť aj u starších osôb s tmavším fototypom. Ochorenie sa prejavuje výsevom svrbivých pupencov, menších či väčších pľuzgierikov, eventuálne i inými prejavmi na koži najmä v exponovaných oblastiach – oblasť výstrihu a horné plochy predlaktia. Prejavy vznikajú niekoľko hodín, niekedy až niekoľko dní po slnečnom ožiarení. Spontánne sa zhoja, pokiaľ nedochádza k opakovanému vystaveniu sa slnečnému žiareniu.

Slnko má vplyv aj na už existujúce kožné ochorenia. Má škodlivý účinok hlavne pri diagnózach, ako je rosacea, herpes simplex, lupuserythematodes. Sú však kožné choroby, ktoré sa práve vplyvom slnečného žiarenia zlepšujú, ako napr. psoriáza, atopická dermatitída, seboroická dermatitída a iné.

Nádory kože

Bazalióm alebo bazocelulárny karcinóm patrí medzi najčastejšie kožné nádory. U 80 % pacientov vzniká na tvári. V začiatočnom štádiu vyzerá ako ružovočervená škvrna alebo sivobelavé zhrubnutie kože s rozšírenými cievkami. V neskoršom štádiu vznikajú na jeho povrchu chrasty alebo odreniny, ktoré môžu aj krvácať. Ak sa nádor nerieši ani v tomto štádiu, po mesiacoch až rokoch vzniká nehojaca sa rana s vyvýšenými okrajmi. Tento typ rakoviny kože síce môže dosiahnuť rozmery až 10 cm v priemere a môže spôsobovať miestny rozpad tkaniva, nemá však tendenciu na tvorbu vzdialených metastáz.

Druhý typ rakoviny kože sa nazýva spinocelulárny karcinóm, keďže vychádza z buniek pokožky s typickými ostnatými výbežkami (spina – výbežok). Jeho výskyt je asi 10-krát zriedkavejší ako bazaliómu. Drvivá väčšina týchto nádorov sa vyskytuje na miestach vystavených slnečnému žiareniu. Na začiatku môže vyzerať ako ružová škvrna alebo zhrubnutie kože, neskôr s tvorbou šupín a chrást na jeho povrchu. Nádor rastie pomaly, stred sa môže rozpadnúť a vzniká krvácajúca rana. Tento typ nádoru môže prenikať do hĺbky, do lymfatických uzlín a tým vytvárať metastázy aj do iných orgánov.

Tretím a najnebezpečnejším nádorom kože je malígny melanóm, ktorý vychádza z pigmentových buniek, melanocytov. Ide o najmalígnejší nádor zo všetkých nádorových ochorení vôbec. Na vzniku melanómu sa podieľa najmä ultrafialové žiarenie, hlavne jeho UVB zložka. Melanóm vzniká vtedy, keď dôjde k nekontrolovateľnému deleniu melanocytov. Malígny melanóm môže mať viacero podôb. Môžeme ho rozdeliť do 4 typov. Prvým je povrchovo sa šíriaci melanóm, prejavujúci sa ako škvrna, a do hĺbky kože prerastá až v neskoršom štádiu. Ďalej je to nodulárny melanóm, ktorý vyzerá ako hrbolček a od začiatku rastie do hĺbky. Lentigomaligna sa objavuje u starších ľudí hlavne na tvári. Prejavuje sa plošnými ložiskami, na ktorých sa striedajú svetlejšie a tmavšie odtiene hnedej farby, v priemere môže dosahovať až 10 cm. K jeho rastu do hĺbky dochádza až po mnohých rokoch. Akrolentiginózny melanóm nájdeme na miestach, ako sú chodidlá, dlane alebo pod nechtami. Patrí medzi najrizikovejšie. Príznaky, ktoré charakterizujú zmenu pokojného znamienka v melanóm, môžeme zhrnúť pod písmenami ABCD. Určite by nás mali upozorniť zmeny už existujúceho znamienka – prípadná asymetria, zmena ohraničenia, farby, veľkosti, v pokročilejšom štádiu svrbenie, zápal a krvácanie.

Výskyt malígneho melanómu má stúpajúcu tendenciu po celom svete, a tento nárast pozorujeme v posledných rokoch aj na Slovensku. Za posledných 30 rokov stúpol výskyt melanómu štvornásobne, čo je alarmujúce. Najčastejší výskyt na svete je v Austrálii, čo sa vysvetľuje tenkou ozónovou vrstvou nad týmto kontinentom. V strednej Európe je výskyt 10,14/100 000 obyvateľov. Na Slovensku je udávaný výskyt 10,9 prípadov na 100 000 obyvateľov u mužov a 12,7 na 100 000 obyvateľov u žien. Mortalita je najvyššia v Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji.

Ako sa efektívne chrániť

Najdôležitejšie je chrániť sa pred nadmerným slnečným žiarením, a to najmä v detskom veku. V porovnaní s kožou dospelého je detská koža citlivejšia, deti za normálnych okolností prijmú trikrát viac slnečného žiarenia ako dospelí. Až 80 % celoživotnej dávky žiarenia dostávame práve v detskom veku. Deti do 1 roku života by nemali byť vystavované priamemu slnečnému žiareniu vôbec.

Nemali by sme sa vystavovať slnku v obedňajších hodinách (kritické hodiny sú 11. – 15. hod.), keď slnečné lúče dopadajú kolmo. Alfou a omegou je používanie krémov s ochranným faktorom, tzv. SPF (z anglického Sun Protection Factor). Tento faktor udáva, o aký násobok času možno po nanesení daného prípravku vystavovať kožu slnečnému žiareniu bez jej začervenania. Výsledný čas chráneného pobytu na slnku závisí okrem SPF aj od konkrétneho fototypu, ktorý je pre každého jedinca individuálny. Napr. prípravok s SPF 25 umožňuje pri fototype 1 predĺžiť pobyt na slnku asi o 4 hodiny (25 x 10 – 250 min.). Prípravky s ochranným faktorom viac ako 50 dokážu absorbovať viac ako 99 % UVB žiarenia.

Ochranné látky delíme na primárne a sekundárne. Primárne UV filtre môžu byť na chemickom alebo fyzikálnom podklade. Prvé sú chemickými zlúčeninami, ktoré dokážu absorbovať energeticky bohaté UV žiarenie a premeniť ho na energeticky chudobnejšie,

neškodné. Fyzikálnu ochranu tvoria pigmenty, ktoré neprepúšťajú, ale odrážajú UV lúče ako zrkadlo. Sekundárne ochranné látky sú aktívne, podieľajú sa na odstraňovaní voľných radikálov a iných látok, ktoré vznikajú pôsobením UV žiarenia na pokožku.

U detí je vhodné používať krémy s fyzikálnymi filtrami, pretože odrážajú slnečné žiarenie. Fungujú ako mechanická bariéra, podobne ako oblečenie.

Okrem vhodného ochranného faktora treba zohľadniť aj ďalšie faktory – čas slnenia, geografickú polohu, nadmorskú výšku. Napr. s každými 1 000 m nadmorskej výšky sme vystavení o 15 % vyššej dávke UV žiarenia. Tiež netreba zabúdať, že sneh odráža 90 %, voda a piesok 50 % slnečného žiarenia. Aj v tieni sme vystavení slnečnému žiareniu, dokonca cez zamračenú oblohu preniká 70 – 80 % žiarenia. Opaľovacie prípravky treba naniesť už 20 – 30 minút pred opaľovaním. Pri kúpaní je dôležité používať prípravky označené ako water-resistant a nanášať ich každých 40 minút, alebo water-proof, ktoré chránia asi 80 minút, a potom treba aplikáciu opakovať. Súčasťou odevu by mal byť i klobúk a okuliare s kvalitným UV filtrom. Keď sa chránite oblečením, je dobré vedieť, že svetlé farby prepúšťajú viac UV žiarenia, rovnako tak i mokré látky. Niektoré odevy už dnes dokonca obsahujú certifikovaný ultrafialový ochranný faktor (UPF). Netreba zabudnúť ani na ochranu očí – odporúča sa nosenie slnečných okuliarov, ktoré chránia oči a tenkú citlivú kožu v ich okolí pred UV žiarením. Po opaľovaní by sme nemali zabudnúť na ošetrenie kože. Prípravky po opaľovaní majú za úlohu nielen kožu rehydratovať, zvláčniť, ale aj zmierniť fotochemické poškodenie kože pomocou antioxidantov, enzýmov, ktoré podporujú reparačné procesy DNA.